Ahojte, žienky, ja tieto dni toto fórum vôbec nestíham
Ale pridávam sa k skupinke dlhodobo dojčiacich mamičiek, mala som v živote to šťastie, že som sa dostala k príprave konferencií s dr. Jackom Newmanom v čase, keď som ešte matka nebola a nevedela som o dojčení v podstate nič. Prezentácie dr. Newmana na mňa hlboko zapôsobili a poradkyňou som sa stala najmä kvôli pocitu, že toto si jednoducho nemôžem nechať pre seba (ktorý sa potom potvrdil aj pri praktických pozorovaniach toho, ako jeho teoretické informácie skutočne aj v praxi úžasne fungujú). A jednou z oblastí, ktorá ma nadchla, bolo aj dlhodobé dojčenie.
Dojčenie vnímam ako dôležitú súčasť budovania naviazania matky na dieťa a naopak a ako niečo, čo prináša dieťaťu niečo omnoho viac, než len výživu. Ďalšie poznatky, ktoré som o dlhodobom dojčení časom nadobudla, ma priviedli k presvedčeniu, že dojčenie je mimoriadne dôležité nielen pre novorodenca alebo ročné dieťa, ale aj pre 2-ročné, 3-ročné alebo pokojne aj staršie dieťa.
Môj syn má 3,5 roka a je stále dojčený a tak, ako to vidím teraz, mám pocit, že ešte minimálne rok nám to vydrží. Je pre mňa úžasné sledovať, ako postupne situácie, ktoré kedysi riešil všetky dojčením, začína skúšať riešiť sám a postupne vykračuje na cestu k samostatnosti. O tom pre mňa dlhodobé dojčenie je najviac, že predstavuje akúsi záchrannú sieť, do ktorej môže dieťa spadnúť, ak sa mu niečo nevydarí a má v nej istotu, bezpečie.
Pre mňa osobne dlhodobé dojčenie je mimoriadne pohodlná záležitosť - keď je dieťa choré, nemusím sa trápiť, že mi nezaspí, že bude odmietať jedlo či pitie, dojčenie ho upokojí, uspí, zasýti, napojí... a mne prináša v tých ťažkých chvíľach, kedy sa o dieťa bojím, istotu, že robím, čo môžem a že sa vďaka tomu čoskoro dostane. Dojčenie mi pomáha zvládať náročné situácie, kedy je dieťa unavené, predráždené, hladné či inak nespokojné a chytí amok, pri ktorom sa s ním nedá normálne baviť. Aj pre to nemám potrebu dojčenie ukončovať predčasne.
V dlhodobom dojčení mi veľmi pomáha aj to, že v okolí mám pomerne dosť príkladov (vrana k vrane sadá) detí, ktoré sa dojčili 3,5-5,5 rokov a videla som, ako prebieha prirodzené odstavenie, aj ako prebieha dojčenie v staršom detskom veku.
Odstavenie by podľa môjho súkromného názoru malo prebiehať po dohode matky s dieťaťom, v čase, kedy je na to dieťa pripravené. Odstavenie by malo byť niečo, na čo je dieťa hrdé, čo dosiahlo samo, po svojom vlastnom rozhodnutí, na ktoré je právom hrdé. Malo by byť šťastné, že sa odstavilo. To sa dosť líši od toho, čo vidíme väčšinou okolo seba pri deťoch, ktoré sa už dostanú za tú našu bežnú slovenskú hranicu a matky sa ich snažia odstaviť práve v čase, kedy sa u týchto detí dojčenie konečne ukotvilo, ustanovilo (čo nastáva po 18. mesiaci života väčšinou) a v tomto veku je mimoriadne ťažké dieťa odstaviť, je na to potrebné použiť rôzne klamstvá a finty (mlieko sa pokazilo, horčiču či ocot na bradavky, alebo matka musí odísť na pár dní úplne preč).
Myslím, že o dlhodobom dojčení sa skutočne veľa nevie a to matky, ktoré by to aj chceli vyskúšať, zneisťuje. Napr. frekvencia dojčenia - mnohé mamičky majú predstavu, že dieťa, ktoré je staršie sa už bude dojčiť čoraz menej a menej, určite menej ako novorodenec (čo nemusí byť nutne pravda a väčšinou ani nie je) a pod. Preto si myslím, že aj pre tieto mamičky je dôležitá účasť v podporných skupinách dojčiacich matiek pod vedením certifikovanej poradkyne pri dojčení, kde dostanú správne informácie o tom, ako dlhodobé dojčenie a prirodzené odstavenie prebiehajú.
Vejula - prirodzené odstavenie nastáva najskôr po 2,5 roku života. Čokoľvek pred tým prirodzené odstavenie nie je, hoci sa možno udeje aj "proti vôli matky" a dieťa sa javí, že o dojčenie postupne prestáva javiť záujem, odstavenie je také super, bez boja. Situácia, kedy sa dieťa odstaví, napr. v 9. mesiacoch sa veľmi nelíši od situácie, kedy začne odmietať prsník napr. 3-mesačné dieťa, ktorého matke sa následkom zásahov do dojčenia postupne znižuje tvorba mlieka a dieťa začne postupne prsník odmietať. Aj mnohé 9-mesačné deti sa odstavujú presne z toho istého dôvodu - dojčia sa výlučne 6 mesiacov a potom sa začnú klasicky slovensky prikrmovať - od začiatku veľkými množstvami príkrmov, ktorými sa nahrádzajú dojčenia a tým sa znižuje tvorba mlieka. Dva mesiace niekedy úplne stačia na to, aby sme nahradili takmer všetky dojčenia cez deň, dieťa sa dojčí napr. ráno a večer a trochu v noci, tvorba mlieka sa výrazne zníži a nedostatočná tvorba mlieka môže spôsobiť, že dieťa začne prsník odmietať. Presne tak, ako to urobí 3-mesačné alebo aj 3-týždňové dieťa, ktoré nezískava z prsníka dostatok mlieka. Rozdiel je v tom, ako takéto nedojčenie vnímame. Prirodzené odstavenie to ale nie je ani v jednom z týchto situácií a pracovať na dojčení sa dá aj v 9. mesiaci, aj kedykoľvek neskôr, ak sa nejaký problém objaví.