Fórum o dojčení

Chcela by som sa opýtať mamičiek, čo majú i staršie dieťatko, ktoré s nimi spávalo od narodenia v spoločnej posteli, kedy sa presťahovalo do svojej postielky, prípadne svojej izby? Bolo toto dobrovolné? Nepýtam sa preto, že by som sa na to už tešila, spanie s malou si užívame a rozhodne mi neprekáža, len som minule rozmýšlala, čo by sa napríklad stalo,keby sme mali druhé dieťatko. A i tak celkovo som zvedavá, či nebude malinká chcieť s nami spať povedzme i desaťročná. Vobec by som sa jej nedivila, ja sama som spávala sama veľmi nerada...

ja sa som spala pri nasich v spalni do 11 12 .....kym mi sestra neuvolnila izbu ....

No nam sa narodila Tanicka, ked Karolinka uz spavala vo svojej izbe a mala 5 rokov. Ale nastal zlom, prestala nam v noci spavat, a museli sme ju prestahovat do nasej spalne, kde spime uplne vsetci

norika veru, ja som vlastnú izbu vyfasovala ked som chodila do školy. v posteli s našimi som nespávala, ale vedla na svojej... vždy ked som sa zobudila alebo som mala zlé sny, šupla som sa k našim do stredu, museli byť radi to som ale dochádzala v pohode aj z vlastnej izby

no neviem, svagor spaval s rodicmi do 12 r !!! a medzi nami, je to na nom poznat - totalne ututkany, rozmaznany, nesamostatny... a to uz ma 25rokov
takze zas by som to neprehanala

inak s dojčením to asi moc spoločného nemá, kolegyňa nekojila, malého dávala do svojej postielky od začiatku. spával tam zhruba do 9 mesiacov, potom plakával, zobrali ho k sebe a potom zostal s nimi v posteli do 7 rokov

Hysterka to nie je rozmaznavanie ale potreba. Ja som spavala vo vlastnej izbe cca 7 rokov, a furt som sa bala. Neskôr ked som uz chodila s manželom som sa tešila kedy sa vezmeme že uz nebudem v noci sama

spolocne spanie je rovnako dolezite ako dojcenie ci nosenie, su to jednoducho zakladne potreby dietata. Kolegyna urobila velmi dobre, ze ho dali k sebe do postele, hoci nekojila, dopriala mu vzajomnu blizkost.

zalezi od osobnosti dietata. Jasne, ked dcera je umrcana, tak pri nej spi manzel - ja spim pri malom. Ale ma dni, ked sama povie, mozes ist
ja som bola taka ista, ked som bola dieta, najprv som mala izbu s bratmi, a nemohla som sa dockat vlastnej izby
ale tych 12 r - je fakt na svagrovi poznat

Práve som sa nazúrila
Téma "Kedy presťahovať deti zo spálne" 32:45
http://www.stv.sk/online/archiv/damsky- ... 2&id=49157
To sa snáď ani nedá komentovať...

tak to je uplne vrchol !!! neskutocne vraj aby boli menej ustrachane, najlepsie uz v 1 roku, no to ma logiku!

Tak ja som to normalne nevladala dopozerat, som to chcela uz vypnut, ked pani doktorka zahlasila, ze treba pouzit "pozitivne nasilie", a dokonca treba ho pouzit viac krat za zivot, ze to neublizi, no zle mi ostalo a potom to "vlastne teritorium", no, nemam slov

ja som sa prvykrat v zivote neovladla a napisala som svoj nazor na ich facebookovu stranku ... nasa ex-pediatricka mi opat dvihla tlak do nezvladnutelnych vysin

Aaa, Luciole, toto je ta "Vasa" ex-brzda? No, to si veru neklamala, ked si ju opisovala, tam nepomoze ziadne vysvetlovanie, ta je najmudrejsia na svete

luciole píše:ja som sa prvykrat v zivote neovladla a napisala som svoj nazor na ich facebookovu stranku ... nasa ex-pediatricka mi opat dvihla tlak do nezvladnutelnych vysin

Kde na Facebook? pridám sa ! A toto je tvoja ex pediatrička??? Tak sa nečudujem, že EX!
Pani pediatrička by mala svoje zastaralé informácie konzultovať s PÁNOM pediatrom z Kanady Jackom Newmanom !!!

veru, to je ona, hviezda najjasnejsia Newman by sa isto zabavil (ci zaplakal?) nad jej presvedcenim, ze dojcenie 9mesacneho dietata je uchylne a dojcenie sposobuje osteoporozu...

na FB maju profil - Damsky klub a ku kazdemu dnu su vzdy napisane temy a priebezne im to divaci komentuju. Celkom ma potesilo, ze tam bolo dost nesuhlasnych reakcii

No hroza, ze tam radsej nezavolali nejaku psychologicku, co ma tato tema spolocne s pediatrom...a kolko mamiciek teraz bude pozitivne ale nasilne stahovat svoje deti od seba prec.
Prekopova minuly tyzden trvdila, ze pokial ma dieta tu potrebu, tak do 7r je absolutne prirodzene nechat dieta pri sebe...

Prekopova ale taktiež tvrdí, že ak sa dojčí dieťa viac ako rok a pol, bude alkoholikom...

Tiez neberiem vsetko ohladom Prekopovej, ona povedala, ze ked sa dieta dojci v noci viac ako rocne (nie cez den), tak je mozne, ze z neho bude alkoholik, ale cez den sa moze dojcit aj do dvoch rokov...
Ale co sa tyka spolocneho spania, tak je zastanca a tato tema je ohladom spolocneho spania.

Hej, len ono to jedno z druhým suvisí, tu sa diskutuje o výrokoch pediatričky, ktorá rozprávala o niečom, čo nemá reálne naštudované a šíri svoj osobný názor, nie vedecky overené fakty, Překopová to isté robí v oblasti dojčenia aj v iných oblastiach, jedno ani druhé na mňa následne komplexne nepôsobí dôveryhodne...

knižku prekopovej som nečítala, ale názor, že dlhdobé dojčenie nejako súvisí s alkoholizmom, ma dosť zaráža. orientujem sa tak trochu aj v problematike závislostí (dovolím si tvrdiť, že ak sa to niekoho bytostne dotkne a bude to chcieť riešiť, zahĺbi sa do problematiky od a do z). počas 6 rokov práce v svojpomocnej skupine som sa nikdy nestretla s takýmto názorom od odborníkov na závislosti, pričom všemožné vplyvy mám dosť prebraté. navyše, z toho nesmierneho počtu závislých-kolko bolo dlhodobo dojčených? pochybujem, že nejaké štatisticky významné množstvo. spoločným znakom v minulosti závislých ľudí je naopak nedostatok komunikácie s rodičmi,nepochopenie, potláčanie vlastných názorov a prejavov, problémy rôzneho druhu a nechopnosť ich riešiť (iba ich zamiesť pod koberec, hromadiť, odsúvať, popierať..),formálne chladné vzťahy (najč.zo strany otca), genetická predispozícia, vzory v rodine a okolí... neverím, že pri vzťahovej výchove, dlhodobom dojčení, spoločnom spaní a podobne by matka robila chybu. skôr naopak...

skolske studium nezarucuje fundovane chapanie problematiky, velmi zalezi aj na vnutornom zainteresovani a zahlbeni...Dost ma trapi, ked vidim odbornika, ktory nema tolko zaujmu o svoj obor, aby ho poctivo preskumal, , ale rad sa prezentuje so svojimi "znalostami" kde len moze, a ovplyvnuje tak dovercive masy... Moji rodicia boli dokonale spracovani vtedajsou propagandou ohladom vychovy deti ,, svoj vlastny rozum a cit nepocuvali, alebo nevedeli... Vysledkom je, ze o nejakej bezpecnej vztahovej vazbe medzi nimi a nami detmi nemohlo a nemoze byt ani reci. Chceli robit to najlepsie, aby sme neboli rozmaznani, nesamostatni, a pod., ked mal brat rok, dali ho ku mne do detskej izby v podkrovi, bala som sa odvtedy menej, ale aj tak sme boli taki vyhnanci. ...asi preto vzdy som sa dost zaujimala o tieto otazky, hladala som v knizkach, v pozorovani inych, v rozhovoroch... ale najvacsiu istotu som ziskala, ked sa mi narodilo dieta.
clovek v rannom veku potrebuje zazit bezpecny emocionalny pristav (cez telesnu blizkost a citlive reakcie na signaly,...) , aby sa mohol stat v zaklade silnou stabilnou, vyrovnanou bytostou. Ked zakladnu pradoveru/prabezpecie vystrieda strach, tak schopnost zdraveho rastu, prebadavania sveta je velmi obmedzena az nemozna.

Vcera som to video s "pediatrickou" pustila muzovi. Stacilo mu par viet, vynadal mi a musela som to vypnut. Nedavno sme doma riesili, ci Saru neuspime vecer v jej izbicke a potom by prisla cez noc sama keby chcela. Ste mali pocut tie argumenty, preco to je zly napad.

Je to pedina mojej kamosky takze viem, co si mysli napriklad o dojceni.
Mam 22 mesacne dieta, spava s nami, stale sa dojci a je ovela samostatnejsie ako ine deti. A jedna z prvch viet bola: ja sama. Najnovsie hovori: Ja si pomozem samaaaa.
Mam fakt rada tieto reci pediatrov s dlhorocnou praxou o nebezpecenstve dlhodobeho dojcenia a spania s rodicmi.

tina píše:skolske studium nezarucuje fundovane chapanie problematiky, velmi zalezi aj na vnutornom zainteresovani a zahlbeni...Dost ma trapi, ked vidim odbornika, ktory nema tolko zaujmu o svoj obor, aby ho poctivo preskumal, , ale rad sa prezentuje so svojimi "znalostami" kde len moze, a ovplyvnuje tak dovercive masy... Moji rodicia boli dokonale spracovani vtedajsou propagandou ohladom vychovy deti ,, svoj vlastny rozum a cit nepocuvali, alebo nevedeli... Vysledkom je, ze o nejakej bezpecnej vztahovej vazbe medzi nimi a nami detmi nemohlo a nemoze byt ani reci. Chceli robit to najlepsie, aby sme neboli rozmaznani, nesamostatni, a pod., ked mal brat rok, dali ho ku mne do detskej izby v podkrovi, bala som sa odvtedy menej, ale aj tak sme boli taki vyhnanci. ...asi preto vzdy som sa dost zaujimala o tieto otazky, hladala som v knizkach, v pozorovani inych, v rozhovoroch... ale najvacsiu istotu som ziskala, ked sa mi narodilo dieta.
clovek v rannom veku potrebuje zazit bezpecny emocionalny pristav (cez telesnu blizkost a citlive reakcie na signaly,...) , aby sa mohol stat v zaklade silnou stabilnou, vyrovnanou bytostou. Ked zakladnu pradoveru/prabezpecie vystrieda strach, tak schopnost zdraveho rastu, prebadavania sveta je velmi obmedzena az nemozna.

Myslim, ze vacsina z nas je na tom podobne, co sa tyka preziteho detstva, ved v tych casoch boli len take pediatricky ako hen ona hviezda, takze nasi rodicia asi ani nemali na vyber, informacii malo alebo ziadne a robili to najlepsie ako vedeli, aby sme boli samostatne a vychovane. Mna uz pred nejakym casom napadlo, ze do akej miery nas toto poznacilo vo vztahu k vlastnym detom. Kedze nam ta vztahova vazba viac-menej chyba a podla teorie Jean Liedlof budeme stale hladat v zivote to, co sme ako babatka ocakavali a nedostali; ci si to cez nase vlastne deti nedobiehame..? Ja napriklad sa casto prichytim, ze malu furt pusinkujem ked ju mam na rukach, alebo aj ked sa hra, tak jej idem dat pusinu a pomojkat, az niekedy sa musim brzdit, aby som ju pri hre nevyrusovala. Pisem to asi dost chaoticky, ale rozmyslam nad tym, ci to neprehanam prave z dovodu, ze sa mi toho fyzickeho kontaktu v detstve nedostalo dostatocne. Do urcitej miery sa bojim, aby som vycitila ten spravny cas, kedy sa ona uz bude chciet postupne odo mna odputavat a nedrzala ju dlhsie nez je potreba, len preto, ze ja si nieco potrebujem vynahradit..

TIA presne na to som už častejšie myslela, že nemôžem byť pripútaná na dcérku viac ako ona na mňa tiež to tak cítim, že sa mi v detstve nedostalo čo sa malo a presne sa bojím, aby som to na ňu nejako nepreniesla, tak sa snažím nejako vedome pripraviť na jej osamostatňovanie... no snáď som to napísala zrozumiteľne

ja keď som to pustila doma, tak mm to skomentoval, že to prečo také sliepky tam dávajú...

a inak z toho čo som prečítala pani Prekopová podľa mňa považuje dojčenie ako pričínu alkoholizmu v tom, keď sa ponúka za všetko prsník ako na upokojenie po nejakom zranení, že potom bude podobne hladať aj daný dospelý náplasť na svoje problémy... nehovorím, že s tým súhlasím len takto som ja pochopila jej názor...