mimuka ja tiez viem pridat len vlastnu skusenost, kedze pausalne tu nic nefunguje, ale snad ta povzbudi
My sme presli roznymi fazami. Najskor cca prve 3-4 mesiace zaspavala Hanka iba na prsniku. V tom obdobi sa uz ale vedela poriadne pretacat a zrazu namiesto zaspatia cestovala po posteli, vydrzala aj hodinu a spanok nikde. Ked sme ju zobrali na ruky a trochu pochodili, takmer okamzite zaspala. Vtedy to bolo este pohodlne a rychle
Lenze casy zaspavania sa pomaly predlzovali, nosili sme, nosili, vecer uz len manzel uspaval (potom pri polozeni do postele sa nacucla a tak zalomila uplne), lebo mne bola tazka cez den mne spala v satke/manduce alebo v kociku. Tak sme presli na fitloptu, ta tiez chvilu fungovala spolahlivo a rychlo a bolo to menej namahave, nez Hanku nosit na rukach. No opat rovnaky scenar predlzovania, rozne styly skakania (mala obdobia, ze bolo treba riadne skakat, inokedy zas iba jemne pohupovat, no hroza, ked na to spominam
). Nasledne prisiel uplny bojkot fitlopty, len ju zbadala a zacala sa vzpierat. Priebezne som skusala len ju dat do postele a ucucat, no nic (pritom v noci to funguje a vzdy fungovalo na 100%). Tak som sa uz zufala naucila viazat kolisku - s rocnym dietatom
Uviazala som, niekedy zaspala este kym som doviazala, inokedy som chvilu pochodila, zaspievala a bola uspata, uz som ju len zlozila na postel. Ale casom to zase prekukla a zacala sa hrabat von, niekedy stacilo previazat na zvislo a zaspala tak, inokedy som rovno uviazala do ksk, ale zas nespokojnost a zaspala az v koliske, no proste bola nevyspytatelna a priznam sa, ze uspavanie je asi jedine v nasom doterajsom spolocnom zivote, co trochu tazsie nesiem, co mi sposobuje stres. Lebo Hanka je aj dobra spachtoska (dlho spavala 3 spanky, este stale spava 2, v noci sa nebudi, iba preberie na dojcenie, ani oci neotvori a zaspi naspat), aj nakoniec sa ju vzdy podari nejako uspat. Ale to neustale hladanie sposobov ma stresuje. Samozrejme s tym, ze ju nikdy nenutim zaspavat vtedy, ked nie je unavena. Ale ked uz na nej vidim, ze je znicena, strasne by spala a pritom sa brani uspavaniu, to ma vzdy deprimovalo. Od cca 15. mesiacov, cize uz pomaly mesiac mame uzasnu zmenu a ja velmi dufam, ze uz je trvala, teda, ze uz to je krok v jej vyvoji - vecer zaspava opat v posteli na prse. Predchadzala tomu nespokojnost v satke, stale sa hrabala von, aj niekolkokrat som ju prevazovala a dlho natriasala, kym nezaspala... Bola schopna to robit aj do polnoci. Az bolo par takych dni za sebou, nevladali sme ani ja, ani manzel (najma ja, lebo odkedy sme vymenili fitloptu za satku, tak manzel uz nemoze uspavat nijako, vzpiera sa a chce len mna), tak sme ju proste zobrali medzi seba a nepustili sme ju dolu z postele, len sme sa snazili zostat aspon tak pri vedomi, aby sme ju ustrazili
Ona sa nacucavala, odcucavala, lozila, gulala vselijako a zase nacucla...az zaspala. Dalsi den - dva som to skusila a nepomohlo, len zliezt a zliezt, nedala sa udrzat, no skusala som dalej a dalsi den zase zaspala na posteli. A odvtedy tak zaspava kazdy vecera aj uz menej lozi a hra sa, uz viac menej sa len nacucne a o chvilu zaspi, posledne dni sa dokonca aj odcucne, odgula do prisunutej postielky a tam zaspi sama. Cez den ju beriem na chrbat do manducy a zaspi pri domacich pracach,a lebo s nou max trochu pochodim pri hudbe, no tiez uz parkrat zaspala tak, ako vecer, takze ju v tom podporujem a skusam
Cele mesiace som sa trapila tym, ze na zaciatku, ked prestala zaspavat na prse, ze som mala asi len vydrzat a nikam ju z postele nebrat, pohyb bol pre nu vtedy nieco nove, tak sa potrebovala pregulavat a uzivala si to. Ze by sa to zase upokojilo a mala by ten model, ze proste sa lahne do postele a spi sa. A ze sme si mohli usetrit ten stres a nekonecne hladanie sposobov, ako ju uspat. Ale mozno nie a aj tak by sme si tymto vsetkym presli. Uz sa to nedozvieme, no teraz sa velmi tesim, ze predsa len prisla ta faza, ked na prsniku opat zaspava, dokonca uz tak trochu aj bez neho, vidim, ze dozrieva. Myslim si, ze dopomohlo mozno trochu aj moje vnutorne naladenie/odhodlanie, ze proste uz nevladzem a koncim s inym uspavanim. Lebo vzdy som to sice skusila, ale este som vladala aj fyzicky, aj psychicky ju nakoniec nejako uspat. Ale v tej poslednej faze uz som nevladala. Rozhodla som sa, ze uz proste bude zaspavat tak, zby to mna nedeptalo a nevycerpavalo. Takze aj ja som dozrela
Vidim, ze uz som napisala ohromny elaborat, ospravedlnujem sa, ale dakujem za tuto temu, lebo vypisanie sa je dobra terapia
Tak na zaver len pointa: aj z vlastnej skusenosti mozem konecne potvrdit, ze dieta naozaj dozrieva, osamostatnuje sa, pomaly ubuda veci, s ktorymi mu musime pomahat. Na 100% k tomu pride aj u vas, aj ked velmi dobre chapem, ze najhorsie je, ze nevieme, kedy to bude. Clovek by vydrzal vsetko, kebyze vie, ze to potrva do XX.XX.XXXX a odvtedy polozi dieta do postele a ono tam bez vsetkeho zaspi, vsakze?
Takze neklesaj na duchu, ono to pride, ale pracuj aj na sebe, ja som naozaj presvedcena, ze aj to moje dozretie do fazy "toto som a toto uz nie som ochotna robit" malo na tom celom tiez svoj podiel. Koniec koncov, to je velmi dolezita kapitola vztahovej vychovy - aj s dietatom to musi byt vztah, nie obeta rodica na ukor toho, ze je total vycerpany a deprimovany. Howgh