Baby, potrebujem poradiť. Spoločné spanie si s drobcom užívame od príchodu z pôrodnice, no čo sa týka môjho spánku, nie je to veru ružové. Kým bola maličká, spávala schúlená v klbku pritisnutá k môjmu bruchu (cca do 2 mes.). No odkedy to nie je ten len niečo vyše 2,5kg červíček, ale bábo, ktoré začalo zaberať trochu viac miesta na posteli, tak to u nás vyzerá nasledovne:
Spíme v poradí od kraja - Hanka, ja, manžel, pričom pri kraji postele je prirazená postieľka, ktorej bočnica tvorí zábranu, aby malá nespadla. Spanie v strede medzi nami sa nám neosvedčilo, muži zrejme nemajú náš inštinkt a stále som sa bála, že ju priľahne + ja som spala úplne na kraji a pomaly padala z postele. Lenže takto zase to vždy dopadne tak, že Hanka zaberá väčšinu miesta a ja spím v medzere medzi matracmi. A to sa fakt snažím ju dať pekne na kraj, no ona sa mrví, natáča k prsníku, najnovšie si ešte aj vykladá na mňa nohy a tým sa všelijako otáča, no proste vždy to dopadne rovnako. A ak sa mi ju aj podarí aspoň na čas udržať takú "upratanú", aj tak je už dosť veľká, takže o mojej prirodzenej polohe na boku nemôže byť ani reči, lebo ja sama by som spávala ako embryo, no nemám na to priestor, takže každopádne nespím komfortne. Už som sa naučila spávať aj na chrbte, čo som predtým nikdy nerobila, ale aj tak to nie je nič moc, proste mi to nie je pohodlné a zvlášť nie medzi matracmi. Plus má Hanka obdobie, keď strašne často v noci papá alebo chce len byť pricucnutá, tak už som načisto ako paragraf pokrútená celú noc. Posúvam ju hore, dole, skúšam všeličo, aby som na boku aspoň tú vrchnú ruku mohla mať trochu prirodzenejšie položenú pred sebou, ale aj tak keď ide papať, musím sa k nej prisunúť a ak je nižšie, skončí to tak, že zaspíme a okrem toho, že som vykrútená, ešte mi aj trčia nohy z postele
Na druhý bok sa netočím, nejako sa asi bojím byť jej chrbtom, že by som ju priľahla, alebo čo, neviem, je to skôr podvedomé, než vedomé, že som stále tvárou k nej.
Všetko ma bolí, každé ráno som ako prejdená valcom a dokonca sú rána, keď radšej veľmi skoro vstanem, lebo aj keď manžel ide do práce a ja sa môžem natiahnuť na jeho stranu, ten chrbát už neznesie žiadnu ležiacu polohu a tak ukrutne bolí, že musím vstať a "poskladať si chrbticu do pôvodného stavu".
Tak otázka je, čo robím zle, alebo čo sa s tým dá robiť, aby to bolo lepšie a vyspali sme sa obe? Ešte taký detail, že máme trochu užšiu posteľ ako štandardne býva, máme iba 80cm matrace, nie 90, ale predpokladám, že s rastúcim dieťaťom je každá posteľ úzka. Ako to riešite pri dlhodobom spaní s deťmi?
Už som zo zúfalstva aj rozmýšľala, že odmontujeme bočnicu z postieľku a skúsime ju nejako pevne spojiť s posteľou, aby tvorila akési predĺženie plochy, ale sa bojím, či by to nejako neovplyvnilo dojčenie. Lebo by to znamenalo spať po rozdielnymi paplónmi a nie telo na telo, tak už by nešlo o spoločné spanie, alebo? Lebo teraz vidím, ako to krásne funguje. Keď ju večer uspím a idem ešte preč, tak spinká sama. Ale keď k nej opäť prídem a šuchnem sa pod perinu, prakticky okamžite sa otočí ku mne, vyvráti hlávku a otvorí pusu
Spí síce ďalej, ale už ma registruje a chce byť veľa nacucnutá. To by asi nefungovalo, keby spala kúsok odo mňa, neviem, no poraďte, ako je to u vás, ako sa dá spoločne spať. Alebo to automaticky znamená roky bolestí chrbta?