Ahojte žienky, ďakujem za príspevky.
luludi - presne aj u nás je to podelené, dcéru ma na starosti muž, malého ja... inak našťastie malý sa väčšinou pri prsku uspí, a rapídne sa to zlepšilo po tom, čo som začala dojčiť po ležiačky...
jankamich- veruže očkovanie, predminulý štvrtok ...
plus ma ešte napadla možno kapustnica minulú nedeľu ?
No a mám dojem, že som tomu prišla na kĺbik.
Začalo to totiž v pondelok (4. deň po očkovaní a deň po kapustnici? ) a ja som totiž podľa toho protokolu Newmana úplne vypustila kočík (ako píše, zintenzívniť fyzický kontakt a vypustiť uspávanie v kočíku) a mám dojem, že sa to potom o dosť zhoršilo. On mi totiž zvykol prespať aj 3 hodiny cez deň v kočiari (či už na prechádzke, alebo pod oknom - máme dom, alebo na terase, keď pršalo), už som to písala inde, že mi niekedy nepomohlo ani nosenie, ale keď som ho šupla do kočíka tak v momente zaspal, že som sa smiala, že dlabe na atachment parenting...
No a on to asi potreboval, lebo tým, že som to vypustila (aby som teda nezhoršila štrajk), tak mu chýbal taký hlboký denný spánok, to sa mi akosi nepodarilo docieliť doma, či už pri nosení, alebo keď som ho nechala spať na na posteli...vždy si schrupol tak max. hodinku, bolo vidieť, že len driemal, kým v koči fakt hlboko spal, včera som to už nevydržala, ako zaspal na prsku, tak som ho preložila do kočíka, a hybaj von, prespal vyše 2 hodiny, a ajhľa decko včera úplne vymenené..
vysmiate, spokojné... dnes detto, ale dávala som ho tam bdelého, do 5 minút natriasania bol tvrdý... takže (zatiaľ) vyzerá, že bol proste nevyspatý...
On mal už celkom taký systém (neznášam systémy, ale akosi to samé vyplynulo), že doobeda mal jeden plytší spánok doma, potom cez obed jeden hlboký v kočíku a poobede tak dve zdriemnutia a potom nočný hlboký s dvoma - štyrmi prebudeniami, no a ja som mu to možno narušila, možno stačilo len vydržať, ak to bola reakcia na očkovanie, alebo kapustnicu...
No a k tomu štvrtému trimestru, ako píše janka a shira..
Ja rozmýšľam, že možno mám dojčenie dcéry zidealizované, proste tým, že som ju dojčila tak - dlho takmer tri roky a spomínam si, že tie posledné roky cuckania boli fakt bez problémov, tak som možno zabudla aké to naozaj bolo keď bola takáto malinká a predstavte si, volala som s kamoškou a tá mi hovorí, že či som zabudla na to, že keď bola pri mne (kamoška) na návšteve, že malá mala cca 3 mesiace, a že celú návštevu preplakala a že som kamoške hovorila, že je to normálne, tak som si fakt na to spomenula, ono asi zafungoval spomienkový optimizmus a že je pravda pravdúca, že to dojčenie začne byť pohodové, keď má dieťa rok a a viac...
A že fakt treba len vytrimať...