Ahojte,
na FB som natrafila na článok (dúfam, že sa k nemu dostanete, autor Michaela Mrowetz, preložila Denisa Urbanova), zdieľala ho skupina "Ženské kruhy", veľa dievčat je asi aj tu...
https://www.facebook.com/notes/michaela ... 4111861004
V skratke hovorí o tom, že po odtečení plodovej vody, by sa malo čakať na spustenie pôrodu, ktorý sa obvykle spustí do 24 hodín, ale lekári "pre istotu" hneď ordinujú ATB, vyvolávanie a podobne..
No a moc ma to zaujalo, lebo je to presne môj prípad, predčasne odtečená plodová voda, pokyn z nemocnice, že doma nemám čo robiť a mám okamžite prísť, antibiotiká, otvorená na 1cm, vyvolávanie 2x neúspešné (stres?), stále otvorená len na 3cm, po 40 hod od vytečenia vody, naordinovaná akútna sekcia... neviem, ja mám nejak zafixované, že by som zomrela, keby mi lekári nepomohli (už som aj tu kdesi o tom písala), ale čím viac o tom čítam, tak začínam mať opačný dojem.. (
Inak, keď sa tak spätne k tomu vraciam uvedomujem si, že som mala celkovo strach z pôrodu, ja ani neviem prečo, na to, že som dosť naturálny človek (čo sa ukázalo neskôr pri dojčení, ktoré neriešim, proste len dojčím), či to bolo tým prostredím... Po sekcii som mala brutálne baby blues, ja som sa malej strašne bála dotknúť, nič som necítila ku nej (je mi zle, keď si to takto priznávam a je mi do revu), hnala ma len nejaká povinnosť, malá revala, miesto prsníka som jej vnucovala cumeľ, miesto náruče som ju natriasala v kočíku ... skrátka celé zle.. na to, že to bolo takto na figu, tak je zázrak, že dojčím už 2,5 roka...
S odstupom času to pripisujem sekcii a celému stresu okolo pôrodu...aj keď vtedy sa mi to možno nezdalo až také hrozné, personál aj lekári boli veľmi milí...
Mali ste niekto podobnú skúsenosť? Neviem, nejak si to potrebujem rozanalyzovať.. a vyrovnať sa s tým.