Prajem príjemny večer všetkym,
surne prosím o radu a hlavne povzbudenie. Mam dve deticky. Trojročná dcérka je dost plačlivý typ, už odmalička má strach z cudzích ludí, zaspáva len so mnou na prsníku, má tendenciu riešit vsetko plačom (ked sa poraní, ked niečo chce, ked sa jej nedarí, ked k nám príde niekto na návštevu a ked sa jej nebodaj dotkne niekto cudzí - je to horor! .../. Narodila sa cisárskym rezom a počula som, že detičky, ktoré sa narodia takto, sú zvyčajne velmi dominantné. V jej prípade to absolútne platí. Všetko musí byt podla nej! A ked sa snažím presadit svoj názor alebo po nej žiadam niečo, s čím ona nesúhlasí, skončí to brutálnym revom. Ale naozaj brutálnym!!! Momentálne už ani rev nestačí ale potrebuje si ventilovat svoj hnev a tak začína zhadzovat veci, zažila som už aj, že búchala pastou o stenu a dnes začala hrýzt do tašky aj do mna. Začínam mat pocit, že mám doma malého tyrana. Vobec neviem, kde som urobila chybu vo výchove a kde ju stále robím, ked moje dieta robí takéto scény.
Dnes ma dostala do takého stavu, že som jej vylepila 3 facky!!! Ja, zástanca mierumilovného riešenia konfliktov a krízových situácií!!! Som zo seba taká znechutená a neštastná. Stále mám pred očami ako mi letí ruka na jej maličké líčka a vidím pohlad jej vystrašených očí. Vobec nerozumiem čo sa to so mnou stalo. Začínam sa bát sama seba. Už som jej počas života dala 2 krát po zadku ale inak som ju nikdy nebila. Naozaj neviem, čo to so mnou je. Som z nej taká strašne podráždená. Niekedy by som ju najradšej poslala na Mesiac a pritom ju velmi lubim. Vobec neviem, ako mám dalej postupovat vo výchove, či mám byt prísnejšia, či skákat, ako ona píska, len aby nerevala - ten plač ma tak strašne irituje. Kde sú hranice? Ako dosiahnut, aby sa všetkého nebála, a hlavne ako zabezpečit aby som doma aspon jeden den nepočula žiadny plač???? Pomoooooooooooooocccc!!!