Didulka, aka stará je vlastne Sára? mňa časté budenie a dojčenie stresuje do tej miery, že po 2-3-4 opakovaných vytrhnutiach z driemot už nedokážem spať. Stresuje ma, že po zlej noci príde zlý deň, že ja sa v robote budem mátožiť, zatiaľ čo manžel má starosť s urevaným nevyspatým Tomáškom. on mi síce povie, že toto vobec nemusím riešiť, že on si s ním poradí, ale viem, že aj keď malý pri ockovi mliečko nepýta, moj muž to má omnoho ťažšie, pretože ja, ked som doma, môžem každú mrzutosť riešiť prsníkom a ked mám všetkého plné zuby, sadnem na gauč a som schopná predojčiť aj presedieť trebárs celý deň, ale moj muž musí vymýšľať iné spôsoby, ktoré sú náročnejšie a viac vyčerpávajúce. viem, že toto všetko raz prejde.. ja zúrim len po nociach, cez deň to znova a znova nejako rozchodím. mrzí ma to, že je to tak, lebo je u nás jednoznačné, že ked Tomáška nemusím brať k sebe do postele, sme obaja omnoho lepšie vyspatí, on ked prespí noc trebárs na 2 x po 4 hod a potom ráno ešte dospíme, je ako slniečko
v práci mám už dlhšie veľmi ťažké obdobie, musím robiť vážne rozhodnutia, organizačné zmeny, chcem sa vrhnúť do ďalších špecializácií, celkovo riešim "resty", čo som zanedbávala posledné 2 roky (počas ktorých som samozrejme dala prednosť rodinným záležitostiam). do toho mi Tomáško hodil toto "ukotvovanie dojčenia" tak mi dochádzajú sily. ked mi zruší napr. niekto termín, tak si tam nedávam náhradu ale radšej idem domov, čo sa samozrejme odráža v celkových číslach výraznejšie, než som si myslela. o týždeň pojdeme do Fínska, idú aj moji rodičia, no čo si tam vypočujem od mojej mamy, že dojčím takéto VEĽKÉ dieťa, nechcem vidieť