kinsi píše:Myslím, že sme sa nepochopili. Ani ja absolútne nepochybujem o tom, že súrodenec je pre dieťa to najlepšie, čo sa mu može prihodiť. Akurát si myslím, že je pre dieťa o mnoho lepšie , keď sa mu "prihodí" s vačším odstupom, aby nemuselo kolidovať s napĺňaním jeho potrieb v útlom veku.
Ale ja som aj presne toto mala na mysli, ked som pisala, ze Miske sa nic lepsie ako surodenec prihodit nemohlo. Samozrejme ide aj o to, ze sa bude mat s kym hrat, ale o dost dolezitejsie mi prislo, ze lepsie pochopi, ze nie je sama na svete a ze jej potreby niekedy musia pockat, lebo su tu este potreby inych ludi. Lebo v tom veku, ked sa Adelka narodila, uz Miska urcite bola schopna obcas pockat a myslim si, ze az taku psychicku traumu zas z toho nebude mat, ked v tom veku uz nebola nonstop na prvom mieste. Verim, ze u kazdeho dietata je to ine, no a u Michalky si myslim, ze vtedy bola jej sebastrednost uz trochu privelka, urcite vacsia nez sa mi pacilo. Jasne, ze som sa to snazila korigovat, ale neviem, ci som ju prilis rozmaznavala dovtedy, alebo som celkovo prilis makka alebo je ona od prirody taka tvrdsia povaha, skratka velmi mi to neslo. Prichodom surodenca bola Miska nutena tieto veci pochopit.