Ahojte, v nadväznosti na dnešnú odpoveď v Mamiláckej poradni
http://www.mamila.sk/objects/forum/comment.php?id=1038 ohľadom toho, kedy prikrmovať by som rada rozvila pojem "pripravenosť na príkrmy".
Ja som nezažila pri dcére a vpodstate to nezažívam ani teraz pri synovi to klasické naťahovanie za potravou, veľa krát som počula historky o tom ako dieťa visí na rodičovi, cápe sa po jedle, strká ruky do taniera... ja to nepoznám.
Uvažujem teraz nahlas, či to pri dcére nebola aj stravovacia chyba, že u nej som úderom 6 mesiaca, začala ponúkať príkrm, presne podľa tabuliek zo stránky kojeni.net... celý pol rok to bolo trápenie, potom sa nejak rozjedla - ako som jej prestala osobitne variť a jedla naše, málinko solené a korenené, jedlá... vpodstate to trvá dodnes, je prieberčivá, vymýšľa pri jedle..... keby jej neponúkam, ju by ani nenapadlo si pýtať jesť....
Nechcem urobiť podobnú chybu pri synovi, začala som mu dávať tak halabala nejakú rozmixovanú zeleninu po troche, ale nezájem. Troška pooblizuje, ale napína ho a povypľúva skoro všetko, aj keď asi dačo prehltne, lebo v plienke som našla kúsky mrkvy...
Tak neviem, mám s tým prestať? Bojím sa však, aby som "neprestrelila", priam ma desia príbehy o tom, ako deťom museli do dvoch rokov mixovať jedlo...
Ešte uvažujem, že to má zrejme súvis so psychomotorickým vývojom, dcérka bola "lenivka", plaziť sa začala ako 9 mesačná, štvornožkovať začala v roku, chodiť ako 17 mesačná, aj sme cvičili Vojtovku okolo roku, ale to hlavne kvôli nesprávnemu vzorcu pohybu, plazila sa asymetricky...
Syn to isté, oproti rovesníkom je riadne pozadu, ešte sa nepretáča, no už to zase vidím, že budeme zase poslední...
Čo si o tom myslíte, mám teda prestať, alebo čo robiť? Ide mi teraz hlavne o nácvik prehĺtania, posúvania stravy jazykom, teda tie mechanické záležitosti, keďže na imunologické okno neverím..