od janka » 15 Jún 2013, 23:42
vejula, no neviem, ci viem napisat nieco pozitivne a povzbudive. Myslim, ze ak Ti to naozaj cele velmi prerasta cez hlavu a nevies si s vychovou poradit, tak by som na Tvojom mieste pouvazovala o nejakej odbornej pomoci, ze by si sla na nejaku konzultaciu a dotycna psychologicka by videla na vlastne oci, ako s chlapcom fungujete, a vedela by poradit, co zmenit. Takto cez web vsetci mozme viac-menej len tipovat, co by pomohlo.
Moj nazor uz poznas, ja som presvedcena, ze problemom modernej vychovy je absencia autority. Dieta potrebuje v rodicovi niekoho, kto ho usmerni a na koho sa moze spolahnut, ze ho udrzi na "spravnej ceste". Chce vidiet, ze ked nieco povies, tak to naozaj plati. Niektore dieta je narocnejsie na autoritu (ako ze potrebuje taku nejaku mocnejsiu ruku), ine od prirody poslucha rado. A tiez niektory rodic ma ako clovek vacsiu prirodzenu autoritu a iny si musi vypomoct napriklad castymi trestami.
Vies, ja to tak v poslednej dobe dost pozorujem, ako komunikuju rodicia a vychovavatelia s detmi, a niekedy az zasnem, ako si dospeli nestoja na svojom slove:
- "Nelez na tu smykalku" hovori mamicka dvojrocnemu devcatku a zaroven mu pomaha, aby nespadlo.
- "Nedam vam dnes tie pistole (myslia sa plastove hracky, samozrejme), vcera ste ich tu nechali rozhadzane" povie vychovavatelka deckam "aaale, pani ucitelka" dva-tri krat zaprosia deti, az sa dockaju "no dobre, ale upracete si ich" - myslis, ze si ich nazoaj upracu? naco? zajtra si ich takym istym stylom vydrankaju.
- "Skaredo to mas napisane, mala by si si ulohu prepisat" povedane dost neistym hlasom, nasleduje prosebny pohlad, a trva to dve sekundy, ak vobec tak dlho "no bez sa hrat, ale najradsej by som ti to dala prepisat"
- "Neblaznite sa tak na tych hojdackach!", nulova reakcia zo strany deti, okamzite nasleduje "no, nemali by ste sa tak blaznit, lebo si mozte ublizit" a tym to hasne,
a podobne miniprihody sa odvijaju ako na beziacom pase.
Aj Ty - preco hovoris, ze ukradne maleho ujo - vies, ze nic take sa nestane, jediny dosledok je, ze Tvoje slova stracaju vahu, chlapec sa uci, ze nemusi prikladat dolezitost tomu, co hovoris. Podobne spominas, ako skriknes, ze dostane po riti - podstatne je, ci naozaj po tom po tej riti aj dostal (ked si sa tym uz teda vyhrazala, a ci je to ok, to je na inu debatu). Ja napriklad nerozumiem ani zasade "trikrat a dost" ktoru niektore mamicky vyznavaju - preco by som mala dvakrat dietatu dovolit moje slova ignorovat? Chcem, aby moje slovo malo vahu. Kazde.
Moderna vychova sa dost zasadzuje o to, s dietatom vela rozpravat, vysvetlovat mu, dohadovat sa s nim. No nasledkom toho plytvas slovami, devalvujes ich a stracas autoritu. Dieta vie, ze si ochotna sa dohodnut, si pristupna vyjednavaniu, nie si pevna vo svojom rozhodnuti, a tlaci a tlaci. (Hlada autoritu, podla mna.)
Ja som predtym bola dost taky nerozhnodny typek, ale takym stylom nie je sanca to s detmi niekam dotiahnut. Napriklad ma stvalo, ked Michalka zacala vyliezat na stol a vylozene cakala, co ja na to. Samozrejme som jej povedala, ze na stol sa nelezie. Vysvetlila som, ze stol je na ine veci, na lezenie je preliezka, a preco sa nema po stole lozit. Samozrejme, ze nepomohlo. Co potrebovala, bolo moje jasne rozhodnutie "a z toho stola zlezies! TERAZ z neho zlezies!" a som rozhodnuta, pokial nezlezie, ju jednoducho chytit a zlozit. Pokial nan znova vylezie, tak ju zas chytim a zlozim, nediskutujem, nekomentujem. Casom pochopila, ze co poviem, to myslim naozaj vazne, a netlaci to az tak daleko. Dokonca si sama zacala chodit ku mne po povolenie ohladne veci, o ktorych vie, ze su problematicke (sladkosti - ked jej ponukne niekto druhy, pozeranie rozpravok na notebooku), co predtym by som to do nej urcite nepovedala, ze sa zacne takto spravat.
Tak si treba jasne uvedomit, co riesis a na com trvas, a na tom naozaj aj trvat. Vonku na ulici riesis bezpecnost, neries hysaky, podla moznosti si ich nevsimaj. Tvojim zamerom je bezpecne sa dostat tam a tam a urobit pre to vsetko. Vopred si rozmysliet, ako to urobis, a pripadne co budes robit, ked maly zareaguje tak alebo onak. Stale mas fyzicku prevahu a zrejme ju budes musiet aspon spociatku aj pouzivat (ohybaj ma mamko, pokial som ja Janko..., ze). Stoji to nemalo usilia na niecom trvat, hlavne takto v zaciatkoch u dietata, ktore na to nie je zvyknute, preto si treba rozmysliet, na com Ti zalezi a co je nepodstatne. Ludia, ktori riesia chujoviny typu, ze dieta sa umaze, lebo si sada na zem, spravidla v skutocnosti nevyriesia nic, lebo to nie je v ludskych silach, usmernovat dieta v kazdom detaile. V takych rodinach byva myslim len vela kriku a vysledok ziadny.
Samozrejme, mozno sa mylim, ako som povedala, tazko to takto cez web odhadnut, ale to uz snad posudis, ci toto je alebo nie je nieco, co potrebujes.