Tak hlásim, že máme definitívne riešenie: v máji vznikla pekná detská izba - Tomáško si dokonca popozeral vizualizácie a schválil- potom už len čakal, kedy to konečne urobíme. tak sme urobili, akonáhle došla jeho posteľ, spáva iba v nej. Posteľ je veľkého rozmeru- 90x200 tj. vyspia sa tam aj dvaja, navyše, vyťahuje sa spod nej rovnako veľké ďalšie lôžko. To, že budem spať s ním, malý zavrhol hned prvú noc - vyhnal ma na spodnú posteľ. takto sme spávali nejaký čas, manžel spokojný a vyspatý v spálni. Potom som začala odchádzať do spálne, ako malý zaspal a ráno som ho chodila budiť. ďalší krok - ráno sa budil sám a mohol na mňa zavolať alebo prísť do spálne za nami. Niekedy zaspával aj s tatinom. Máva otvorené dvere a spálňa je hneď vedľa. Ďalší krok - to už po príchode z porodnice, uspával bud tatino alebo ja s tým, že dojčím malého v kresle - nebolo treba, aby som ležala pri ňom, mohla som dokonca odísť - napiť, umyť, atd. ked som sa vrátila, malý už spal a v dalšej fáze ma sám poslal preč, vraj maminka chod sa napiť ja budem spinkať sám
takže v pohode spíme v spálni- ja, manžel a medzi nami mladší, starší spí vo svojej izbičke a už sa pýta, kedy bude bábo spať s ním
takže zvládam ukladať obe deti bez plaču. na obedný spánok sa tam poberie sám, treba ho len ísť uložiť a dať pusu a najväčšie plus- sú tam všetky hračky a tam sa aj hráme.