Norika, bude to lepšie
V prípade, že dieťatko priberá a prospieva a dojčenie je v poriadku (dieťa sa neobmedzuje v dojčení, je dojčené na požiadanie), netreba sa trápiť tým, že dočasne nejaví záujem o príkrmy. Svetová zdravotnícka organizácia definuje obdobie prikrmovania od približne 6. mesiacov do približne 24. mesiacov. Nasledujúci rok a pol je teda obdobie, v ktorom sa detičky naučia papať. Do približne roka by pritom materské mlieko malo naďalej tvoriť hlavnú zložku potravy a tekutín, postupne v druhom roku sa tento pomer začína meniť (hoci frekvencia dojčenia môže zostať nezmenená, dokonca sa môže dieťa dojčiť častejšie), podľa toho, aké signály nám dáva dieťa. Ešte v druhom roku života materské mlieko pri dojčení na požiadanie pokrýva takmer všetky výživové nároky dieťaťa. Toto je obrovská výhoda dojčenia - mamička, ktorá dojčí, sa nemusí trápiť, že jej dieťaťu niečo chýba, ak má práve obdobie, kedy papá menej, alebo vôbec (niektoré deti sa vrátia na určité obdobie zasa k výlučnému dojčeniu, ak napr. majú problémy so zúbkami, sú choré, či majú komplikácie po očkovaní).
Začiatok príkrmov by sa mal udiať v čase, kedy bábätko prejaví očividný záujem o príkrmy. Pri väčšine dojčených detí je to okolo šiesteho mesiaca, väčšia časť detí prejaví záujem až mierne po 6. mesiaci.
K rozmixovaniu - v prípade, že žiješ v oblasti s dobrou kvalitou vody z vodovodu, nie je nutné pre varenie používať dojčenskú vodu.
Mixovať príkrm s materským mliekom len preto, aby ho dieťa zjedlo, nepovažujem za vhodné. Cieľom príkrmov je pridať jedlo k dojčeniu, je vhodnejšie, ak si to svoje mliečko dieťatko vypije pri dojčení. Navyše mamička môže byť zaskočená tým, že málo odstrieka a potom sa môže začať obávať o svoju tvorbu mlieka (pritom to koľko je schopná odsať či odstriekať, hovorí len o tom, nakoľko sa jej darí odsať či odstriekať, nemá to výpovednú hodnotu o výdatnosti tvorby mlieka).
Je podľa môjho názoru dôležité sa pozrieť na túto problematiku z hľadiska toho, čo chceme príkrmami docieliť - a cieľom je PRIdať k dojčeniu, ktoré by malo pokračovať v tom rozsahu, v akom prebiehalo doteraz (teda v tej frekvencii ako doteraz a naďalej na požiadanie), tuhú stravu s cieľom naučiť dieťatko papať, naučiť ho používať jazýček a svaly na niečo, čo doteraz nerobilo, naučiť ho prijímať potraviny rôznej chute, vône, konzistencie. Teda hlavná výzva prikrmovania nie je dieťa nakŕmiť, ale ho postupne naučiť papať, urobiť si z jedenia príjemný čas prekvapení a skúšania. Držím palčeky!