Stránka 5 z 6

Re: Úskalia spoločného spania

Neprečítaný príspevokNapísal: 14 Feb 2013, 14:44
od artemis
Aké máš BMI Shira? Ak pod 20 tak sa už nebudem čudovať že Ti je zima :mrgreen:

Re: Úskalia spoločného spania

Neprečítaný príspevokNapísal: 14 Feb 2013, 15:37
od shira
Vygooglila som si že aktuálne 18,7 :lol:

Re: Úskalia spoločného spania

Neprečítaný príspevokNapísal: 14 Feb 2013, 18:16
od artemis
Tak je to jasné, moja milá :mrgreen: nápodobne bude na tom aj snežienka ;) baby treba viac jesť a nebude vám zima :goodjob:

Re: Úskalia spoločného spania

Neprečítaný príspevokNapísal: 14 Feb 2013, 18:51
od quaxi
Hehe tak ja mam cez 26, s takou izolaciou mi zima ani nemoze byt :P

Re: Úskalia spoločného spania

Neprečítaný príspevokNapísal: 14 Feb 2013, 19:00
od artemis
quaxi píše:Hehe tak ja mam cez 26, s takou izolaciou mi zima ani nemoze byt :P


Malo ma to napadnúť skôr kde je pes zakopaný, quaxi môžme si v tomto podať ruku :mrgreen: takže aj z tohto dôvodu je to úplná blbosť ak niekto tvrdí, že dieťa potrebuje o jednu vrstvu oblečenia viac než dospelý pri tej istej teplote...rozhodujúci faktor je úplne inde...faldíky, faldíky, tuková vrstvička, hej hej :D

Re: Úskalia spoločného spania

Neprečítaný príspevokNapísal: 14 Feb 2013, 19:37
od reanda
hehe, ja som bola vzdy v tom, ze som obezna, ale teraz vidim, ze som este vychudnuta, kedze aj mne byva pri 21 celzia zima :twisted: no ako dobre :D

Re: Úskalia spoločného spania

Neprečítaný príspevokNapísal: 14 Feb 2013, 19:49
od artemis
reanda píše:hehe, ja som bola vzdy v tom, ze som obezna, ale teraz vidim, ze som este vychudnuta, kedze aj mne byva pri 21 celzia zima :twisted: no ako dobre :D


Aj keď to BMI nie je vždy spoľahlivé (napr. u kulturistov :D ) , priemerne sa môžme my bežní ľudia podľa neho orientovať...obézna by si bola až keby si mala BMI tuším nad 30 ;)

Re: Úskalia spoločného spania

Neprečítaný príspevokNapísal: 20 Feb 2013, 23:24
od snežienka
Ahojte, tak som nasla vhodne riesenie: malinka vedla mna pod spolocnou prikryvkou, dlhorukavne body-cko, hole nozky a zakryta len pod rucky. Po dojceni ma vzadu spoteny krk ale to je uz v poho :) Neviem preco mi nenapadlo nechat jej hole nozky... Kazdopadne vdaka za nakopnutie :)

artemis: ja mam 22.3

Re: Úskalia spoločného spania

Neprečítaný príspevokNapísal: 20 Feb 2013, 23:38
od artemis
snežienka píše: artemis: ja mam 22.3
;)

Re: Úskalia spoločného spania

Neprečítaný príspevokNapísal: 20 Feb 2013, 23:46
od Norika
:goodjob:
snežienka píše:Ahojte, tak som nasla vhodne riesenie: malinka vedla mna pod spolocnou prikryvkou, dlhorukavne body-cko, hole nozky a zakryta len pod rucky. Po dojceni ma vzadu spoteny krk ale to je uz v poho :) Neviem preco mi nenapadlo nechat jej hole nozky... Kazdopadne vdaka za nakopnutie :)

artemis: ja mam 22.3

:goodjob:

Re: Úskalia spoločného spania

Neprečítaný príspevokNapísal: 17 Nov 2013, 22:13
od shira
oživujem tému - je tu niekto, kto má k dispozícii len jednu izbu na spanie pre rodičov, staršie dieťa a bábätko? dá sa vobec v jednej spálni normálne fungovať? náš malý má taký ľahký spánok, že by ho bábo budilo, ideálne by som to videla na vysťahovanie do vlastnej izbičky, ale momentálne je nasáčkovaný medzi nami, napriek tomu, že má v spálni aj vlastnú posteľ. máme aj postielku pre bábo, ale to by znamenalo zase vstávanie hore-dole, plus mrnčanie jedného by zobudilo druhého. videla som aj veľmi peknú poschodovú posteľ, hore pre staršie dieťa a spodok je širší, tam by som mohla spať aj ja s bábätkom. len problém je so starším.. bola by som najradšej, keby bol schopný zaspávať sám. učíte niekto zaspávať staršie dieťa samé- ak áno, ako sa vám darí, resp. akú metódu na to máte?

Re: Úskalia spoločného spania

Neprečítaný príspevokNapísal: 18 Nov 2013, 09:57
od artemis
shira píše:...dá sa vobec v jednej spálni normálne fungovať?


Podľa mňa sa to normálne nedá. Neviem Ti poradiť, iba ak niekoho dať spať do kuchyne.

Re: Úskalia spoločného spania

Neprečítaný príspevokNapísal: 18 Nov 2013, 11:50
od quaxi
shira, my sme to mali tak nejak... Mali sme v spalni manzelsku postel (160cm siroku) a kolmo ku nej babatkovsku. Vedla v izbe mal syn svoju postel (detsku, 160cm dlhu), ale nechcel tam spavat, a nezmestilo sa nam to nijako poprehadzovat, aby sme mali trojpostel. Mame aj gauc, ale to je iba molitan na drevenom roste a ten molitan je uz uplne rozmrveny, takze nema ani 5cm, neda sa tam spat. Na detskej posteli by som sa ja vyspala (tesne - mam 158cm), manzel nie, ja som ale potrebovala byt vedla babatka a tak sme sa nezmestili. Syn spaval s nami v manz. posteli a babatko som nechcela kvoli kojeniu davat do postielky. Takze sme boli vsetci v tej manzelskej posteli ako sardinky.
Najprv som mala babatko na kraji (tam kde bola mriezka detskej postielky, aby nespadlo), vedla som bola ja, vedla starsi a na kraji manzel. Potom uz muselo ist babatko do stredu, tak som bola ja na kraji, vedla babo, vedla manzel a na kraji syn. Ked boli vedla seba dve deti, tak sa kopali a nespali. Syn si velmi rychlo zvykol na plac babatka, navyse ked mas babo pri sebe, tak vlastne ani neplace, len sa pomrvi a hned mu zacpes usta :dojcenie: tak ho nevyrusovalo.
Stale sme sa pokusali ho prestahovat do postele, uz asi od 2,5r, slo to postupne, asi od 3 a stvrt roka sa uz darilo ho ukladat do jeho postele, ze tam zaspal a pristahoval sa ku nam az uprostred noci, tak sme mali aspon chvilu lepsi spanok, potom sa obcas stavalo ze ani neprisiel, az rano po zobudeni a definitivne sme sa ho zbavili ked mal takmer 5r a dostal vytuzenu poschodovu postel, z tej sa mu uz nechce zliezat za nami :-) On nezaspaval sam, chcel aby bol pri nom aspon jeden clovek. Vacsinou tam zostal manzel, sedel pri nom a cital si knihu. Potom sa postupne presuval dalej od postele, najprv ku dveram, potom za dvere, zaroven skracoval ten cas roznymi fintami typu idem na wc, nieco urobit... Takze postupne si syn zvykal, ze tam nie je otecko stale a uplne blizko a potom uz aj bol starsi, rozumnejsi, dalo sa mu vysvetlit ze otecko ma este nejaku pracu, az si zvykol zaspavat sam. Tiez ked uz bol trochu starsi tak sa dalo mu povedat, ze tam mozeme zostat len chvilu, lebo mame pracu, a nech on sam povie, kedy uz mozeme ist (to mi skoro oci vypadli, ked mi to prvy krat povedal). No a pri takom rozumnom dietati sa uz da v pohode fungovat - dostal lampicku, moze si tam pozerat knizky, kreslit a pod., a sam si zhasne ked chce ist spat. To u nas funguje asi od 4r.

Re: Úskalia spoločného spania

Neprečítaný príspevokNapísal: 18 Nov 2013, 13:12
od kinsi
Shira, dá sa :) My máme manželskú 180cm a ku nej prirobenú ďaľšiu "jednotku", čiže spolu cca 240cm širka. Okolo mame zabradlie ako mavaju detske postielky. Je to pohoda, nemusim sa bať, že maly spadne, ked sa zobudi, elbo ked uspavam malu. Deti sa až tak vzajomne nebudia, resp. zvyknu si na seba navzajom a celkom to, na moje prekvapenie, funguje. Ak aj jedno reve, druhe je relativne OK a spi dalej, ak vidi, že som tam aj ja - ak by boli samé, tak naraz vstanú s revom obe.

Re: Úskalia spoločného spania

Neprečítaný príspevokNapísal: 18 Nov 2013, 22:01
od janka
shira, aj my sme styria na manzelskej posteli s.180, v poradi: manzel, starsia, ja, babatko, takze da sa. Je pravda, ze spociatku to bolo takze, ale ani nie tak kvoli vzajomnemu budeniu sa, ale preto, ze starsia este zdaleka neprespavala noc a mladsia dost dlho nemala nocny spanok, takze som s nou kazdu noc parkrat vstavala a odchadzala do inej miestnosti (varit, upratovat, prat atd :D ) a zle bolo, ked sa starsia vtedy niekedy zobudila a s revom vyliezla ze mliecko, co sa s nespiacim a neodlozitelnym babatkom vzdy tazko riesilo, to byvalo dost kriku. Ale ked som uz nemusela v noci zo spalne odchadzat, tak to uz bola pohoda, nejake to precitnutie a nasledne rychle uspatie som uz nepovazovala za problem.

Re: Úskalia spoločného spania

Neprečítaný príspevokNapísal: 19 Nov 2013, 01:16
od reanda
my spime styria na 160 cm sirokej manzelskej posteli plus najprv sme mali k nej prilozenu detsku postielku, ale to bolo k nicomu, kedze ta sa kvoli noham nedala dat uplne nadoraz a zostavala tam medzi matracmi medzera.. tu som vyplnala zrolovanou dekou, ale aj tak to nebolo uplne rovne a nechcela som, aby maly spaval na hrbolci, tak som si ho aj tak musela davat celkom k sebe, alebo ho odsunut az do tej postielky, ale to mi bolo daleko.. a mala sa nechcela vymenit ist spat do tej postielky a maleho pustit do prostriedka .. nastastie zabrala moja finta, ze sme jej kupili novu detsku valendu aj s plysakom :D, tak potom sa uz v pohode tam prestahovala.. takze teraz spime v poradi - na kraji muz, v strede maly, potom ja a na prirazenej valende dcera.. vyspime sa v pohode, teda ja niekedy nie az tak, lebo mala sa natlaci zo svojej postele ku mne, hlavne, ked dojcim maleho a lezim na boku, tak sa potom nemozem hnut :)
spanie je ok.. ja mam len s tym tandemom stale problem, mala to tazko niesla, ze uz nemoze byt dojcena celkom na poziadanie, ako kym bola sama a robila hrozne sceny a tym sa nejak vsetko nastrbilo, aj to spanie, ona uz predtym prespavala vacsinou celu noc a nikdy sa nebudila s placom, teraz sa budi skoro vzdy, ked sa maly dojci a len poplakava... hrozne ma to stve a je mi to luto :( .. ale tvoj maly je uz odstaveny, takze to budete mat o to lahsie :)
spolocne spanie je super.. teda pre mna.. neviem si predstavit, ze by sme spali kazdy inde

Re: Úskalia spoločného spania

Neprečítaný príspevokNapísal: 19 Nov 2013, 01:20
od reanda
a este k tomu budeniu - vobec sa navzajom nebudia.. tak su zvyknuti, mala spi ani sa nehne, aj ked maly narieka odusu a zas on, ked uz spi dobre, tak mozu aj traktory padat.. iba pri zaspavani ho velky hluk rusi.. ale taky mensi prevadzkovy hluk mu je tusim lepsi pri zaspavani, ako uplne ticho... uplne ticho je asi strasny nezvyk pre neho :D

Re: Úskalia spoločného spania

Neprečítaný príspevokNapísal: 19 Nov 2013, 01:27
od Mamamima
Shira,
neriesila by som nacvyk zaspavania Tomaska. Akukolvek metodu by si zvolila, vysledok nie je isty a aj keby sa ti podarilo, ze by ti teraz sam zaspaval, tak to neznamena, ze to tak bude i po narodeni surodenca. To bude prenho nova situacia, ktora sa moze premietnut do spanku a aj ked ta docasne mozno nepotreboval, bude praveze mozno opatovne pomoc potrebovat.
Tiez sa netrap, ze sa bude budit. Urcite sa vynimocne stalo, ze sa deti navzajom krikom pobudili, ale to je skutocne zriedka. NAjviac sa babo prebralo, ked neboli jeho potreby okamzite vyplnene. Takze cim skor cicik, potom nebude krik a nik nebude precitat.
Moj muz sa nie je schopny s nami dobre vyspat ani na 2 metrovej posteli. Takze spim programovo len s 2 detmi. Prilezitostne s 3, ale to sa zase ja nevyspim vobec, lebo stale niekoho musim premiestnovat a posuvat, aby som spristupnila spravnemu dietatu prsnik. Muz spi na dobrom matraci polozenom na rozte v detskej izbe. V priebehu noci vacsinou dostane navstevu od velkej dcery, alebo mu ju tam vyexpedujem ja.
Takze vychadzajuc z mojich skusenosti by som v prvom rade zabezpecila pohodlne spanie teba s 2 detmi. Ak sa tatinko k VAm zmesti o to lepsie, ak nie, treba kupit kvalitnu postel jemu a nie dietatu. V najidealnejsom pripade, ak to priestory umoznia by som tu postel dala rovno do spalne, nech sa neciti tatinko na druhej kolaji. Tak sa ma moznost tatinko vyspat a je sucasne dost blizko na to, aby ti pripadne pomohol alebo sa k nemu mohlo supsnut velke dieta. A nebude ho boliet chrbat, ako to u nas bolo pred dobou kvalitneho matracu.

Re: Úskalia spoločného spania

Neprečítaný príspevokNapísal: 19 Nov 2013, 10:28
od quaxi
Aj mne sa zda najlepsie mat tretiu postel velku a v spalni. Hluk detom velmi rychlo prestane vadit, krpca lahsie vystahujes na postel v ramci izby, nez do inej izby, a ked aj nie - ked ste moc natlaceni, vyspi sa na takej posteli aspon jeden dospelak, aj tomu druhemu je potom lepsie ked je na manz. posteli len s 2 detmi. Spatne keby som vedela, kolko afer bude okolo spania, tak na vsetko kaslem, presunula by som na 5r spalnu do obyvacky a tam dala 3 velke postele (inde sa nam nevojdu). Len u nas by to vyzadovalo aj stavebne upravy (mame spojenu obyvacku s kuchynou), tak sme to zakazdym zamietli, ze snad coskoro bude pokoj.

Re: Úskalia spoločného spania

Neprečítaný príspevokNapísal: 19 Nov 2013, 14:30
od miriam
Ja podobne otazky riesim tiez, kedze k nam pribudne treti drobec a tiez si vobec neviem predstavit, ako budeme spavat, ked budeme piati- resp. ja a tri deti, kedze manzel spava na jednej z dvoch valand v detskej..Momentalne to u nas vyzera tak, ze ja spim s malym celu noc, starsi uz dlhsie zaspava (so mnou) vo svojej posteli ( to je ta druha valanda v detskej) ale po polnoci, niekedy az nadranom, pride ku mne..Cize rano koncievam medzi dvoma drobcami..kde sem nacpem babatko, to netusim..
Tiez som zastancom dopredu veci nesilit a netrenovat, ale uprimne, v mojej situacii s novym tehotenstvom (tandem,dve deti, ktore nevedia same zaspat, ani prespat noc) som sa rozhodla zaviezt urcite zmeny, aj ked velmi postupne..Sama uvidim, ako nam to pojde, nateraz to u nas vyzera, ze starsi syncek je uz tiez ako Shirin odstaveny ( zohrala rolu moja iniciativa+rapidny pokles tvorby+myslim si, ze aj ciastovna synova pripravenost v spolupraci) a aj ked v noci ku mne doputuje, zalahne a trvdo spi.Mladsi je este na spolocne spanie a prsnik velmi naviazany, takze tam niake velke pokroky neocakavam..
Na Shirinom mieste by som Tomaskovi uz pripravila vlastnu izbicku a skusala ho tam velmi jemne a postupne nasmerovavat. Urcite by som nekupovala malu detsku postel, ale valendu, na ktoru sa zmesti dospely clovek, pripadne roztahovacia valenda by bola este lepsi variant. Obdivujem rodiny s viacerymi detmi, ktore si vystacia so spanim v jednej izbe, kedze my sme mali vzdy k dispozicii dve vybavene spalne a za ten cas, co mame deti, sme niekolkokrat zazili rozne situacie,kedy sme sa presuvali..Napr. ked sa jedno dieta, ktore ma kasel, v noci dusi, tak som sa s nim presunula, aby sme nerusili spiaceho, pripadne moj mladsi mava vo zvyku sa budit velmi skoro nad ranom, tak sa s nim presuniem do postele starsieho,kde dockame na prsniku nejaku normalnejsiu hodinu,kedy uz uznam za vhodne vstat a podobne..Ked je dispozicia bytu/domu na to vhodna, urcite by som odporucala dve miestnosti na spanie..

Re: Úskalia spoločného spania

Neprečítaný príspevokNapísal: 19 Nov 2013, 16:07
od kinsi
Miriam, gratulujem :)
ono je to spoločne spanie a vzajomne sa nebudenie detí dosť o zvyku. U nás, ked je napr. chorý malý a buntoší, kašle, tak to ma na malu uplne minimalny vplyv. Ak precitne a vidi ma tam, tak okamžite zaspava a takisto aj maly...len ak by som tam nebola tak by boli obaja hned hore.

Re: Úskalia spoločného spania

Neprečítaný príspevokNapísal: 20 Nov 2013, 00:12
od Mamamima
Miriam pridavam sa ku gratulacii a zelam vsetko dobre.
Isto je dobre mat daku postel este i v inej izbe, pre pripad kaslov a podobnych vynimocnych udalosti. Ale vychadzajuc z vlastnych skusenosti, ked sme sa noc co noc presuvali medzi 3 miestnostami 2 detskymi postielkami, jednou manzelskou, matracom, som pre nas uzavrela, ze najlepsie by bolo byvalo spat odjakziva pokope, podobne, ako pise Quaxi a odvtedy, co sme sa tomu co najviac prisposobili, sa vsetci vyspime lepsie.
Mas pravdu, ze s 3 detmi v posteli to je zu vazne tazke. Ja skusam potom velke dieta dat kolmo k mojim noham, aby som ju nemusela vzdy presuvat, ked lezi medzi mnou a malym cicavcom. Ale potom sa bojim, ze sa skotula, lebo jedine z tej strany nie je zabrana a padanie z postele je jej konicek. Tak to riesim tak, ze ked nadojcim dake ine dieta, tak sa pritulim k nej, ale to menim komplet polohu a stale podvedome kontrolujem kde kto je a ci ona nepada a v podstate nikdy neprejdem do hlbsieho spanku. Mozno by to riesila ta ohradka z uplne kazdej strany. Kinsi, vy ste si to dako sami zbuchali?
Alebo to potom riesi to, ze ju odnesiem k tatinkovi. Ked pises, ze ti velky zu tvrdo spi, mozno by to bolo najjednoduchsie.

Re: Úskalia spoločného spania

Neprečítaný príspevokNapísal: 20 Nov 2013, 14:43
od kinsi
ano, urobili sme si sami, ale bolo to ozaj rychlo hotove, až budem doma, priložim fotku :) nemožem si vynachvalit, lebo pri Kristi sme to mali kadejako provizorne, furt sme trpli a ešte t i zle vyzeralo

Re: Úskalia spoločného spania

Neprečítaný príspevokNapísal: 20 Nov 2013, 17:44
od shira
ahojte, dakujem za tipy, všetko čítam len nestíham reagovať. ja sa v noci už teraz budím veľmi veľa krát, lebo malý mám obdobie búrlivého spánku, prehadzuje sa, spáva krížom, kope... medzitým pravidelne vyhadzujem psov :mrgreen: neviem si predstaviť ešte jedno dieťa s nami. naša manželská posteľ je naprd, má neodpojiteľné nočné stolíky po bokoch, takže sa k nej nedá nič prisunúť. žiadnu inú posteľ nemáme, len detskú malinkú a detskú väčšiu (170cm), na ktorej sme jeden čas spávali spolu s malým, kým nezaspal. od nástupu do škôlky prestal v nej spávať, niekolko krát spadol tak sme museli dať zábranu, lenže teraz ked sa zobudí, nechce zábranu preliezať a zakaždým ma zavolá, bud chce, aby som si lahla k nemu, alebo ho vzala medzi nás. celé je to jednoduchšie, ked ho tam vobec nedávam, aj ked ma mrzí, že celé leto v podstate už bolo súvislé obdobie, čo tam prespával sám a iba nad ránom alebo ráno sám prišiel za nami. uvažujem, že bud dáme celú spálňu dokelu, a kompletne to vymyslíme, aby sme za 3 roky nemuseli zase meniť nábytok, alebo ešte 3 roky vydržíme... a potom urobíme detskú izbu a spálňu zvlášť.
ideálne si predstavujem 2 spálne - v jednej muž so starším a v druhej ja s mladším, ale to je presne to, nábytok na 3 roky. Dom máme malý, hore len 2 izby,jedna úplne malá a jedna ešte predeliteľná na dve úplne malé, v ktorých je veľmi zlá variabilita - najlepšie nábytok na mieru a aspoň na 10 rokov :(

Re: Úskalia spoločného spania

Neprečítaný príspevokNapísal: 20 Nov 2013, 23:16
od quaxi
shira, ak je problem len v zabrane - nemate nejaky stary matrac, aj mensi, ze by ste ho dali na noc ku jeho posteli? Alebo poskladanu perinu. Keby padol, tak padne na matrac a nevadi to, spi dalej tam. Ja som takto poriesila dceru, davam jej ku posteli 70x90cm matrac, par krat spadla (mame vyssiu postel nez je standard, tusim 60cm) a ani ju to nezobudilo.