jjjulia píše:ala osobne skusenosti nemam, stale mi ale vrta v hlave svedectvo jednej detskej lekarky, http://www.modlitba.sk/htm/svedectva/zlo/homeo.htm Ak baby homeopatika davaju/davali, mozno by stalo za to popremyslat, kedy ich zacali detom davat a ci to nejako nesuvisi s tym-ten zaciatok tych nocnych zlych snov... Samozrejme tiez si mozete povedat, ze kravina...ale mala som potrebu na to upozornit,lebo vzdy som si na to spomenula, ked to baby pisali. Tema homeopatika je ale velmi zlozita, nerada by som niekoho presviedcala- je to proste otazka viery.
jjjulia píše:shira, algon...uz som sa raz pytala, ale skusim znova-nedavate vasim drobcom homeopatika?
shira píše:ja som zástancom vedy, i ked pripúšťam existenciu mnohých nevysvetliteľných faktov. homeopatka, ktorú osobne poznám a má s homeopatiou dobré skúsenosti, je hlboko veriaca osoba. zároveň sa venuje homeopatii- a to čiste len jej,už vyše 20 rokov, povodne je detská lekárka. dvakrát som u nej bola, homeopatiká dostal aj Tomáško, ked bol chorý. ťažko povedať, či mu zabralo zrovna toto alebo či mu akurát toto pokazilo spánok. čítala som už dávnejšie spomínaný článok, iba som sa usmiala a pokrútila hlavou.. čo už len ľudia sú schopní vyprodukovať a ako si sami sebe pekne všetko vysvetlia a odôvodnia, že takto to je a takto to musí byť, všetko sedí a bez urážky- ako sa nechajú oblbnúť. taktiež som si kúpila homeopatickú knižku a tá ma tiež nepresvedčila. myslela som, že tam nájdem niečo, o čo sa opriem a čo mi hlava strávi- ale nič také..skor naopak.
jedno je však pravda, naša viera nás uzdravuje a takže nás neuzdravujú procedúry, ktorým neveríme.
pozerala som nejaké články o nočných desoch, popis je presne taký.. fuj, len dúfam, že sa nám to nebude opakovať.
pre zaujímavosť čítam aj tuto parafrázovanú knihu "každé dieťa sa vie naučiť spať" a najhoršie je, že bohužiaľ asi ani tadiaľto naša cesta nepovedie... neviem nájsť východisko. v knižke sú fakty o spánku, ktoré do bodky sedia aj na nás, samozrejme- lebo sú fyziologické- dieťa po prvej fáze hlbokého spánku začne precitať- aj 7 a viac krát, len problém je, že nedokáže samo zaspať. jednoznačne mi z toho vyplýva, že dieťa spiace pri matke a pri prsníku by malo spokojne spať, lebo pri každom precitnutí by sa malo utvrdiť, že je tu matka, že je v ponuke prsník. lenže nám nefunguje ani toto a to je celkom zúfalé. malý sa preberie aj pri mne, v ľahu na prsníku zaspáva veľmi zle alebo sa striedavo chytá a púšťa, lozí, vracia sa, odchádza.. navyše ma takéto dojčenie veľmi bolí a celkovo unavuje ešte viac, ako vstávanie, sedenie, ukladanie a tak.. začínam byť psychicky aj fyzicky nesmierne vyčerpaná, predčasne odchádzam z roboty,neurobím tolko čo by som mala, nezvládam psychický tlak a zodpovednosť, bojím sa že v aute chytím mikrospánok, domácnosť flákam, večer nemám energiu na nič, s manželom sa nejako obchádzame, nespíme spolu, mám pocit, že všetko je zle. únava všetky problémy zveličuje a vzniká začarovaný kruh- neviem zaspať ani ked spí malý, z čistého stresu že teraz musím rýchlo spať lebo on sa zobudí zase. mám pocit, že to začína byť nejako nebezpečné či čo...
Norika píše:och shira, to ma mrzi verim ti,ze to musi byt tazke,ja si oproti tomu zijem jakv bavlnke
uvažovala som aj nad týmto, ale príde mi to momentálne ako robota navyše. hlavný problém u nás je malého znovu uspať po prebratí v noci, som si istá že daním cikať by som ho totálne prebrala. dať mu plienku, pyžamo alebo dať ho na nočník je veľmi akčná záležitosť. spať naholo ho nenechám a držanie nad nočníkom on nikdy nezažil.JankaMich píše:Mimochodom Shira, co takto odkusat nocne vyprazdnovanie (=cikanie), co sa spominalo v inej teme? Za pokus to mozno stoji.
veľmi dobre tomu rozumiem. podľa popisu to sedí na nášho dokonale.Anna píše:Ešte som chcela dodať na pochopenie správania niektorých detí, moja švagriná sa ponúkla, že sa malému bude venovať, kým ja trochu poupratujem, ale na obed ma poprosila o "uvoľnenie z funkcie"
Anna píše:Shira, ja sa cítim úplne rovnako, ja už neviem do čoho by som skôr pichla, lebo všetko je tak napoly....PC napr. nestíham vôbec, upratovanie v domácnosti/ myslím napr.vysávanie/, keď ma príde navštíviť mama, lebo s malým by sme vysávali celý deň, furt mi ho bere, vlastne vie všetko lepšie ako ja a všetkému rozumie...všetky handry močí do vody, stále nájde spôsob ako dojsť k vode, rozleje a umýva a utiera...to , že odídem z domu už v jeho veku je chápané ako samozrejmosť, keď idem na jógu, tak mi ešte povie:"Choď cvičiť!" Ale je to na nervy, celé sviatky sme prežili v strese, lebo manžel mal sinusitídu a potreboval sa zotaviť, no ja som potrebovala dačo porobiť a variť, lebo sme boli všetci doma...cez obed 45- minútovka, takže mňa sviatky vyčerpali úplne a to sme tie klasické špeciality nezdravé ani nerobili, lebo ani v noci by som to nestihla, keďže furt vstáva...no moja mam hovorí, že som bola taká istá, takže aj spánok je asi genetický, no a čo sa týka nočnej mory-aj na zážitky a ich prežívanie sme všetci citliví asi ináč, niekedy náš malý sa nedá utíšiť a potom na konci kričí: Ahojte, pozor deti!", takže zase to nemôže byť dajaké extrémne ohrozujúce...TV nepozeráme, nemám kedy...už sme niektoré elektrospotrebiče museli vyradiť- napr. hriankovač, kde strčil plastové lyžičky, vežu, ktorej načisto pokazil optiku, CD, ktoré pokrivil, dedove dve antény, vysávač bol dvakrát v opravovni, lebo všetko rozoberá,atď....bola som dvakrát v robote a poviem ti, že sa manželovi nečudujem, že si v robote oddýchne, aj môj kolega a kamarát sa furt smeje, že domov sa neponáhľa...
Anna píše:.bola som dvakrát v robote a poviem ti, že sa manželovi nečudujem, že si v robote oddýchne, aj môj kolega a kamarát sa furt smeje, že domov sa neponáhľa...
Anna píše:No práve, ja neviem, kde zaradiť počas dňa ručné práce, cez deň sa nedá a večer nie je vhodný....priznám sa, že nepozerám TV, ale mám rozčítaných päť kníh rôznych tém, po uložení do postele si vždy narýchlo preberiem v duchu , čo som sa dozvedela, lebo viem, že sa k danej téme vrátim až o päť dní/každý deň jedna kniha/, vždy mám na to čas zhruba od 20.30-22.30, potom musím rýchlo stihnúť hygienu, aby som rýchlo aj s prebudením malého bola v posteli, lebo o 5.30 druhého dňa hrozí definitívne vstávanie, samozrejme s nočným vstávaním, taže ja fakt neviem dievčatá, kedy všetko stíhate a vypekáte...ešte, že mám muža tolerantného nadovšetko, ktorý zje všetko a keď sa aj nepodarí, tak to berie s humorom...
Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 1 hosť