od shira » 26 Aug 2016, 21:09
ach.. ze dobit baterky.. ja uz idem na dlh velmi dlhu dobu. dlh voci sebe, voci detom na ukor mna, voci muzovi na ukor deti, psychoporadna zachranila manzelstvo pred uplnym koncom, no ja sa stale nejak neviem najst, ani v materstve, ani v rodine, ani v zivote, co je dost smutne. pritom navonok sme ako uzasna, idealna rodina a ja ako vzorovy podnikatel, manzel taktiez zacina byt velmi uspesny.
viem ze toto je dojcenske forum a podla tunajsich nazorov by som mala mozno dojcit "do vymeny chrupu" , no odhodlat sa prestat s dojcenim a spolocnym spanim bolo velikanske vykupenie. vedela som, ze sa dva rpky trapim a bojujem s lukim, no obom nam prospelo ukoncit tento boj. lukinko je dieta, ktorému proste niekedy nikto a nic nevyhovie, a ziadne dojcenie by nas nespasilo, naopak, zacal vyuzivat aj toto ako jednu z foriem vydierania, a verim, ze kto to nezazil, neuveri, nepochopi. skratka sceny kvoli dojceniu v najnemoznejsi cas zmizli, cim celkove sceny sa zredukovali na polovicu, a vecer v noci a rano zmizli uplne. obdobie vzdoru vraj neexistuje, tvrdila by som aj ja donedavna.. zbytocne rozpisovat, aka psychiatria to je niekedy, a najhorsie su tie neskutocne vycitky, ze stale Lukáša neviem nejak prijat, nenasla som sposob, ako na neho, stale neviem co s nim, vidim v nom prekazku, co vsetko nemozme robit a kam vsade nemozme ist, lebo lukas. ked mi opatrovatelka zavola, ze nemoze prist, tak som na infarkt, dnes som musela s nim ist do prace, a este teraz vecer mi je z celeho dna do placu. pripadam si ako neschopná matka, co nevymysli ani jedinu pozitivnu aktivitu s 2 detmi naraz tak, aby som nemala pocit, ze niekto z nas 3 je ukrivdeny. vobec vobec neviem, ako z tohoto zacrovaneho kruhu vyjst, lebo je mi jasne, ze luki citi toto moje negativne nastavenie voci nemu. vela na neho kricim, po zadku a po rukach ho capem, niekedy teda dost.. uplne mi zlyhavaju nervy.. luki robi dost zle aj Tomasovi, znicil mu velke mnozstvo veci, vie mu aj celkom realne ublizit (dnes mu hodil do hlavy velky kamen) bojim sa velmi. co s tym, co z toho, ako na neho. a ci som aktivne s nim? skoro vobec. chodime sa kupat, plavat, vtedy ano, rad sa vzdy kocikoval, to som si ozaj uzivala, inak nic. pustim mu you tube, poslem na dvor nech sa sam hra, alebo ho necham v izbicke, nechavam ho aj sameho jest.. casto aj sameho zaspat.. vlacim ho inak ako macka mlade, co mi tiez pride casto otravne, casto ho necham sediet v aute (jasne ze nie v teple) kym nakupim, daco vybavim a tak, lebo som leniva s nim stale absolvovat nejaku torturu a dohadovacky.. a rev a rev... ked sedi a caka je spokojny kludny, je tak zvyknuty... kocik a autosedacka su ok a vzdy boli. este ho bravam do detskeho kutika kde obe deti vypustim, doma tiez sa spolieham, ze sa dvaja nejak prebavia. par krat som s nim stavala lego, knizky vobec, neucim ho nic, je taky samorast.. akoby som mu nevedela odpustit to neustale visenie na mne v prvych mesiacoch/rokoch az do mojich uplne najkrajnejsich sil. je mi do placu ked toto citam, viem ze lukasko si nezasluzi takuto matku a ja so snad ani nezasluzim take krasne zdrave a šikovné dieta, za ktore by som mala byt vdacna bohu. neviem co urobit aby som sa zmenila, aby sa vsetko zmenilo, ale mozno len ten vek 0-3 beriem ako nutne zlo. cas s tomaskom a celkovo jeho prinos pre mna je ohromny, je to fantasticky chalan na ktoreho som velmi hrda, zasnem, ako krasne sa k lukaskovi sprava, uvedomujem si aj svoj dlh voci nemu, ked som takmer dva roky nevedela najst ani chvilku pre neho.. teraz ked je luki samostatnejsi, snazim sa tomaskovi vela vynahradit.. a tomi mi vela s lukaskom pomaha. snazim sa aby sme boli s tomaakom partaci, caato je to.tak, ze nie ja mam na starost dve deti, ale my dvaja s tomim mame na starost lukasa, a to je vtedy fajn...