No nejako sem nestíham chodiť
trošku sa nám to utriaslo, zdá sa
dojčenie v ľahu som vzdala, aspoň na čas. klemka,tak ako si písala, je pre mňa lepší spôsob, ako ten klasický v ľahu na boku. ked ležíme obaja na boku, jednu bradavku mám skoro schovanú alebo teda úplne na plachte, a druhá smeruje kamsi hore
takže z dolného sa dá dojčiť, iba ked som v polohe medzi ľahom na chrbte a na boku, prakticky dolná časť tela na bok a horná časť tela vytočená na chrbát, čo je veľmi nepríjemné už po pár minútach. takže som vyskúšala to čo píšeš, bolo nám to pohodlnejšie, len to nespĺňa účel, ja tak nedokážem spať, aj ked malý si pekne pospal, ja som hodinu ležala bez pohybu a čakala.nakoniec som vstala celá stŕpnutá, ked sa malý zobudil.
základ je ab y som mala dostatok mlieka a vtedy sa mi malý večer tak napije, že potiahne aj 6 hod vkuse, a tolko mi úplne stačí, aby som bola v pohode. nad ránom nadojčím znova a spíme ďalej, malý bez prebudenia a ja, kedže som spokojná, tak zaspím v podstate hned. dojčenie v práci sme posunuli na 11.00 to je po 4 hodinách, kedy sa zaručene vďačne prisaje a dobre sa napije. vtedy je po doobednom spánku a prakticky celé doobedie trávi von s mužom. skôr ho ponúkať nemá zmysel, iba ho to rozčuluje, po tom štrajku vie prsník odmietať dosť ráznym spôsobom, pokial nie je hladný. potom idú zase von alebo domov a tam ma počkajú. poobedie máme s malým pre seba. roztiahli sme si gauč v obývačke, tam sa dojčíme po sediačky s vyloženými nohami do zblbnutia, hráme sa, túlime...ja pri tom vegetím, malého mám na sebe a dokáže sa striedavo dojčiť a spať aj vyše 2 hodín. vypustila som nekonečné uspávacie prechádzky kvoli malému. ked mám chuť ísť von alebo dačo porobiť, dám ho do manducy a pohoda. už sa dá zapnúť aj na chrbát a s tým sa dá robiť všetko.
malý spáva sám v postielke, spoločné spanie nás ruší oboch. pokiaľ malý spí ja sledujem či dýcha a ked sa mrví hned som hore, aj ked sa iba v spánku otáča. zase ked sa mrví manžel na posteli, mrví sa aj malý a ja aby som ho nerušila, zase sa bojím pohnúť. takže sa vobec nevyspím. ked sa malý začne v noci budiť, budí sa s plačom, lebo zistí že nie je pri svojej stene v postielke a zľakne sa. aj tak na dojčenie musím ísť do kresla a to mám ešte navyše robotu, nosiť ho z našej postele a naspäť. v postielke spí od začiatku 2.mesiaca, tam je monitor dychu a tak sme si zvykli. ja nemám strach točiť sa v posteli, nemusím sledovať malého a on vo svojej postielke sa otočí, oprie o hniezdo a spokojne spí. uspávam pri dojčení, pohodlne sedím v kresle, ked tvrdo spí ho uložím a nemali sme nikdy problémy s budením a plačom. teraz sme boli dve noci mimo domu, dali sme si ho k sebe do postele. prvú noc som nespala vobec, malý hore každú hodinu. druhú noc už dobre, ale sme museli komplet prestavať nábytok v izbe, aby bol malý pri stene, potom ako dostal hodinový amok (to ešte nikdy nebolo, také dačo). po pokusoch utíšiť ho v ľahu, nadojčiť a spať,už som aj ja plakala- utíšila som ho zase len v kresle, ked sa mi ho podarilo upokojiť a dostať na prsník... potom som ho položila do postele k stene a my s mužom sme sa posunuli trochu dalej od neho.