ono mi to tak nejak pripadá "samo od seba", ako ked som prečítala tému o prestimulovaní jednostrannými podnetmi, a stanovovaní hraníc- až som zostala šokovaná, že je to pomerne jednoduché- akoby stačil iba impulz v mojom vnútri, ktorý mi pomohol ujasniť si, čo ešte akceptujem a čo už nie. akoby to samotné dieťa aj vycítilo, kedy si stojím za svojím, a kedy iba tápam a nie som si istá sebou. ked som mala doslova paniku z toho, ako zasiahnuť, ked malý stále skúšal ďalej a ďalej, až som si pripadala ako úplný otrok, nosiaci diaťa na rukách a plniaci jeho (často pre mňa nezmyselné) pokyny, všetko bolo strašne ťažké. až sa čosi vo mne zlomilo, ja som získala istotu v rozhodovaní a malý je úplne perfektný, zarážajúco chápavý a rozumný.. (samozrejme, okrem únavy a choroby, to je samozrejmé..) neuveriteľným spôsobom pochopil slová neskôr, potom, večer, zajtra... zásada je neklamať a do bodky dodržať, čo sľúbim- nemá problém akceptovať veci.. nechá ma dopiť kávu, prezliecť sa, umyť, ísť na wc. proste len oznamujem veci, že teraz urobím to a to a potom budeme robiť zase niečo, čo by rád Tomáško. tak nejak som získala sebaistotu a skúšam to aj pri dojčení. dnes sme mali chvíľku, bola som u veterinára- čakáreň, v rukách dva dobermany nakrátko, lebo tam boli aj iné zvieratá, malý si kreslil, pomohla mi svokra.. malý len zrazu prišiel, začal sa škriabať na mňa, že chce mimo (
) nebol ani smutný, ani unavený, hladný, len tak, akoby z dlhej chvíle.. ja som mu len povedala, že mimo dáme doma, večer ked pojdeme spinkať- a nemal najmenší problém to akceptovať, vôbec to neriešil. včera a dnes som skúšala ukončiť večer dojčenie, ked mi to začalo byť nepríjemné- naťahovanie prázdneho prsníka.. povedala som len, že stačí, že mimo už chce tiež spinkať a tomáško nech spinká, že ho ľúbim. on mi dal pusinku a otočil sa, zaspal. dnes večer tak isto- po nejakých 20 min. som zavelila že stačí, ozval sa že ešte mimo, ja som povedala že bude ráno- dalej to neriešil, otočil sa a zaspal. taktiež ráno to musím korigovať, budí sa okolo 7-7:30 a ja musím najneskor 8:00 odísť z domu, takže tiež nestíham extra dlhé dojčenie.. aj toto akceptuje. pokiaľ vidí, že ja som rozhodnutá, a nehovorím a nerobím nič v zlom, je celkom chápavý... veľmi nerada by som mu spôsobila nejakú krivdu, to by ma veľmi mrzelo. uvidíme, ako to pôjde.. skrátením večerného dojčenia sa nám výrazne skrátil zaspávací čas, to je najpozitívnejšie.