Ahojte, tak ja sa hlásim ako zakladateľka témy ako pokračujeme. Už som spomínala na viacerých miestach, že zhruba od polovice apríla nedojčím dcérku. Teraz som postupne začala s "tréningom" (otrasný výraz) samostatného zaspávania. Ešte podotknem, že napriek tomu, stále spí pri mne v manželskej posteli, muž je odsťahovaný na gauči (v spálni samozrejme)...
Tak ale postupne. Naďka si doniesla zo škôlky (kde chodí od 2,5 roka) rituál, že si berie do postieľky hračku, plyšáka - ak aj čítanie na dobrú noc. Čítanie sme praktizovali už aj pred tým, ale teraz si to vyslovene žiada a dokonca má obľúbenú knižku Rozprávky o psíčkovi a mačičke, konkrétne jednu "ako si psíček roztrhol nohavičky", to musí byť každý večer. Plyšáky, alebo hračky, si každý večer obmieňa - samozrejme často vyhráva obľúbený šerif Woody, ktorého spomínam v úplne prvom príspevku.
Robím to tak, že prečítam rozprávku, dám pusu na dobrú noc, zaželám sladké sníčky, zhasnem svetlo a odídem zo spálne. Stane sa, že po 5-10 minútach ma volá k sebe, tak si ku nej ľahnem, túlime sa k sebe a zaspí, ale veľmi často - a je to čoraz častejšie - sa stane, že zaspí aj sama. A prespí bez problémov do rána. Jediný problém je, že je dlho vidno, takže nechce ísť tak skoro spať (zaspí okolo 9tej, pol desiatej) - so slovami nejdem spať, ešte nie je tma
, cez víkend potiahne potom aj do deviatej, ale cez týždeň, keď ju budím do škôlky, tak do doháňa v škôlke...
Takže spánkový "tréning" áno, ale až vo vhodnom veku.
A každé dieťa sa raz naučí spať.