dakujem magdalenka za podanie info
Ďakujem dievčata všetkym za gratulacie. Tak už sme od včera doma. Mliečkujeme vo velkom. Maly je prišerny hladoško, ale mliečka je tolko, že stale dojčím aj Dominička. Ten glga teraz o sto šesť.
Teraz niečo bližšie k pôrodu - môjmu vysnivanemu.
Taaakže kontrakcie, už take, že silnejšie, že som musela predychavať celkom dosť začali v sobotu večer. To som si ale povedala, že to nemôžem urychliť a do nemocnice musim prisť až s dobre rozbehnutym pôrodom - vtedy je väčšia šanca, že vas lekari nechaju rodiť prirodzene.
Tááákže som ledva uspala dominka, už počas kontrakcii, ked konečne zaspal a tak isto aj moj mm, mohla som sa sustredovať na spracovavanie bolesti, každu chvilku som bola v sprche,oblievala horucou vodou križe aj bruško. pomedzi kontrakciami som sa snažila oddychovať, pila malinik a jedla hroznovy cukor - kym sa ešte dalo, pretože neskôr mi už žaludok ani ten neprijimal. Takto som to vydržala do rana. Rano som zobudila mm, že zavezeme maleho k našim a ideme do nemocnice. Ten hned začal hr hr, čo mi robilo strašne zle. potrebovala som klud a on ma z toho tym svojim stresom celkom vyvadzal.
Tak sme maleho zaviezli k našim a ja kedže som veriaca, som povedala mm aby sa zastavil ku kostolu - kedže bola nedela pred omšou a poprosil knaza nech mi da prijimanie. Potom sme šli do nemocky. Cesta bola hrozna - samozrejme počas kontrakcii. JEdine na čo som sa zmohla to bolo že som povedala manželovi, že to bude určite chlapček, že som si tym ista a celu noc v kontrakciach sa s nim rozpravam ako s nim
KEd sme prišli do nemocky - prijem - hotova katastrofa, radšej sa nevyjadrujem, ale potom ako som prišla na pôrodnu salu to už bolo lepšie. Doky ma prezrel, skonštatoval, že som na 4 cm otvorena (dufala som, že budem aspon na 6) a ideme rodiť spontanne
Upozornil ma že Epidural mi nemôže dať, kedže som po cisaraku, ale ja som aj tak nechcela, takže to bolo ok.
JEdina vec mi vadila, že ma skoro stale monitorovali na kardiotokografe, aby mali zaznam o malej.
Behom dvoch hodin som sa otvorila na 7 cm, čo bolo super. Zrazu sa zo mna vylialo asi pol deci krvi, už som si bola ista, že ma budu pre istotu rezať, ale doky bol užasny, prezrel ma a povedal, že to z toho nahleho otvorenia. Potom ma kukol o 2 hodky a povedal, že som ostala stať na 7 cm, to bolo pre mna hrozne počuť Tak mi praskol vodu a dal mi do konečnika volačo....
Bolesti stale silnejšie, no nikto ma dosť dlho neprezeral. Asi o tretej ma kukol doktor a povedal, že treba ešte 1 cm a odišiel. Potom prišiel okolo piatej, pozrel že som otvorena, tak že skusime tlačiť, tlačila som ale nešlo to. Tak, že hlavička je ešte vysoko napriek tomu že som otvorena a mam ešte predychavať. To bola najkrutejšia polhodina v mojom živote. Už ma tak nutilo na tlačenie, bolesti to boli strašne, ale tlačiť som nemohla, niekedy to nešlo tak som zatlačila...
Už som začala chytať paniku, že ju asi nevytlačim, že nezostupi. Potom ku mne pred šiestou prišla asi sestrička, či doktorka ja fakt neviem, a hovori, ale takymto tlačenim nič nevytlačite. Ja na to, ved sa snažim netlačiť, ale predychavať. Ona ma kukla a vravi, ale ked zatlačite ja už vidim hlavičku, nebude mať vela vlaskov. Och to bolo pre mna vykupenie. Tak sa pytam, či už môžem tlačiť, ona že ano a išlo sa na to. To tlačenie bolo už super, bolesti skoro žiadne, lebo tym tlačenim akosi odchadzali. Asi na 4 - 5 kontrakcii som maličku vytlačila. A zrazu len počujem, no to je riadna baba. JA že čo? baba? Nomalne som neverila. bola som si na 100% ista, že to bude chlapec. Mužovi až slzy do oči vbehli, lebo velmi tužil po dievčatku. JA som sa smiala a plakala zaroven, bola to taka ulava a zaroven radosť.
KAždopadne mam z pôrodu velmi dobre pocity. Som neuveritelne vdačna, že som mala možnosť porodiť dieťatko prirodzene. Ešte v ten večer som si pripadala jak v nejakom sne, bala som sa, že sa z toho zobudim, a nebude to všetko pravda. Ale nezobudila, chvalabohu. A mame dve krasne detičky.
Inak Kristinka sa narodila s mierami 4260g a 54cm. Ale v MArtine pred pôrodom absolutne nikto neriešil ultrazvuk, čo bolo super.
Takže už neverim rečiam, akože velke babo na mamičku. LEbo ja skutočne velka niesom a Kristinka je riadny valibuk. A dalo sa to uplne normalne