kinsi, ťažko povedať, ako to my robíme, od prípadu k prípadu individuálne. väčšinou nasilu nič nerobíme, pokiaľ to nie je úplne nevyhnutné. ak dieťa nemá náladu, popozerám v pohode v čakárni, už som tam aj trhala mliečny zub
samozrejme jednoduchý. ak je nevyhnutné niečo nasilu robiť, je vhodné dať premedikáciu, podľa dohovoru s rodičom. pokiaľ nie je akútny stav, a dieťa má vyslovene nechuť ísť k zubárovi, asi to nejaký extra zmysel nemá, samozrejme sú tam určité hranice.. závisí, aký máš vzťah s lekárom, dá sa dohodnúť, že nepôjdete cielene s ňou ale trebárs pôjdeš na prehliadku, ju zoberieš so sebou a len tak, akoby mimochodom nech sa pozrie aj na ňu.. veci, ktoré sa dajú odložiť, treba nechať na neskôr, niekedy pomôže rok - za ten čas sa dá možno lepšie spolupracovať. deti, ktoré sa nechcú dať ošetriť a ktoré majú chrup v zlom stave, viac ako 4 zuby bolestivé alebo s rizikom bolesti, uspávame. je to vždy menšie zlo, ako celoživotná trauma a neporiadne ošetrenie počas "boja". poviem to narovinu, ak dieťa robí neprimerané scény, nemá nijaký rešpekt u rodiča ani nikoho, nemá zmysel prehovárať ani to riešiť, lebo je to strata času. už dávno nie je socializmus kedy sa ošetriť muselo hocijakým spôsobom, dieťa trebárs priľahli traja dospelí. teraz si nemôžem dovoliť robiť najmenší nátlak a môžem odmietnuť nasilu ošteriť nespolupracujúce dieťa. každopádne, deti si vopred pripravujeme- snažím sa byť "rodinným" lekárom, ošterujem rodičov a mnohé deti poznám od narodenia, od 3 rokov chodia na dentálnu hygienu, chodia na ošetrenia s rodičmi takže si tak nejak zvykajú. ono sa to všetko dá naučiť, ale máme aj "herečky"
niektoré sú napr. ošetriteľné iba bez rodiča, niektoré naopak- a toto napríklad veľmi závisí od povahy rodiča. a taktiež je rozdiel, či ide o prehliadku alebo nejaký bolestivý zákrok.