tina možem zdieľať tvoje pocity... malý mi večer zaspáva hodinu a pol, ked ho konečne uložím, je 23:00, som z toho na nervy, v noci je hore a nevie znovu zaspať aj 3 hod, ani na prsníku ani nijako, vymýšľa, špekuluje, raz sa pýta do postele, raz na kreslo, inokedy začne chodiť po izbe... ráno dospáva- drieme, pritom je pricunutý, naťahuje bradavku, nemožem vobec odísť z postele, aj dve hod. som vykrútená pri ňom - nestíham do roboty, chodím ako hastroš- ledva mám umyté zuby, o vlasoch radšej pomlčím... strašne mi to ide na nervy. cez deň spí pekne, ale v čase, ked nie som doma. ked prídem, je plný sily. čo sa dojčenia týka, mám toho momentálne plné zuby.. dojčí sa snád v tých najhorších a najnevhodnejších chvíľach
veľmi nástojčivo, šklbe zo mňa veci, dobíja sa na prsník... viem, že toto chovanie je pre neho úplne normálne, ale toto poznanie mi nepomáha, aby som sa cítila lepšie, začínam to vnímať ako teror
keby bolo lahké odstaviť, už to urobím, hlavne pre nepríjemný pocit pri dojčení (naťahovanie, zacvakávanie zubov pri zaspávaní) a hlavne to nástojčivé vydobíjanie si dojčenia v hocijakej situácii, čím ma aj na hodinu-dve odstaví od akejkolvek činnosti cez deň, alebo mi bráni spať v noci.. máva aj vzdorovité, trucovité nálady, ale vtedy sa dojčiť odmieta..