Ahojte,
tak úvodné predstavenie mám za sebou, trochu som sa tu začítala a teraz sa zamýšľam nad tým, či môj "problém" je vôbec problémom.. Náš malý má dva roky a štyri mesiace, v podstate stále bol dojčený na požiadanie, aj keď tak do prvého roka si prsník nejak vyslovene nikdy nevyžadoval, skôr som mala pocit, že ak mu sama neponúknem, tak by mu ani nechýbal. Po roku sa začal dožadovať, ale postupne intenzita počas dňa klesala (v noci sa nedojčí od 6 týždňov, až na pár nocí, keď bol chorý a pod.), do dvoch rokov sa to ustálilo na 4 dojčenia denne, ráno, pred a po obednom spánku a večer. Keď bol menší, veľa som o dojčení čítala, radila sa o všetkom s Annag a mala som v úmysle (ešte aj mám) dospieť k prirodzenému odstaveniu. Nejak automaticky som predpokladala, že prsník si bude s rastúcim vekom pýtať stále menej a menej, po tom druhom roku mu už sama neponúkam, celkom mi vyhovovalo to, ako sme fungovali počas dňa. Ale posledné týždne sa to celé zvrtlo, niekedy som mala pocit, že mi vymenili dieťa
Takže o čo ide - v podstate o niečo podobné, ako píše Janka. Zrazu sa začal dožadovať prsníka hocikde, hocikedy, aj v 2-3 minútových intervaloch, doma som s tým najprv nemala problém, vravím si asi ho niečo trápi, ok vyhoviem mu.. ale keď mi to začal robiť aj vonku, v obchode, na návšteve, v banke
začala som to považovať za problém. Chcela som to zmierniť a aj doma som mu pekne vysvetľovaľa, že mliečko dostane keď pôjde spinkať, že teraz sa ideme hrať, čítať..snažila som sa odviezť jeho pozornosť. A výsledok? Hodil sa mi o zem a kričal, že maminka nechce dať mliečko! Toto mi trhalo srdce
Je v miernom období vzdoru, snažím sa to zvládať najlepšie ako viem (začala som pre istotu druhýkrát čítať RaBR
) V zúfalstve som písala Čarodejnici, čo si o tom myslí, či mi vie poradiť ako na toto reagovať a ona ma spolu so svojimi radami odkázala zároveň aj sem..
Prečítala som si dosť príspevkov tu a rady čo ste odpovedali Janke, tak keď sa nad tým teraz zamyslím, ono to asi je normálne. Priznám sa, začala som uvažovať aj nad tým, ako ho odstavím (to bolo asi fakt veľké zúfalstvo...), ale už som nevedela čo s ním. On sa takto nikdy nesprával, nikdy nebol taká klasická "prísavka", čo visí na matkinom prsníku. Stále v ťažších chvíľach vo výchove si hovorím, že veď je to len obdobie, že to raz prejde..ale toto sa mi zdalo už príliš, bolo to nad moje sily. Zaskočila má táto jeho intenzívna potreba prisatia, ešte aby som to priblížila, hocičo sa mu stalo, nedarilo sa mu knihu otvoriť, prihovoril sa mu niekto, na koho práve nemal náladu..stále začal kričať "mama mlieeeečko". Ano, ja rozumiem, že tým hľadal istotu vo mne, ale opakujem sa..nebola som na toto zvyknutá, nikdy sme takto nefungovali, je to niečo nové pre mňa a preto to akosi neviem spracovať. Ja vlastne aj viem, čo mi poradíte, že mu mám zakaždým vyhovieť
Ale to zas musím napísať, že nie som typ matky, ktorá vytiahne prsník hocikde, hlavne nie pri dva a polročnom dieťati. To je proste vo mne, to nezmením. Pri rodine ok, všetci vedia že dojčím, ale niekde v obchode, to asi nie.. Ale napr. stalo teraz cez víkend, mali sme oslavu, bola tam rodina, malý chcel mliečko, dala som mu a presne ako Janka písala..rozkázal si, že cicík neodložiť, lebo on bude chcieť o chvíľočku zas. Tak ale nebudem tam za stolom sedieť s vyloženým prsníkom
bol z toho samozrejme zase krik. Tak som ho zobrala vedľa a pekne mu vysvetlila, že ak bude chcieť mliečko, môže za mnou prísť, mliečko dostane, ale že žiadna teta nemá cicíky vonka (to ma v momente napadlo
) tak že si ich schovám aj ja.. Po chvíli to akceptoval.
Ja vlastne ani neviem teraz, v čom chcem poradiť, možno som sa potrebovala len vykecať.. uistiť sa, že stále mám to isté dieťa doma, ktoré som porodila
a že táto jeho zmena je v podstate normálna..hlavne teda dúfam, že sa to časom znova ustáli. Možno ak mi viete niekto vysvetliť, čím to je, prečo zrazu takto reaguje a dožaduje sa tak častého dojčenia?
Ešte narýchlo k noseniu - to sa u nás nenosí. Mala som doma babyvak, neskôr ergonosič (doteraz je v skrini), ale nejak mu to nesadlo, on stále musel a aj musí byť v pohybe, fungovať a niečo riešiť, ani na rukách sa nerád nosí, takže napr. také varenie v nosiči u nás neprichádza do úvahy. On musí pri varení stáť pri dreze, naklepať mäso, nakrájať zemiačiky a tak
No som sa rozpísala..