gabika78 píše:ahoj presne sa viem do teba vžiť. Napíšem ti len v skratke.. lebo všetci spia a ja ďubem ako ďateľ
, neodstavuj úplne... skús najprv len v noci. Ja som s tým dlho bojovala, lebo laktačné poradkyne stále prízvukujú aké je nočné kojenie dôležité... ale už som toho mala DOSŤ a nevládala som. A tak som si prečítala článok o nočnom odstavení bábätka, ktorý napísala dula Ľuba Lapšanská (najprv som ho kritizovala-ale prišiel na psa mráz). 3 dni malý zúril v noci, po ďalších 3 dňoch vysvetlovania sme vydržali (manžel mi pomohol) malý krásne prespí celú noc.. a prvé kojenie máme okolo 5 ráno (vtedy mu už musím dať lebo by zobudil barák nakomplet)
Nedá mi k tomuto nenapísať niečo... na úvod však chcem veľmi zdôrazniť, že toto nie je kritika toho, že Gabika sa rozhodla nedojčiť v noci. Gabika - máš na takéto rozhodnutie právo, zvážila si za a proti, rozhodla si sa urobiť to takto, si s tým spokojná, to je fajn a každá poradkyňa pri dojčení by Ťa podporila v tom, aby si urobila, pre čo si sa rozhodla, pretože úlohou poradkyne nie je hodnotiť rozhodnutia matky, ale hovoriť s matkou o dojčení, poskytnúť jej informácie a nechať na ňu, čo sa jej zdá pre jej vlastnú osobnú situáciu najvhodnejšie.
A keďže viem, že toto je citlivá téma, prosím, aby ste vnímali môj príspevok ako celok. Ak z neho vytiahnete niektoré vety, nebude to to, čo myslím, pretože chcem toto povedať ako ucelený príspevok.
Žiadna poradkyňa pri dojčení si nemôže dovoliť napísať podobný článok. Pre dojčenie je možné všeobecne odporúčať len určité veci. K normálnemu priebehu dojčenia patrí aj nočné dojčenie. Nočné dojčenie väčšinou býva to posledné, ktoré dieťa prestáva potrebovať. V tejto spoločnosti nie je normou vnímať, že toto je normálna regulérna potreba dieťaťa. V tejto spoločnosti sa neverí, že dieťa sa časom naučí zaspávať a spať samo. V tejto spoločnosti sa na matky vyvíja tlak, aby toto po určitom veku dieťaťa začali riešiť, pretože je to niečo, čo matka má robiť. Tlak vplýva na matky. Jednou z takých foriem nátlaku sú aj články, ako spomína Gabika. Matka, ktorá môže, aj pri správnej podpore niektoré noci prežívať náročnejšie a potom sa cíti unavená, nemá v tejto spoločnosti si ako posťažovať, že celú noc predojčila a necíti sa po tejto noci dobre, bez toho, aby jej niekto automaticky nepovedal - a prečo to teda robíš??? A nepridal ďalšie dobre mienené poznámky o tom, ako dieťa matkou manipuluje, ako je úlohou matky dieťa trénovať k samostatnosti, ako si jeho bruško potrebuje od mlieka v noci odpočinúť, ako sa mu pokazia zuby a prespatá noc sa po určitom veku vníma aj ako životná nevyhnutnosť pre matku. Mnohé matky začnú vnímať nočné dojčenie ako problém najmä preto, že ho po takýchto poznámkach skutočne začnú vnímať a riešiť, hoci so správnou podporou by to brali ako súčasť starostlivosti o dieťa. Zmena prístupu takisto robí svoje. Okrem toho v tejto spoločnosti nie je bežné podporovať matky v tom, aby spávali so svojimi deťmi od narodenia a tým si uľahčili starostlivosť o dieťa.
To, že sa v našej spoločnosti dejú všetky tieto veci, o ktorých som napísala vyššie, vplýva na to, že mnohé matky bojujú s nočným precitaním dieťaťa a hľadajú riešenia ako ďalej. Pomocou pre nich však nie sú články s odporúčaniami, ako ukončiť nočné dojčenie. Tieto články uniformne, bez toho, aby poznali konkrétnu situáciu matky, odporúčajú niečo, čo nemusí dopadnúť dobre. Gabika v dojčení pokračuje. Čo sa stane, ak nočné dojčenie zruší matka, ktorej napr. ročné dieťa je dojčené ráno a v noci? Mnohé deti v roku sa dojčia už len takto málo. Zrušenie nočného dojčenia v princípe znamená zrušenie dojčenia ako takého. Zníženie tvorby mlieka spôsobí, že takéto dieťa časom predčasne odstaví úplne. Čo sa stane, ak zruší takýto článok nočné dojčenie matke, ktorej sa možno dá pomôcť inak? Mnohé matky sú schopné zvládať nočné precitania, keď si dieťa vezmú do postele. Mnohé matky sú vyčerpané z nočného dojčenia najmä preto, že ich dieťa napr. žiadny denný spánok neabsolvuje inak, ako pri prechádzke s kočíkom. Samozrejme, že ak matka časť dňa trávi v akomkoľvek počasí prechádzkou vonku, po príchode domov zo zimy, vetra či dažďa je sama zrelá do postele, ale oddýchnuť si cez deň jednoducho nemá ako, pretože dieťa spí len vonku v kočíku, samozrejme, že takáto matka môže byť vyčerpaná, ak absolvuje náročnú noc. Dá sa jej pomôcť aj inak ako zrušením nočného dojčenia? Dá! Už som mala takéto mamičky - pomohla som im zmeniť denný režim, nie nočný! Prestali chodiť s kočíkom na uspávanie po vonku, počas spánku dieťaťa si urobili nejakú prácu s dieťaťom v nosiči alebo spali spolu s ním v posteli počas dňa a zrazu necítili potrebu riešiť nočné dojčenie, pretože mali viac energie. A to je len zopár príkladov.
Nevadí mi, že matka, ktorá sa cíti zúfalá a nevie, ako ďalej, sa rozhodne ukončiť nočné dojčenie (či dojčenie ako také). Na toto matka má právo. Vadí mi, ak jej takýto článok dá rýchly a ľahký návod, ako na to bez toho, aby s ňou rozobral jej konkrétnu situáciu a aby matka mohla vidieť aj iné možnosti. Možno by jej niektorá pomohla a nemusela by dojčenie ukončiť. Možno by jej nepomohla a napriek tomu by nočné dojčenie ukončila. OK. Má na to právo. Ale nepáči sa mi, že takýto článok jej tú možnosť vzal.
A na záver - potrebuje matka vôbec takýto článok? Keby sa aj naozaj rozhodla, že nočné dojčenie je to, čo musí zmeniť - potrebuje nejaký návod? Matka si je predsa sama schopná rozmyslieť, že toto proste už nezvláda a neakceptuje a musí to riešiť. A ak nevidí žiadnu inú možnosť, začne to teda riešiť. Článok nezohľadní jej osobnú situáciu, jej konkrétne dieťa. Nikto tú situáciu ani to dieťa nepozná tak, ako matka sama. Ak sa rozhodne nočné dojčenie ukončiť, musí sama prísť na to, ako to spraviť. A nikto jej to nemôže vyčítať.