Stránka 1 z 6

Úskalia spoločného spania

Neprečítaný príspevokNapísal: 08 Aug 2011, 09:09
od luciole
Baby, potrebujem poradiť. Spoločné spanie si s drobcom užívame od príchodu z pôrodnice, no čo sa týka môjho spánku, nie je to veru ružové. Kým bola maličká, spávala schúlená v klbku pritisnutá k môjmu bruchu (cca do 2 mes.). No odkedy to nie je ten len niečo vyše 2,5kg červíček, ale bábo, ktoré začalo zaberať trochu viac miesta na posteli, tak to u nás vyzerá nasledovne:

Spíme v poradí od kraja - Hanka, ja, manžel, pričom pri kraji postele je prirazená postieľka, ktorej bočnica tvorí zábranu, aby malá nespadla. Spanie v strede medzi nami sa nám neosvedčilo, muži zrejme nemajú náš inštinkt a stále som sa bála, že ju priľahne + ja som spala úplne na kraji a pomaly padala z postele. Lenže takto zase to vždy dopadne tak, že Hanka zaberá väčšinu miesta a ja spím v medzere medzi matracmi. A to sa fakt snažím ju dať pekne na kraj, no ona sa mrví, natáča k prsníku, najnovšie si ešte aj vykladá na mňa nohy a tým sa všelijako otáča, no proste vždy to dopadne rovnako. A ak sa mi ju aj podarí aspoň na čas udržať takú "upratanú", aj tak je už dosť veľká, takže o mojej prirodzenej polohe na boku nemôže byť ani reči, lebo ja sama by som spávala ako embryo, no nemám na to priestor, takže každopádne nespím komfortne. Už som sa naučila spávať aj na chrbte, čo som predtým nikdy nerobila, ale aj tak to nie je nič moc, proste mi to nie je pohodlné a zvlášť nie medzi matracmi. Plus má Hanka obdobie, keď strašne často v noci papá alebo chce len byť pricucnutá, tak už som načisto ako paragraf pokrútená celú noc. Posúvam ju hore, dole, skúšam všeličo, aby som na boku aspoň tú vrchnú ruku mohla mať trochu prirodzenejšie položenú pred sebou, ale aj tak keď ide papať, musím sa k nej prisunúť a ak je nižšie, skončí to tak, že zaspíme a okrem toho, že som vykrútená, ešte mi aj trčia nohy z postele :roll: Na druhý bok sa netočím, nejako sa asi bojím byť jej chrbtom, že by som ju priľahla, alebo čo, neviem, je to skôr podvedomé, než vedomé, že som stále tvárou k nej.

Všetko ma bolí, každé ráno som ako prejdená valcom a dokonca sú rána, keď radšej veľmi skoro vstanem, lebo aj keď manžel ide do práce a ja sa môžem natiahnuť na jeho stranu, ten chrbát už neznesie žiadnu ležiacu polohu a tak ukrutne bolí, že musím vstať a "poskladať si chrbticu do pôvodného stavu".

Tak otázka je, čo robím zle, alebo čo sa s tým dá robiť, aby to bolo lepšie a vyspali sme sa obe? Ešte taký detail, že máme trochu užšiu posteľ ako štandardne býva, máme iba 80cm matrace, nie 90, ale predpokladám, že s rastúcim dieťaťom je každá posteľ úzka. Ako to riešite pri dlhodobom spaní s deťmi?

Už som zo zúfalstva aj rozmýšľala, že odmontujeme bočnicu z postieľku a skúsime ju nejako pevne spojiť s posteľou, aby tvorila akési predĺženie plochy, ale sa bojím, či by to nejako neovplyvnilo dojčenie. Lebo by to znamenalo spať po rozdielnymi paplónmi a nie telo na telo, tak už by nešlo o spoločné spanie, alebo? Lebo teraz vidím, ako to krásne funguje. Keď ju večer uspím a idem ešte preč, tak spinká sama. Ale keď k nej opäť prídem a šuchnem sa pod perinu, prakticky okamžite sa otočí ku mne, vyvráti hlávku a otvorí pusu :mrgreen: Spí síce ďalej, ale už ma registruje a chce byť veľa nacucnutá. To by asi nefungovalo, keby spala kúsok odo mňa, neviem, no poraďte, ako je to u vás, ako sa dá spoločne spať. Alebo to automaticky znamená roky bolestí chrbta? :(

Re: Úskalia spoločného spania

Neprečítaný príspevokNapísal: 08 Aug 2011, 09:53
od tamoulik
Luciole, tiez mame manzelsky matrac 160 cm, kedze uzka izba. Ja som to vyriesila tak, ze manzel sa vystahoval na noc do obyvacky, jemu to tioez tak vyhovuje a ja spim s oboma detmi na manzelskej posteli, navyse starsi v prirazenej postielke, aj ked niekedy v noci sa skotula k nam. Tiez toho moc nenaspim, ale celkom sa to da, aspon sa mozem prevalovat kolko sa mi chce.

Re: Úskalia spoločného spania

Neprečítaný príspevokNapísal: 08 Aug 2011, 12:28
od ayshka
luciole, ja by som ti poradila odstranit tu bocnicu. U nas to bolo priblizne do roka, tak ako u vas, ze som mala detsku postielku prirazenu k manzelskej posteli a bocnica tvorila zabranu, nejako sme sa pomestili i ked to nebol zrovna luxus.
Do roka nam postielka sluzila ako bezpecne miesto na hranie, potom tam uz nechcel byt a aj som sa bala, ze vylezie, tak sme dali bocnicu prec a spojili s nasou postelou a spime teraz tak. Miesta mame teraz habadej a spime vsetci vedla seba, maly spi aj niekdy v strede a ja som potom viac na kraji a hlavu alebo aj nohy mozem vystrcit do jeho postielky, tolko unesie.
Skus vyskusat aj u vas, ak mate klasicku drevenu postielku, my mame aj s posuvnou bocnicou, tu sme vybrali, matrac dali na najnizsiu uroven a presne sedi s vyskou nasej postele, trebalo uz len tu strbinu niecim vyplnit aby tam nebola diera a teraz mame super letisko, Skusim odfotit a mozem sem hodit aj fotku ako to vyzera.
A moj muz si tak zvykol, ze niekdy maly spi aj v jeho naruci, nikdy sa nestalo zeby ho privalil :) a ani sa nestazuje, ze ma malo miesta a to nas Dominik dost toho v noci precestuje.
Stale je to spolocne spanie, to ze odstranis bocnicu a rozsiris postel nijako neovplyvni spolocne spanie, ziskate len viac pohodlia a pritom stale budete spat spolu. Ked sa ti zacne aj pretacat, tak to bude robit aj v noci a to vam bude tiez treba viac miesta, aby sa mala kde presunut :)

Re: Úskalia spoločného spania

Neprečítaný príspevokNapísal: 08 Aug 2011, 12:34
od kinsi
Pripájam sa k Ayshke, aj my to tak máme, bočnica je odmontovaná a postielka je prirazená, spojená s našou. Malinká zaspí v náručí a len ju trošku posuniem do postielky. Keď sa trošinku preberie, mrví, zas si ju pritiahnem, alebo sa ku nej pritúlim v jej postielke. Ak zaspí medzi nami (po nočnom dojčení), tak sa ja trošku vysuniem chrbtom do jej postielky. Myslím, že sme tiež všetci spokojní.

Re: Úskalia spoločného spania

Neprečítaný príspevokNapísal: 08 Aug 2011, 13:00
od luciole
júúj, ďakujem baby, potešili ste ma, tak to vyskúšame s odmontovanou bočnicou. A čím sa vám podarilo vyplniť tú medzeru medzi posteľami, aby to tam bolo dostatočne rovné a prechod čo najhladší?

Re: Úskalia spoločného spania

Neprečítaný príspevokNapísal: 08 Aug 2011, 13:02
od kinsi
My tam máme natlačený skrútený froté uterák.

Re: Úskalia spoločného spania

Neprečítaný príspevokNapísal: 08 Aug 2011, 13:18
od Klemka
Luciole, nedala by sa Vám k manželskej posteli prisunúť ešte jedna samostatná posteľ, napr. taká, v ktorej by potom malá spávala, keď vyrastie? Na ňu si môžete kúpiť zábranu, aby to bolo úplne bezpečné a bude. Traja ľudia potrebujú tri miesta na spanie jednoducho...

Re: Úskalia spoločného spania

Neprečítaný príspevokNapísal: 08 Aug 2011, 13:35
od luciole
Klemka, to by bolo ideálne riešenie, ale, žiaľ, máme malú spálňu, ledva sa nám zmestí postieľka, aj to už zostane minimálny priestor na druhej strane, kde je vstavaná skriňa, aby sa do nej dalo dostať :( ale keď sa raz dožijem väčšieho bytu, určite to budeme riešiť tak (hádam kým bude ďalšie dieťa, bude aj väčší byt, lebo to už budeme potrebovať letisko pre 4 :mrgreen: )

Re: Úskalia spoločného spania

Neprečítaný príspevokNapísal: 08 Aug 2011, 14:06
od luciole
nám ten prechod trochu asi skomplikuje, že posteľ siaha cca do polovice matraca postieľky, tj. postieľka je o niečo vyššia, ale nejako sa s tým skúsime popasovať, nechám na chlapa, nech niečo vymyslí ;)

Re: Úskalia spoločného spania

Neprečítaný príspevokNapísal: 08 Aug 2011, 14:39
od Ludka
my sme to vyriesili tak, ze sme celu manzelsku postel prisunuli k stene. Spi Tanicka pri stene, ja a manzel. Ak mala spala v noci v prostriedku, spala nohami na ockovi a neviem kade ako. Ked spi tak ze je pri mne a nema sa kde pohnut, tak pekne spi a nehybe sa. Mam pocit, ze tie deticky, cim viac sa im snazime urobit priestor, tym viac nas nahanaju po posteli. Preto zasada je, neustupit :D...ona si najde tepelny zdroj a bude v pokoji spat....a odkedy spime v poradi ako som napisala, ocko sa budi vyspaty do prace, a aj ja som OK....nebudim sa s nohami v tvari :DD

Re: Úskalia spoločného spania

Neprečítaný príspevokNapísal: 08 Aug 2011, 14:57
od katka
my sme tiez odstranili bocnicu a prisunuli postielku ku manz.posteli - zo zaciatku to vyzeralo byt super, ale casom sa to nejak kazilo, vzajomnym budenim, no a dnesny stav rano - tatko v obyvacke, syn rozcapeny v strede manzelskej postele a ja schulena do klbka v detskej postielke :mrgreen:

Re: Úskalia spoločného spania

Neprečítaný príspevokNapísal: 08 Aug 2011, 15:05
od estterka
presne ako ludka,mame postel v rohu izby-teda stena je zhora a z jednej strany,na druhej strane je postielka. len ta sa posuva a obcas sa boji,aby medzi postielku a postel nespadla hannah.mate tie postielky napevno pri velkej posteli?

Re: Úskalia spoločného spania

Neprečítaný príspevokNapísal: 08 Aug 2011, 15:10
od luciole
ja som rozmýšľala "zviazať ich" niečím pevným o rošty pod matracmi. Ak sa to dá priraziť k stene, tak super, ale my tam máme radiátor :(

Re: Úskalia spoločného spania

Neprečítaný príspevokNapísal: 08 Aug 2011, 15:16
od shira
s tým spaním v pritúlení pod spoločným paplónom je to ilúzia, náš nemá ešte ani 8 mesiacov a lozí po posteli, nestíham ho chytať, hned by bola šípka z postele. sestrina neter má 6 rokov a stále spí tak, že si ľahne krížom cez človeka, otočí sa opačne- nohy na vankúši a podobne, proste šialenstvo :D nám sa k posteli nedá/nezmestí vôbec nič ani detská postielka. kým sa narodil malý, spali sme s 2 dobermanmi, v pohode sme sa potlačili, lenže tí sa dajú v prípade potreby celou silou odtlačiť alebo skopnúť na zem :mrgreen: potom sme ich vyšmarili z izby a dali sme si medzi nás do stredu syna. spával s nami mesiac, ale to spal skoro nonstop, dojčiť som musela aj vtedy po sediačky lebo inak nám to nešlo. po mesiaci prestal spávať, iba kukal, mrvil sa, nevedela som čo sa deje tak som ho dala do postielky a tam spal. odvtedy je tam. ked sme cestovali niekam a museli spať spolu s ním, bolo to hrozné, budil sa úplne na všetko, na každý náš pohyb, a s velkým plačom :( zohnali sme aj cestovnú postielku a bol pokoj.. asi nie je na to zvyknutý, byť vo velkej posteli, potrebuje svoj priestor, neviem.. teraz to sem tam ešte skúsim, či by sme to nemali jednoduchšie vedla seba, ale vobec nám to nejde...nevyspíme sa ani ja ani malý :(

Re: Úskalia spoločného spania

Neprečítaný príspevokNapísal: 08 Aug 2011, 15:32
od luciole
u nás práve dojčenie poležiačky funguje ako spoľahlivý uspávací prostriedok. Aj preto s tým "oddelením" tak dlho otáľam, lebo si práve neviem predstaviť ako to bude, keď nebudeme "telo na telo". Ale hádam to pôjde, že ju uspím ako doteraz a potom len kúsok posuniem - vysuniem do postieľky bez toho, aby sa zobudila :?

Re: Úskalia spoločného spania

Neprečítaný príspevokNapísal: 08 Aug 2011, 15:57
od kinsi
Luciole, presne tak to robím ja, uspím a trošku odsuniem do postielky. No ale základ je, aby boli v rovine, prípadne postielka trošku nižšie. Teda aspoň myslím. Ale toho mrvenia sa asi nezbavíš, to robí i naša Kristínka, ale takto má aspoň viacej priestoru.

Re: Úskalia spoločného spania

Neprečítaný príspevokNapísal: 08 Aug 2011, 15:58
od Klemka
Luciole, aj my máme manželskú posteľ prisunutú k stene, na ktorej je radiátor. Nie je to problém, vystlali sme radiátor dekami a dá sa to. Skúste to! Získate cca. 40-60 cm priestoru navyše, možno sa tam tá druhá posteľ potom zmestí.

Re: Úskalia spoločného spania

Neprečítaný príspevokNapísal: 08 Aug 2011, 19:56
od luciole
Klemka, máme tak, že: roldor, 25cm, posteľ, postieľka, 5cm a radiátor :mrgreen: A s radiátorom je problém v zime, že bývame v starom dome, máme vlhko a slabo kúria, nevytlačí nám teplo poriadne na 4.posch. Takže nezakrývať radiátory je u nás nutnosť zabezpečujúca aspoň také teplo, že nevlhnú a neplesnivejú steny :cry: Hoci posledná zima bola prekvapivo teplá u nás, neviem, či vymenili čerpadlá, alebo čo, tak uvidíme ;)

Re: Úskalia spoločného spania

Neprečítaný príspevokNapísal: 08 Aug 2011, 22:34
od JankaMich
A co tak otocit postele o 90 stupnov? Ze vraj deticky cestuju po posteli aj preto, lebo sa potrebuju natocit do spravneho smeru sever-juh, pripadne vyhnut sa geopatogennym zonam. Mimochodom, tiez nachadzam pri prichode do postele malu natocenu v tomto smere (t.j. v case ked tam nikto nie je nema sa ku komu posuvat) - rovno na nasich vankusoch ;) .
Mimochodom, kamaratka mala uplne genialnu postel - iba matrace na zemi :-)

Re: Úskalia spoločného spania

Neprečítaný príspevokNapísal: 08 Aug 2011, 23:16
od janka
Tiez sme mali nejaku dobu namiesto posteli len matrace na zemi, ale ma to aj nevyhody - jednak je tam citelne chladnejsie (mame beztak pomerne chladny byt, neprekurujeme prilis) a tiez sa vlhkost nema ako odvetravat, takze po case zacnu tie matrace zospodu plesniet, presne na tych najzatazovanejsich miestach. Uplne som sa vydesila, ked som to zbadala. Nastastie sme ich uz tak ci tak potrebovali vymenit, takze sme to okamzite urobili a dali sme postele naspat. Takze by som dala aspon nejake rosty pod tie matrace, ked by som nedavala postele, nech sa to zospodu vetra.

Re: Úskalia spoločného spania

Neprečítaný príspevokNapísal: 08 Aug 2011, 23:40
od Norika
tak my sme asi pred dvoma mesiacmi otocili postel o 90° a prisunuli k stene...tam kde mame nohy, je postielka, pri hlave stena a pri mojej strane stena...maly spava bud pri stene alebo medzi mnou a muzom,podla toho, z ktorjej strany ho kojim...nocne dojcenia si ani tak nepametam, ale pri uspavani sa mi obcas stane,ze v pohode zaspim pri malom, ale castejsie cakam,kedy zaspi, a radsej si lahnem na chrbat...on ma nôzky na mne,,,,spavame kadejako, a teraz ked uz lozi ho najdem aj pri nohach obcas....a v poslednom case ho nachadzam aj na sebe, ako si nasiel cicu, a lezi na mne a cucka si :) ..
pre nas je najväčšim uskalim to, ze sa bojime ze spadne....nie je zbrkly, ked pride ku kraju, tak si len lahne na brucho a diva sa dole..ale predsa, moze sa pertocit, alebo zle si sadnut....najviac sa bojim,ked s nim budem sama doma, ze ktoo ho postrazi,lebo takto sme furt pri nom,ja alebo muz, ked spi...


ale to je dan za to, ze sme v dnesnej dobe zvyknuti spavat na vysokych postieliach...predpokladam,ze kedysi sa spavalo na zemi..

a inac, vas nechyta obcas krc do nohy,ked kojite po leziacky?? mne sa nie vzdy podari rovnaku polohu,navyse ked maly sa vrti a puci,potom kojime povykrucani ako paragrafy, a mna obcas az krc chyta

Re: Úskalia spoločného spania

Neprečítaný príspevokNapísal: 09 Aug 2011, 15:35
od shira
nemyslím že sa niekedy spalo na zemi, postele vždy boli. boli kratšie a čelá mali pri hlave aj pri nohách a ked sa dali k stene, bolo to ohraničené komplet.periny boli z peria, matrace boli slamené :mrgreen:

Re: Úskalia spoločného spania

Neprečítaný príspevokNapísal: 09 Aug 2011, 18:53
od luciole
JankaMich, aj to uz sme skusili, zial nic sme neziskali...proste to chce len predat tento byt a kupit vacsi, pomaly sa na tom pracuje, tak snad sa podari ;) Dovtedy skusime tu prisunutu postielku.

Problem je, ze aj ked fakt trpim bolestami chrbta, neviem si uplne dobre predstavit ake to bude, ked nebudem drobca stale citit... Na zaciatku mi to velmi pomohlo, uvedomila som si, ake je to prirodzene, nemala som strach, ci jej je teplo/zima, ci dycha a pod...no uz sa roztahuje, potvorka :D Uvidime uz coskoro, ako sa situacia zmeni, ked sa zacne pohybovat, ci ju budem chytat ako ty, shira a riesit, ako ju uchranit pred sipkou z postele ;)

Re: Úskalia spoločného spania

Neprečítaný príspevokNapísal: 09 Aug 2011, 19:37
od shira
neviem či všetky detičky sú také živé striebra. mám len jedno, neviem posúdiť

Re: Úskalia spoločného spania

Neprečítaný príspevokNapísal: 10 Aug 2011, 21:52
od gabika78
luciole: :mrgreen: presne viem o čom hovoríš: každé ráno keď vsanem po našom spoločnom spánku.... sa cítim ako keby ma prešiel tankodrom. :cry:
Malého uspím na ciciku v našej posteli a potom ho šupnem do postielky... Keď ho kojím tak si ho vyberiem k sebe do postele... a kojím poležiačky.. samozrejme skoro vždy hneď zaspím... a kedže to je také nanič ležanie.. ani na chrbte ale ani na boku... ráno som ako dolámaná. Preto sa v poslednej dobe snažím nezaspať... počkať.. keď sa malý odpojí a šupnem ho do postielky... Najnovšie sa však stále vrtí a krúti a budí sa na to, že rukou naďabí na tyčky na bočnici.. a to ho začne rozčulovať. Preto plánujem tiež dať dole bočnicu a spojiť postielku a posteľ. Prechod nepotrebujem riešiť.. nakoľko máme tak vysokú posteľ ako je postieľka. ;)
Som síce za spoločné spanie.... ale zistila som, že môj drahý syn.. keď so mnou spí telo na telo... potrebuje mať cicik v ústach celú noc.. a ranné skóre je potom asi také, že malý výska ráno od blaženosti z GOOD spánku a ja keď sa postavím na nohy... tak sa mi podlomia ... a bolí ma celé telo.
A keď mám s ním fungovať aj celý deň potrebujem sa dobre vyspať. :lol: