shira, my sme to mali tak nejak... Mali sme v spalni manzelsku postel (160cm siroku) a kolmo ku nej babatkovsku. Vedla v izbe mal syn svoju postel (detsku, 160cm dlhu), ale nechcel tam spavat, a nezmestilo sa nam to nijako poprehadzovat, aby sme mali trojpostel. Mame aj gauc, ale to je iba molitan na drevenom roste a ten molitan je uz uplne rozmrveny, takze nema ani 5cm, neda sa tam spat. Na detskej posteli by som sa ja vyspala (tesne - mam 158cm), manzel nie, ja som ale potrebovala byt vedla babatka a tak sme sa nezmestili. Syn spaval s nami v manz. posteli a babatko som nechcela kvoli kojeniu davat do postielky. Takze sme boli vsetci v tej manzelskej posteli ako sardinky.
Najprv som mala babatko na kraji (tam kde bola mriezka detskej postielky, aby nespadlo), vedla som bola ja, vedla starsi a na kraji manzel. Potom uz muselo ist babatko do stredu, tak som bola ja na kraji, vedla babo, vedla manzel a na kraji syn. Ked boli vedla seba dve deti, tak sa kopali a nespali. Syn si velmi rychlo zvykol na plac babatka, navyse ked mas babo pri sebe, tak vlastne ani neplace, len sa pomrvi a hned mu zacpes usta
tak ho nevyrusovalo.
Stale sme sa pokusali ho prestahovat do postele, uz asi od 2,5r, slo to postupne, asi od 3 a stvrt roka sa uz darilo ho ukladat do jeho postele, ze tam zaspal a pristahoval sa ku nam az uprostred noci, tak sme mali aspon chvilu lepsi spanok, potom sa obcas stavalo ze ani neprisiel, az rano po zobudeni a definitivne sme sa ho zbavili ked mal takmer 5r a dostal vytuzenu poschodovu postel, z tej sa mu uz nechce zliezat za nami
On nezaspaval sam, chcel aby bol pri nom aspon jeden clovek. Vacsinou tam zostal manzel, sedel pri nom a cital si knihu. Potom sa postupne presuval dalej od postele, najprv ku dveram, potom za dvere, zaroven skracoval ten cas roznymi fintami typu idem na wc, nieco urobit... Takze postupne si syn zvykal, ze tam nie je otecko stale a uplne blizko a potom uz aj bol starsi, rozumnejsi, dalo sa mu vysvetlit ze otecko ma este nejaku pracu, az si zvykol zaspavat sam. Tiez ked uz bol trochu starsi tak sa dalo mu povedat, ze tam mozeme zostat len chvilu, lebo mame pracu, a nech on sam povie, kedy uz mozeme ist (to mi skoro oci vypadli, ked mi to prvy krat povedal). No a pri takom rozumnom dietati sa uz da v pohode fungovat - dostal lampicku, moze si tam pozerat knizky, kreslit a pod., a sam si zhasne ked chce ist spat. To u nas funguje asi od 4r.