dakujem baby, ste zlaté... na jednej strane to chce čas na "strávenie" veci, na druhej strane som si uvedomila, aký strašný zázrak je, že máme Tomáška, lebo sme ho veru mohli aj vobec nemať, vtedy som si to nejak neuvedomila. takže som predovšetkým vďačná za neho. Čo sa týka Car, u nás to nebolo rozhodne tak, že ivf bola metóda prvej voľby, i keď indikácie jednoznačné, práveže sme skúšali krížom krážom.. človeka prestane baviť všetko po rokoch, v prvom rade sex. ja nemám problém otehotnieť. cyklus, teploty, ovuláciu a všetko okolo toho ovládam naspamäť. lenže to mi nepomôže. jednoducho spermie sú na tom morfologicky tak zle, že sa nedostanú tam, kam majú. proste to nejde. toto žihľava nespraví, ani maca ani iné zázraky. proste sa tak vyvinuli a také sú, 7 rokov vkuse, odkedy to sledujeme, stále rovnaký výsledok. Ovplyvniť sa dá množstvo, pohyblivosť.. ale toto nie. Množstvo použiteľných je 0,4% čo je pod hranicou aj na insemináciu. teoreticky stačí jediná spermia, ale prakticky určite nestačí. Neotehotnela som prirodzene ani pri Tomáškovi, od r. 2006 v podstate nepretržite nič, nijaký výsledok. ivf je reálna možnosť, ked teda, tak čo najskôr, lebo je nezmysel odkladať to na štyridsiatku. manžel je už z toho otrávený, nechce ísť do toho. chápem to, je to úplne nanič, ked človek pri každom sexe myslí len na to jedno, že všetko je aj tak márne. nechce sa mu už nič absolvovať, vyšetrenia, odbery- všetko nepríjemné, človek sa cíti akosi menejcenný. rozumiem tomu. necháme to teraz proste asi vychladnúť rozdáme veci a uvidíme.. je to hlavne teraz o nás dvoch, ako sa rozhodneme. Najviac dostávame rád z okolia, ktoré dodávajú falošné nádeje, nebojte sa, príde to, ani nebudete vedieť, druhé bude v pohode, a tak podobne. ja mám však pocit, že treba prijať realitu. to asi bude najlepšie. nejde mi o detské vecičky ako také, to je jasné, skôr o uvedomenie si situácie, je v tom istá symbolika. a viac si uvedomujem plynutie času a pominuteľnosť všetkého.. proste náročné filozofické úvahy
. ale v podstate- môžem byť nanajvýš vďačná za to, čo máme a neriešiť.