quaxi píše:.... Pripady dojcenia podvyzivenych, vystresovanych zien, su dokazom, ze matka nemusi stratit mlieko, ale nie su nijakym dokazom, ze sa to nemoze stat, dokonca ani dokazom toho, ze sa to nestava vacsinou...
Quaxi ja som našla v knihe čo mám doma s názvom "Člověk mezi životem a smrtí" z roku 1985, autor
Doc.MUDr.Josef Dvořák, Csc. v kapitole "Hladovění tela" píše na str. 63 citujem:
V přírode jedinci slabší podlehnou schopnejším. Příroda nemá soucit ani slitování. Její zákony se uplatňují slepě - a ani člověk se jim nemúže vyhnout. A tak přes svoji plodnost se lidi rozmnožovali nesmírně pomalu.: Životní podmínky, boj a války, ale především hlad, určovaly jejich počet. Hladovění je normální stav organismu ve volné přírode.
A ďalej tá istá strana, citujem:
" V historii lidstva je zaznamenáno
462 velkých hladomorú. Počet lidí , kteří za nich zemřeli hladem, nelze již určit. Vždyť statistiky se nevedli. Avšak v 19. století zahynulo hladem nejméně 150 miliónu lidí a v našem století (pozn. 20. století) podle odhadu OSN aspoň 100-120 miliónu..."
Na str. 69 píše autor, že prechod na umelú výživu kojencov v rozvojových zemiach, ktorý mal uvoĺniť ženy ako pracovné sily - viedol k nečakanému efektu - k populačnej explózii, ale nie preto žeby umelé mlieko bolo lepšie, nie,
naopak, ale keďže ženy už nekojili až tri roky ako dovtedy bolo zvykom - zároveň čo bol aj štatisticky priemerný interval medzi ich pôrodmi (hormonálne hladiny kojacich žien spôsobovali ich nižšiu plodnosť v tom období), s prechodom na umelé mlieko sa intervaly pôrodov žien v rozvojových krajinách skrátili na jeden rok. Ono síce to potom štatisticky vyrovnáva veľkú úmrtnosť detí do 6 rokov čo predstavuje cca 50 percent.
Takže autor nepriamo uviedol, za akú cenu je to umelé mlieko v rozvojových krajinách. Že sa rodí síce viac detí, ale tým pádom je viac hladovania a viac utrpenia.
Na str. 73 autor píše, že ženy znášajú hlad lepšie než muži, do 5.mesiaca tehotenstva býva toto normálne, avšak potom býva viac spontánnych potratov. V posledných štádiách tehotnosti hladujúcich žien sa deti rodia buď predčasne alebo v normálnom termíne avšak sú ako nedonosené, so sníženou schopnosťou k životu.
A dostávame sa k ďalšej informácii, MUDr. Dvořák na str. 74 píše:
"Kojenci mívají v dobách hladomoru 4x vyššiu úmrtnosť než ostatné děti."Z čoho som teda dosť prekvapená lebo je to stále aj tak, pri mojich predstavách ako taký hladomor musí byť strašný, ešte stále vysoké číslo kojencov, ktoré hladomor (logicky so svojimi matkami) prežijú.
Potom tam rozoberá rôzne záležitosti okolo trávenia, metabolizmu, Že pri hladovaní klesá spotreba vitamínov, prejavy avitaminóz sú nečakane vzácne, oddôvodňuje to utilizáciou (zužitkovaním) potravy a látková výmena je ekonomickejšia... Potom sa však trávenie zhoršuje, v dôsledku ochabovania tráviaceho ústrojenstva atď.atď, rozoberá to tam ďalej.