ano ano... dakujem za pripomenutie. s lukinom som ani raz nemusela sedieť v kresle. mám pocit, že som zvládala vtedy nejako viac.. som pohodlnejšia už. ale Luki je lepšie dieťa o tisíc percent, to že robí pri dojčení zle, to je taká jeho charakteristika, inak je zdravý, pažravý, usmiaty a až na nočný spánok úplne bezproblémový. napríklad teraz mi spí na terase v kočíku a bude tak dve hodiny, jeden deň v týždni mám voľno aby som s ním išla na plávanie a bola s ním celý deň. čas rýchlo beží. pozerala som, že je už aj v pn podporná skupina, tak sa tam isto raz ukážem, možno ma niekto prehovorí, aby som ešte vydržala, aj ked mám sto chutí s dojčením praštiť, malý ukazuje na prso a pichá ma prstom
a už prevrátim oči, že bože zase, za 5 sekúnd sa odpojí (šklbnutím) aby si niečo pozrel a znova sa pricucne, toto s radosťou opakuje viac krát, ved to poznáš isto, tie živé deti...mám dojem, že iba sa tak baví, mlieka tak už nejako nemám.. no príjemné mi to nie je, hovorím si, že vydržím kvoli nemu ešte.. pre zdravie a tak.. vidím, že to potrebuje, a už sa dostáva do tej "neodstaviteľnej" fázy, kedy dojčenie je pre neho úplne najviac. v auguste sme mali už jeden týždeň, ked sme boli bez nočného dojčenia, ked som sa rozhodla proste, že nedám v noci prsník, mal takú fázu, že to nijako dramaticky neriešil, len protestne zamrnčal, otočil sa a spal dalej. po 2 dňoch už prespal 9 hod vkuse, dojčila sa na zaspatia a nad ránom. ale do toho došli extrémne horúčavy, hrozila dehydratácia, prehriatie atď tak by som si to nedovolila nedojčiť, takže sme skončili na tom istom, a teraz je to úplne vystupňované, nedá sa odmietnuť ani náhodou, bol by príšerný protest.. uvidíme zase okolo druhého roku, no každé dieťa je iné, nemôžem súdiť podľa Tomáška, že sa dá aj Luki prehovoriť v mieri na večerné a ranné dojčenie..
aaaa ešte som chcela, že mi je to teraz nepochopiteľné, akože som nevedela poležiačky dojčiť, teraz mi to príde také samozrejmé