od tamoulik » 09 Júl 2011, 08:14
Aby som sa nevyhla teme, mne dojcenie prinasa uzasnu satisfakciu, ked vidim, ako vytahujem tricko a maly az pisti od radosti, otvara usta a rukami sa natahuje za prsnikom, ked sa pricucne a slastne na mna pozera poprotim ako sa dojci, pribera nadmieru, ako si vytvarame pevne puto medzi nami, je to iba nasa chvilka a s nikym inym sa o to nedelime, mozno trochu egoisticke a na tie chvile niekedy ziarli aj manzel a samozrejme je to strasne pohodlne, v noci sa pri mne zacne mrvit, ja sa len otocim, drobec sa pricucne, niekedy ani neviem, kedy pusti, dokonca niekedy ani neviem, ze som dojcila a malokedy viem povedat, kolkokrat Samko v noci papal. A cez den mozeme ist kamkolvek, na akokolvek dlho, nic nepotrebujem okrem plienok a nahradneho oblecenie, no proste absolutna sloboda.
A teraz Luciole k tomu, preco niektore mamicky nedojcia. Asi to bude dlhsia uvaha a skor vlastne skusenosti. Ked sa mi narodil v 2008 prvy syn, mala som vsetko nastudovane o tehotenstve, porode, ale nic o dojceni, brala som to ako uplnu samozrejmost (aj ked nikto v rodine dlho nedojcil), ved mam velke prsia, tak mlieka bude aj na rozdavanie. Nikdy som nepocula o LP, dlhodobom dojceni atd. Rodila som s epiduralkou, maly bol spavy, nevedel sa prisat, sice sa to s pomocou nejako podarilo, ale uz druhy den som mala krvave bradavky, mlieko sa rozbehlo az na 4. den, ale dojcila som. Tomasko bol dost placlive dieta a pripisovali sme to tomu, ze vecer mam uz malo mlieka, tak UM bolo pre istotu kupene (nastastie mu nikdy nechutilo a nechcel ho) a cumlik na dennom poriadku. Coskoro sa mi pod jednou bradavkou spravila hrcka, na ktoru sa mi nevedel prisat, tak som si 5 mesiacov mlieko z jedneho prsnika odsavala a davala mu z flase, z druheho dojcila. Az ked mal pol roka, sa konecne chytil a hrcku mi sam vytiahol. Na klobuciky sa mi nikdy nechcel chytit, skusala som aj tie. Uzila som si niekolkokrat upchate mliekovody so zapalom a teplotami, vzdy som to nejako sama rozchodila. Bradavky boli krvave skoro tri tyzdne, niekedy som pri dojceni plakala. Prezila som kvasinky na bradavkach. Druhy mesiac maly strajkoval, kedze dostaval kazdy den flasu s MM. Ja som bola ale dost tvrdohlava a flasu dostal, az ked vytiahol zdravy prsnik a trvalo 3 tyzdne, kym sme dospeli do stadia, ze mu nerobilo problem vytiahnut prsnik a zaroven byt na flaske a cumliku. V 9. mesiaci flasku odmietol uplne. Nastastie do 1. roka ma okolie v dojceni velmi podporovalo a ja som bola hrda, ze napriek vsetkemu a vdaka svojej tvrdohlavosti dojcim na poziadanie, spavam s malym v posteli. Po roku akoby utalo a vsetci zacali na mna tlacit, ze to uz je chore a malemu uz nedavam ziadne ziviny. A kedze sme zacali uvazovat o druhom dietati a ovulacia nikde, tak v 17. mesiacoch som sa rozhodla dojcenie ukoncit, co doteraz velmi lutujem, Tomasko plakal za prsnikom a ja plne prsia schovane, aby ich nemohol chytit ani vidiet, hroza. Po dvoch mesiacoch som aj otehotnela a vtedy som akousi prozretelnostou nasla info o prednaske Jack Newmana v BA na internete a tie 2 dni poznacili moje smerovanie, co sa tyka dojcenia. Minuly rok som si spravila kurz, tento rok skusky a stala sa zo mna LP. Vo februari sa mi narodil Samko, vdaka kurzu a radam Gabiky duly som mala skvely porod, prirodzeny bez akychkolvek zasahov (sice po hadke s doktorom, ale co uz), ziaden oxytocin, epiduralka, dotepanie pupocnika, dieta na mne po porode, po 75 min samoprisatie, nadherny pocit a odvtedy sme stale spolu,prsia plne na druhy den, chodil sa na mna pozerat sestricky a lekarky ako na exota. Dojcenie je od zaciatku bezproblemove (trosku znicene bradavky, kedze mal prvych 24h prirastenu uzdicku na jazyku a nevedel sa spravne prisat), doma ziadna flaska, cumlik, klobuciky, a hlavne ja som si ista v tom, ze robim vsetko spravne a ked je spravny aj zaciatok, tak bolest, strach, stres tu nema miesto. Zacala som satkovat, nosim skoro cely den, kedze aj druhy je dost narocny a sam nevie byt ani chvilku, zacali sme latkovat, bezplienkovat, spavanie spolu je samozrejmost. Teraz to viem porovnat, a je mi luto, ze prveho som akosi zanedbala. Chcela som vyskusat tandemove dojcenie, ale teraz uz starsi nechce sa chytit. A co na mna okolie? Ja ze ked vsetci uvidia, co robim, tak budu nadseni, ze takto je to spravne a dockala som sa len toho, ze tak toto robit nidy nebudem, ze ako sa nicim, preco si vsetko komplikujem, ze som otrokom malemu decku atd. Nastastie ma okolie netrapi a dokonca som viac zacala nosit aj starsieho, skinujeme, kupeme sa spolu, niekedy spime vsetci traja v manzelskej posteli. A su to tie najkrajsie chvile.
A skusenosti ako LP za tych par mesiacov mi otvorili oci a nikdy by som nesudila ziadnu matku, ktora da UM. Vacsina prichadza z porodnic z krvavymi ragadami, prisatie mizerne, cumlik, flaska, klobucik na dennom poriadku, ved v porodnici im to odporucili, kazda ma doma kupene UM, ved vecer dieta place a teda je hladne, a ked dame UM konecne zaspi, este som nebola u mamicky, ktora by s dietatom spala, satku mala jedna maminka, ktora citala Koncept kontinua, nosit chce malokto, ved dieta bude rozmaznane a zvykne si na to, maminky, ktore vazia svoje babatka ako o dusu, pred dojcenim z jedneho prsnika, z druheho, zapisuju o ktorej dojcili, ako dlho, z ktoreho prsnika............zial vplyv spolocnosti je enormny a vztahova vychova, nosenie, dojcenie na poziadanie apod sa vidia ako nieco nenormalne...a kto chce vytrcat z radu? Kazda matka chce pre dieta to najlepsie, a bolest, stres, strach, natlak okolia, ze UM nikoho este nezabilo, ze MM nestaci, je slabe, ze dieta zle pribera, place, donutia matku siahnut po UM v domneni, ze je to to najlepsie. A matiek, ktore bojuju, kontaktuju LP je stale malo, lebo bud sa o nas nevie, alebo to mamicka vzda prilis skoro. A niekedy mozeme radit, kolko chceme, niektore mamicky sice dojcit chcu, ale nase rady ich obtazuju (ved cumlik neskodi, nosit nebude, spat s dietatom tiez nie, dojcit stale je unavne, ved ma aj ine povinnosti, dojcit v satke zavrhne tiez hned)...
Pardon, som sa rozpisala, ale v poslednom case som mala vela mamiciek, ktore sice dojcit chcu, ale vsetky rady mi znegovali a akosi ma to zdeprimovalo...ale LP nemoze chciet viac ako mamicka a akosi to vo mne bublalo.
Dolezite je byt hrda sama na seba, som presvedcena, ze je to ta spravna cesta, tesim sa na dlhodobe dojcenie, prirodzene odstavenie a dokonca ako budem odolavat okoliu a ich mudrym radam.