Podpora, ked sme uz unavene

debata o všetkom a pre všetkých

Podpora, ked sme uz unavene

Neprečítaný príspevokod miriam » 04 Máj 2011, 10:25

Ahojte mamicky,
kazdy den velmi rada chodim nakuknut na toto forum a okrem mnozstva uzitocnych informacii, tipov, zdielania prijemnych skusenosti, tu vidim, ze mnohe mamicky uz byvaju aj poriadne unavene a vycerpane a tak povediac v koncoch..Narazam najma na dennodenne "problemiky" s babatkami nespavcami, celonocnymi prisavnikmi, casto sa budiacimi detickami, cez den zle spavajucimi a podobne..Aj ja toto zazivam a prave poslednych par dni sa uz citim uplne na pokraji..Maly ma soplik a kasel, takze nocne budenie je este o to castejsie ako bezne, prebudi sa aj s placom, nad ranom mam uz bradavky vysate a ubolene, co je na mne prilepeny..Som v 19tt tehotenstva a casto sa pytam, co bude, ked bude druhe babo na svete..Okolie a rodina ma nahovara, aby som uz odstavila, ze mam zacat ucit syna samostatnosti, dokonca som dostala aj taky tip, ze mu mam zariadit vlastnu izbicku..Ale ja robim vsetko naopak a naplno davam malemu, co odo mna vyzaduje. No zakazdym, ked uz mam sto chuti vyskusat nieco radikalne si uvedomim, ze tieto chvile s drobcami su to najkrajsie, co zenu moze v zivote stretnut. Ze cas utecie ako voda a na krasne okamihy spojenia pri dojceni raz zostanu len spomienky. Tak si to chcem uzit co najviac a verim, ze zmaknem aj druheho prisavnika :love:
Tak chcem zalozit tuto temu s otazkou- ako sa "dobijate" Vy ? Ako by ste vyjadrili podporu maminam, ktore su uz unavene ?
miriam
 
Príspevky: 251
Registrovaný: 23 Mar 2011, 11:18
Počet detí: 2
1. dieťa: *1
Rokov: 13 rokov, 7 mesiacov, 4 dni
2. dieťa: *2
Rokov: 12 rokov, 6 mesiacov, 2 dni
3. dieťa: *3
Rokov: 9 rokov, 10 mesiacov, 15 dní

Re: Podpora, ked sme uz unavene

Neprečítaný príspevokod akdarka » 04 Máj 2011, 11:35

pekna tema ;-) ja som tiez niekedy unavena ale da sa to zvladat. Ja rada citam, teraz pri tlaceni kocika so spiacim Tomaskom. Pomaha mi relax vo vani ked maleho zabava ocko. Ja som skor introvert takze take skupinky kocikujucich mamiciek nevyhladavam. Teraz v lete sa tesim na grilovacky;-) a uzivam si, ze s malym mozeme hocikam ist - spokojne vykuka zo satky ;-)
Netrufam si tak skoro na dalsie dieta, takze si uzijeme maleho, co to s nim pocestujeme a ja sa „zregenerujem”. Potom popremyslam pripadne o surodencovi...
akdarka
 
Príspevky: 935
Registrovaný: 22 Mar 2011, 06:36
Počet detí: 1
Rokov: 13 rokov, 7 mesiacov, 5 dní
Môj status: "Stratené je len to, čoho sa sami vzdáme."

Re: Podpora, ked sme uz unavene

Neprečítaný príspevokod Klemka » 04 Máj 2011, 15:28

Miriam, ja som to v tých najhorších časoch vnímala tak, že akékoľvek dobitie vydrží krátkodobo. Veľa vecí som robila zle a správanie sa dieťaťa to kopírovalo... bohužiaľ.
Keď bol synček väčší, dobíjalo a dobíja ma poradenstvo pri dojčení, stretnutia s ľuďmi, ktorých mám rada, najmä pekné chvíle s manželom.
Klemka
 
Príspevky: 1363
Registrovaný: 22 Mar 2011, 09:46
Počet detí: 1

Re: Podpora, ked sme uz unavene

Neprečítaný príspevokod shira » 04 Máj 2011, 22:41

ach téma ako vyšitá pre moje terajšie pocity... pomáha mi večer aspon na chvílku prečítať niečo tuto na fóre, je to veľmi pekné a pozitívne fórum, plné podpory a pomoci :goodjob: dieťa mi spí cez den iba na prsníku alebo v pohybe, večer zaspáva po hodinovom cuckaní medzi 21-22.00, v noci sa budí síce iba 1-2krát, ale s každým nočným dojčením som minimálne hodinu hore, a ked si to spočítam, že po zalahnutí o 23. som hore napr. medzi 1-2 a 3.30-4.30 a medzi 6-7 sa malý už definitívne budí a má ráno, tak dakujem pekne. a to mám zlaté dieťa, ktoré skoro neplače, veľmi veľa sa usmieva a má jednoznačne čitateľné prejavy svojich potrieb(zatiaľ). ked si pomyslím, že po takejto noci budem chodiť do roboty, nie je mi všetko jedno. mieša sa mi neustále túžba byť v pohodičke s malým a nič neriešiť, a nevyhnutnosť ísť pracovať. navyše, ked sa mi dostane info- že neboj sa, bábatko si tvoju neprítomnosť vynahradí poobede a v noci :o no super, ešte lepšie :mrgreen: malému sa venujem čo najviac aj ked je hore, takže vlastne stále bud kojím, nosím, vozím, rozprávam, spievam, už som z toho niekedy fakt vyčerpaná. ja nie som absolútne typ človeka, čo sa sťažuje, skor naopak, podporuje všetkých naokolo že treba vydržať a poukazujem na svetlejšie stránky všetkých vecí...až sa raz za čas dostanem do takého zúfalého stavu, že sa to odrazí na mojom zdraví a potom len tak kukám po susede, ktorej bábatko spí v kočíku na terase poobede 3-4hod, prespí celú noc a v prípade potreby ho ktokolvek nakŕmi z fľaše. :evil: potom si musím pripomenúť nejaké výhody dojčenia :D tiež si pripomínam, že toto je dočasný stav (aj ked plánujeme dalšie deti) a poprosím manžela o pomoc, aby sa prehral s malým a poležím si aspon hodinku vo vani. vypúšťam dosť domáce práce :P na vianoce sme si priali vysávač čo vysáva sám, máme myčku, sušičku, nežehlím. s kludom priznám že raz za mesiac zavolám pani čo uprace komplet celý dom a často sa namiesto varenia obeda vyberieme na denné menu... spať počas dojčenia je pre mna sci fi, ale čo tu vidím, že čítať pri kočíkovaní? tak až toto je sci fi :lol: :lol: pri dalšom bábatku sa naučím používať aj šatku, teraz mám ergonosič. nosiče sú síce pre mňa velká pomoc, ale rozhodne nie oddych.
Obrázok užívateľa
shira
 
Príspevky: 1916
Registrovaný: 22 Mar 2011, 21:55
Bydlisko: NM
Počet detí: 2
1. dieťa: Tomáško
Rokov: 13 rokov, 3 mesiace, 5 dní
2. dieťa: Lukáško
Rokov: 9 rokov, 8 mesiacov, 27 dní
Môj status: Čo vyžaruješ, to priťahuješ :-)

Re: Podpora, ked sme uz unavene

Neprečítaný príspevokod JankaMich » 04 Máj 2011, 22:51

Teraz som doma s tretou dcerkou druhy rok, pre sebou mame treti. Nesmierne si to vychutnavam, nakolko pri predoslych detoch som isla do prace po roku a to uz je naozaj unavne - praca i male dieta. Najvacsi bonus pre mna je, ze mozem ist cez den na vychadzku a ked sa podari, poobede si pospat. Toto som si pri chodeni do prace nemohla dovolit (pomaly ani cez vikendy, lebo vtedy bol konecne cas na pracu v domacnosti a okolo deti) a prave myslienka na navrat do prace mi zazenie unavu. Tretiu som aj naplno nosila, spime spolu - takze neboli ziadne place a aj choroby sme velmi rychlo prebehli.
Na "nezblbnutie" medzi styrmi stenami velmi dobre robi navsteva materskeho centra a prip. doobednajsia kavicka alebo prechadzka s nejakou inou mamickou s malym dietatom. Ak nahodou taku nepoznas, cielavedome sa pokus nejaku "zbalit" na prechadzke, ci v MC, uplne najlahsie na nejakom cviceni s babatkami. Ja som mala asi rok uplny ideal, suseda vedla v dome bola tiez na MD, a taka 20 minutovka cloveka velmi dobre naladila.
JankaMich
 
Príspevky: 1614
Registrovaný: 14 Apr 2011, 00:42
Bydlisko: Drahovce (Piešťany)
Počet detí: 3
1. dieťa: Olinka
Rokov: 22 rokov, 4 mesiace, 19 dní
2. dieťa: Jajka
Rokov: 18 rokov, 4 mesiace, 12 dní
3. dieťa: Katuska
Rokov: 15 rokov, 13 dní
Môj status: ako poradkyňa pri dojčení rada pomáham využívať materský inštinkt

Re: Podpora, ked sme uz unavene

Neprečítaný príspevokod akdarka » 05 Máj 2011, 10:08

shira, ja ze som sci-fi :-) a to ti este poviem, ze najnovsie chodim s kavou v termohrnceku a knihu mam v kosiku pod kocikom a ked dopijem tak beriem knihu do ruky...takze jedna ruka pre kocik a druha pre knizku :-) ale zase byvame v takom velkom areali rodinnych domov kde nie je ziadny premavka a ked maly zaspi, niekedy si idem sadnut na nas dvor na terasu. ale teraz vedla nas stavaju dom a buchaju takze sa vacsinou prechadzam.
+ z druhej strany domu sa nastahovala mamicka s 2 malymi detmi takze obcas pokecame, uci ma znakovat :-) to je tiez ako take obcasne vypnutie.
akdarka
 
Príspevky: 935
Registrovaný: 22 Mar 2011, 06:36
Počet detí: 1
Rokov: 13 rokov, 7 mesiacov, 5 dní
Môj status: "Stratené je len to, čoho sa sami vzdáme."

Re: Podpora, ked sme uz unavene

Neprečítaný príspevokod gabika78 » 05 Máj 2011, 12:54

mne veľmi pomáha manžel, ktorý malého zoberie hocikedy ho o to poprosím ale veľakrát ho ani nemusím prosiť, berie ho z vlastnej iniciatívy. Už len keby ho vedel nakojiť :dojcenie: hehe. Ja sa tiež veľmi rada zrelaxujem vo vani. Sú totižto ešte dni, keď som celá mastná, strapatá, spotená... a vlastne si to neuvedomujem, až kým neskočím do sprchy. :-)
Úplne najradšej mám keď k nám príde návšteva... pokecám si, dozviem sa niečo nové. Strašne mi pomáhajú aj telefonáty so sestrou, ktorá býva v inom meste. Kojila 25 mesiacov... je staršia o 10 rokov a je mi veľkou oporou. Môj muž ju volá doktorka... a vždy keď jej letím volať, že si neviem z niečim rady tak si robí zo mňa srandu.
Táto stránka mi strašne pomáha. Aj keď sa niekedy cítim ako čierna ovca.. lebo stále niekde lietam v šatkovaní, kojení na požiadanie, bez cumlíka... zatiaľ čo ako písala shira susede spí aj 3-4 hodiny. Spokojný... a suseda vyherečkovaná...
ale vydržím... tak ako som si povedala.. keď som išla rodiť... porodili aj iné... vychováme ich aj my... :-) :goodjob:
Obrázok užívateľa
gabika78
 
Príspevky: 448
Registrovaný: 15 Apr 2011, 13:54
Počet detí: 2
1. dieťa: Martinko
Rokov: 13 rokov, 15 dní
2. dieťa: Romanko
Rokov: 10 rokov, 6 mesiacov
Môj status: Najväčšia liečivá sila je LÁSKA


Späť na Voľná diskusia

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 4 hostia

cron