no vážení, ja som ako mátoha.. nič nepomáha, nič, nič.. aj to naše spoločné spanie je katastrofa.. zase som si začala k dojčeniu sadať v posteli a ukladať ho potom spiaceho vedľa mňa. donútili ma k tomu ragády z dojčenia poležiačky
navyše, malý mi nedokázal zaspať, iba ma kopal, naťahoval bradavku, vrtel sa.. takže znova, v sede uspať (úľava pre prsia) a spiaceho položiť... dnes v noci mal taký hrozný záchvat plaču, aký som ešte nikdy nevidela. nedal sa nijako utíšiť, nedal sa zobrať na ruky iba sa metal a ryčal, nedalo sa ho ani dotknúť. nedal sa ani prebrať, dala som ho aj mužovi - dali sme svetlo, hračku, vodu, nič nezaberalo ani capnutie po zadku, nakoniec sme to vzdali a položili ho na koberec. chvíľu reval na štyroch, potom si ľahol, triaslo ho, nevedel ani dýchať. oči napoly privreté. trvalo to veľmi dlho, potom sme mu prisunuli jeho obľúbeného maca, tročku sa ho dotkol a prestal tak strašne revať, striedavo vzlykal a reval, ale akoby začal vnímať. naše dotyky, ruky úplne zúrivo odstrkával, ked sme ho skúšali zobrať, normálne amok. potom ked sa chytil toho maca, opatrne som mu skúsila ponúknuť vodičku- začal piť, opatrne sa dal aj chytiť a šup na prsník- zaspal okamžite.. ale teda ja už som začínala plakať s ním, vyzeralo to ako nejaký hrozný záchvat. mali to niekedy vaše detičky? chvalabohu že nebol očkovaný, inak by som asi zomrela od strachu, že sa stalo niečo nezvratné a zlé.