tak potom nie je o čom, didulka hor sa do štúdia
vejula, práve toto sa z mojho pohľadu zdá nepochopiteľné.. proste ked niekto nechce napr. atb brať, tak mu ich predsa nedám, ked niekto odmietne rtg tak mu predsa nebudem za to nadávať a nevyhodím ho (žiadosť pacienta je nadradená predpisu o lekárskom postupe). to sa mi zdá samozrejmé. možno je to tým, že som súkromný lekár a ľudia platia u nás nemalé peniaze - toto ma stavia asi do iného postavenia a vzťahu k pacientom. bude to tým? fakt neviem... všetko je o komunikácii, o vzťahu, o dôvere. v tomto nerozumiem mnohým kolegom, či ide o ješitnosť, zadubenosť, neviem. prečo by sa mal pacient lekára báť? báť sa pýtať? ide o jeho zdravie resp. o zdravie jeho detí. ja osobne mám dnešných mladých uvedomelých rodičov v ambulancii rada, dá sa s nimi baviť "na úrovni"
artemis ked tak uvažujem nad tým, v úlohe pacienta nie som zrejme rádový pacient (takže sa mi to ťažko takto chápe), lebo obyčajne nemám u lekárov problémy a rešpektujú ma- napriek tomu, že sa veľa vypytujem a "kecám" im do liečby.. v úlohe lekára som tiež tak trochu v inom postavení, množstvo vecí voči pacientom, aké sa tu spomínajú, si ani vo sne nemôžem dovoliť. mnoho lekárov frfle, že zubárom je hej, tí si naúčtujú- ale tvrdím- nech sa páči, každý môže otvoriť ambulanciu na priamu platbu a potom sa uvidí, akí musia byť prísni sami na seba, ako sa musia obracať, kráčať s dobou, ako zmenia prístup k človeku, kolko si voči pacientom možu dovoliť. to ich zrazu postaví do celkom inej kategórie. lebo predať znamená hlavne komunikovať.
k tej dobe- možno učiteľ mohol trestať žiaka ale dnes žiak zbije učiteľa, matku, otca, podpáli mačku na dvore a dá na internet.. toto nebývalo..
práve preto, že za minulého režimu bolo treba držať hubu a krok, sa mi zdá, že teraz je tu snaha o opačný extrém, otvárať hubu (s prepáčením) aj celkom zbytočne a prehnane, aj ked sa dá vec riešiť k spokojnosti aj "normálne" dohodou. zažila som napr. na úradoch také jednanie často- ako zo strany úradníkov, tak zo strany klientov- nepochopiteľne drzé. práve možno v tomto je západ pred nami, že tam si už ľudia našli nejakú zlatú strednú cestu.. rešpektovať sa navzájom.. už len na tom je to vidieť, že rodinné firmy fungujú viac generácií, kde meno je pojem, na svoje meno je tam človek hrdý - lebo niečo s čistým svedomím dokázal, a nemá problém si firmu pomenovať po sebe s veľkým nápisom. tu sa schovávame za s.r.o-čky malinkým písmom na dverách, hlavne aby sa nedalo na prvý pohľad vypátrať, kto je majiteľ.
ked si spomínam na pediatriu na škole, tak časť oboru tvorila aj výživa, aj na skúške bolo že beba1 beba2, ešte sme si robili z toho srandu- možno preto sa pediatri cítia v tejto otázke kompetentní. počula som niekde na fóre aj opačný názor, že by umelá výživa nemala byť volne dostupná v drogériách, potravinách ale iba predpisovaná v nevyhnutnom prípade lekárom. toto by však fungovalo jedine vtedy, ak by neboli tlaky farmafiriem a pediatri by preferovali predovšetkým dojčenie - ako krásne tu niekto napísal, že alternatíva k dojčeniu neexistuje... zase- nestretávam sa s tlakom farmafiriem na moju osobu, takže mi to je nepochopiteľné- ale odporúčať matke niečo, lebo mám z toho benefit mi príde prinajmenšom neetické. nuž a čo sa týka tých pediatrických čakární-to som už spomínala viac krát- zaplácať steny reklamami na um je vrchol nevkusu a dehonestovaním lekárskeho stavu.