sranda, u nás to dopadlo nejak opačne... mnohé mamičky si myslia že dieťa bude v postielke a nakoniec je v posteli s rodičmi. ja som hned ako sme prišli z porodnice dala malého do postele k sebe, aj v porodnici som ho mala stále tak.. bála som sa dať ho samého do postieľky. potom som zistila, že tak nevieme spať. nešlo nám dojčenie po ležiačky ani po tme, takže pri každom jeho zamrnčaní som vstala, musela zobrať malého na ruky, tj. kolenačky ho zobrať zo stredu postele a posadiť sa na kraj, tak nakojiť, samozrejme bez opory na chrbát, pritom dobre vrzgala postel a hýbal sa matrac, tak som zobudila aj muža. kedže som bola zošívaná krížom krážom, žiadna sranda takto sedieť. pri tejto manipulácii som zobudila malého, prípadne sa podarilo že sa aj pogrckal, kým som ho položila zase naspäť. po jednom mesiaci, ked začal viac vnímať, po prebudení nebol schopný pri mne vobec zaspať, kukal po mne, skúmal všetko okolo... skúsila som ho dať samého do postielky a zapojit monitor... a čuduj sa svete. o 100% lepší spánok.. aj ked som k nemu vstávala hned ako sa zamrvil, nikdy som ho na kojenie nezobudila, napapal sa v spánku. mám velmi pohodlné kreslo a kožušinu pod nohami, chrbtica netrpí, nakojené za 10 min, manžel ani netušil o nás... ja som bola spokojná a hned som aj zaspala. teraz máme fázu, že papá len raz v noci, takže pohoda. inak som sa dosť tešila, že namiesto psov budem mať v posteli dieťa a houby
teraz si skúšam s ním lahnúť cez den, aby sme si pospali, ale nedarí sa. on vedla mna proste nespí..ked je ako-tak v dobrej nálade, hrá sa so mnou a ked už je mrzutý, staršne sa nerváči
pritom ked sedím a tak ho kojím a potom nechám spať na sebe, tak v pohode, aj v nosiči, babyvaku, hocijako spí pri mne, len nie tak, aby ja som spala vedľa neho
čudné.