Fórum o dojčení

ludia su proste taki dnes sa nam maly zlostil v kociari tak som ho vzala na ruky a mala somm neho previazanu mikinu,nech nano nefuci vietor....a sestra povie,ze to je ako zajda, co nosia cigani..... stale to je chapane ako nieco "ciganske" ked to uz musim tak napisat, pricom to nie je nic zle

Norika naozaj pomoze len ignorovat. Ja pocuvam tiez stale nielen to nosenie, ale aj to, ze nepouzivam dudel...maly ho nepozna...a som za lakomu a macochu...lebo sa snazim maleho ukludnovat a to som uz tiez si vypocula par krat...ze uz zase papa??? Pri tychto slovach ma ide roztrhnut...este sa dockam aj toho, ze mi raz povedia, ze maly je preto taky "velky a faldickovy", lebo mu stale cpem prso do pusy , no neprekvapilo by ma to

Ahojte,potrebujem radu,ktorá sa týka nosenia a bežného života....chcem sa pýtať v tejto téme,lebo ak otvorím novú,neviem,ako by som ju nazvala ...
už som spomínala,že mám už skoro 10mesač.dcérku a dosť ťažkú...nosíme sa od asi 4mes. a odvtedy sa aj dojčíme - na požiadanie.Svojmu bábätku som dovtedy nerozumela,resp.okolie mi radilo a nútilo všetko,čo bolo zlé. Môj drobček veľa plakal... Od vtedy sa veľa zmenilo...a my si výborne rozumieme....lenže- moja dcérka nebola naučená sa nosiť pri bežných prácach,mala som nosičku na brucho a tak sa nedalo variť,umývať,vysávať....tak sa nosíme po vonku a doma všelijako improvizujeme.Teraz sme objavili chodenie,popri nábytku už perfektne chodí...no často to nestačí,Karinka chce chodiť mimo nábytku a chce byť stále vonku.Keď sa napapá,už sa pýta na ruky,hneď dole a tlačí sa k oknu a ku dverám.Ak jej hneď nevyhoviem,často sa stane,že sa začne jedovať a prejde do srdcervúceho plaču.Manžel sa hnevá,že si vydobíja plačom.Mala by sa učiť rešpektovať,že chcem napr.dojesť,upratať,atď....veď v ohrádke má hračky,môže chodiť tam.Ešte celkom rada sa hrá a chodí v postieľke...Lenže,keď sa malá jeduje,al.nevie,čo chce,ja ju nenechám vyjedovať,ako manžel chce,ale dám ju na prsník.Väčšinou to zaberie...často len pri náznakoch vzdoru ide na prsník....niekedy to vyzerá,že nič nevidí a celá divá sa derie do chodenia ....ako to riešite teda s bežnými domácimi prácami a nosením sa a....aj chodením?....ja neviem,čo mám robiť,keď si dcérka niečo presadzuje....je to plač,lebo nemá splnenú potrebu,alebo jej nemám povoliť,že si začína vydobíjať?.....našťastie dojčenie skoro vždy zaberie....ak by mi poradila aj Annag,bola by som veľmi rada,už ma veľakrát správne nasmerovala....vďaka za odpovede

Andrea360, na toto Ti bohužiaľ jednoznačný návod nikto nedá, rozhodne na toto neexistuje žiadny odporúčaný protokol z hľadiska poradenstva pri dojčení, takže to, čo napíšem, sú moje súkromné úvahy a názory... Z hľadiska poradenstva pri dojčení chcem len povedať, že prsník je skutočne pri vypätých situáciách vhodné riešenie, reguluje nezvládnuteľné pocity a bolesť, ktorú dieťa prežíva a zároveň mu dáva pocit, že napriek tomu, že sa nespráva vhodne, nepotláčame jeho, ako dieťa, ale nepáči sa nám to správanie, teda nie dieťa ako človek. Nie je to odmietanie univerzálne, čo je pre dieťa nesmierne dôležité. Aj z tohto dôvodu je dlhodobé dojčenie skvelé a veľmi pomáha aj matke ľahšie zvládať starostlivosť o dieťa v nepríjemných situáciách. Pri takýchto malých deťoch ešte výborne zaberá aj odvedenie pozornosti - ukázať niečo nové, zaujímavé... rýchlo potom zabudnú, prečo sa hnevali.
Čo Ti k tomu môžem povedať z hľadiska vedeckých poznatkov, ktoré sú v tejto problematike už známe, je, že na manipulatívne a vydieracie myslenie človek potrebuje funkčný glutamátový systém čelových lalokov v mozgu, ktorý Tvoje bábätko ešte stále nepoužíva tak ako staršíe dieťa a dospelý. Skrátene - nemá čím vydobíjať si, ak plače, plače úprimne. A z hľadiska dieťaťa aj celkom pochopiteľne - jeho vnímanie času nie je rovnaké, ako pri dospelých, ona nemá prečo rozumieť tomu, že má "brať ohľad na matku, aby dojedla" a pod. Samozrejme, že môže byť problém jej životné predstavy skĺbiť s Vašimi a môžu vzniknúť nešťastné situácie, ktoré sa nebudú dať jednoducho riešiť.
Na jej plač sa dá pozrieť aj trošku z iného uhla pohľadu. Nie ako na: "chcem ísť von, a chcem ísť von hneď, nepočkám ani chvíľu, neberiem na vás ohľad", ale dá sa v tom počuť aj toto: "vonku je toľko úžasných vecí, chcem ich vidieť, pretože budem raz veľká a potrebujem sa už teraz učiť, ako to vo svete chodí, aby som tam dobre vedela prežiť".
Čo by som ja videla ako možnosť, ale treba vyskúšať, ako to pôjde v praxi - jednak, uspôsobiť byt tak, aby v jej dosahu neboli veci, na ktorých Vám záleží a nejaké očividné nebezpečenstvá a potom ju nechať, nech si chodí doma kde chce a ako chce, deti si na seba vedia dávať pozor, ak sa nespoliehajú, že ich má neustále na očiach starostlivý rodič a k tomu - naučiť sa robiť so šatkou a viazať dieťa na chrbát, alebo používať iný nosič na chrbát - Manducu, African Baby Carrier, iste sú aj iné, tieto poznám osobne, aby si mohla pohodlnejšie pracovať. A dieťa nech si vyberie - buď sa môže hrať tak, že bude objavovať byt samo, alebo ak potrebuje blízkosť matky, bude s ňou v tesnom kontakte, v nosiči, buď spať, alebo sa dojčiť, alebo sledovať, čo ona robí. A keď sa dá, ísť von, kde je taká šťastná.
Toto je taká ideálna predstava, je mi jasné, že reálne to nepôjde takto jednoducho. Ak Ťa to poteší, tato nesmierna fascinácia bytím vonku bola aj pri mojom vlastnom dieťati a časom prešla, von chodil rád, ale už to nebolo také, že pri náznaku návratu domov spustil neskutočný plač a neustále ukazoval znak "von" "ešte".
Ešte mi napadlo, poskytnúť dieťaťu maximálne naplnenie potreby byť vonku, skrátka mu túto potrebu naplniť až po okraj - napr. ísť na celý deň niekam k niekomu, kto má záhradu a nech sa tam dieťa vyšantí ako potrebuje, alebo s ním byť pár dní vonku fakt každú voľnú chvíľu a nechať ju tam robiť, čo potrebuje, možno ju to rýchlejšie omrzí... ale to je len taká súkromná úvaha.

Ahoj Klemka,ďakujem za radu,mne to nedá nechať si dieťatko vyjedovať a hoci môj manžel má rovnaké názory ako ja,na moje prekvapenie sme sa v tomto začali rozchádzať.Vidím,že moje dieťatko zase niečo objavilo a je tým nesmierne fascinované....dom vlastne máme,ale ja to riešim tak,že v týždni chodím k mame a dospelé sestry mi pomáhajú - striedame sa pri Karinke a ona objavuje byt a v podstate sa nemá ani kedy hnevať ....aj s tým odvádzaním pozornosti to celkom dobre funguje...do 4mes.som robila dosť chýb a už nechcem,robiť žiadne ďalšie zbytočné chyby...myslím,že dieťa nemusí vôbec plakať,ani od hnevu.Aspoň si to myslím,po prečítaní všetkých tých článkov a diskusíí z tohoto fóra.ďakujem ešte raz...Andrea

Andrejka, u nás je obdobná situácia. S priateľom sme spolu skoro 14 rokov a vždy sme mali veĺmi podobné názory a postoje a tiež sa teraz začíname mierne rozchádzať v podobných situáciách ako píšeš ty. Tiež si totiž myslím, že nie je správne nechať malú plakať z akéhokoľvek dovodu. Ale zatiaľ ho viacmenej vždy presvedčím a verím, že za chvíľu to už bude vidieť ako vačšina z tohoto fóra.

Ahojte,kto ste čítali Koncept kontinua?....tam je perfektne vyjadrená dôležitosť nosenia dieťaťa - potreba náručia.Po čítaní mi nebolo všetko jedno,my sme sa začali nosiť až od 4 mes a okrem toho som aj prežila veľké stresy a bolo vidieť,že moja maličká všetko prežíva so mnou.Teraz sa nosíme a dojčíme kedykoľvek dcérka chce,aj po pol hod. ....mám ale starosti,či sa to týmto napraví,alebo jej už ostanú stopy z obdobia,keď plakávala,bola sama v postieľke a nemala prsník( bola istý čas na flaške).... Andrea

andrejka, ja som to citala. prosim ta, vobec nemaj vycitky a nejake pocity fatalnych omylov. treba sa pozerat na to co bude a vychutnavat si to, co je. tu knihu pisala americanka, tak mozno na teba trosku posobi ta jej naliehavost. americania su uz taki, doverne ich poznam
aj moj syn bol chvilu na flasi a to bolo pre mna asi najhorsie obdobie zivota - ked ma malinke 4-mesacne babo prestavalo potrebovat, odstavovalo sa postupne a ja som sa len prizerala a s hrozou si to vsetko uvedomovala. este dnes mam zimomriavky, ale medzitym mi to drobec vynahradil milionnasobne a samozrejme, vsetko som zvladla vdaka annag. vsak asi ju tiez poznas...

Andrea360, škoda plakať nad rozliatym mliekom... ja som tiež urobila pri starostlivosti o svoje dieťa nesmierne množstvo chýb a viem, že som nemusela. Ale rodičovstvo je do veľkej miery odporozované správanie a od koho odpozerávať, keď väčšina ľudí okolo to vidí inak ako Jean Liedloff... Snažím sa napr. efektívne komunikovať, ale je to pre mňa mimoriadne ťažké, robím to uvedomele, nasilu, niekedy mám pocit, že to ani nie som ja a stojí ma to energiu...
Koncept kontinua bol pre všetky vyššie uvedené komentáre inšpiráciou, je to skvelá kniha, ktorú by si mal každý rodič prečítať a stráviť, pretože niektoré veci treba dodatočne dovysvetľovať. Najmä tú časť o starostlivosti o dieťa, ktoré už chce loziť, je veľmi ťažké pre naše podmienky upraviť a aplikovať, si myslím, ale niečo sa dá a prejavuje sa to potom na omnoho väčšej spokojnosti.
Myslím, že manželia, ktorí to nechápu jednak nie sú takí naviazaní na dieťa, ako matka, ktorá ho má na starosť väčšinu dňa a tým pádom nedokážu pod vplyvom skúseností z okolia počuť v plači to, čím skutočne je - snahou o nápravu, nie vydieranie a manipuláciu a jednak nemajú potrebné teoretické vedomosti o tom, čo sa napr. píše v Koncepte kontinua. Treba si to podľa mňa všetko dôkladne naštudovať a potom to manželovi vysvetliť detailne podložiť argumentami. Veď je to aj jeho dieťa. Nerobí to preto, že mu chce uškodiť, práve naopak, robí veci, ktoré videl okolo seba, robí to tak "ako sa má". Prerod do inej sféry uvažovania si vyžaduje množstvo informácií.

ahoj Leelo,ja som na tom bola rovnako,pamätám si,písala si mi o tom ešte na modrom koníkovi našťastie až také dramatické sme to nemali,ako v tej knihe.Skôr som si robila starosti,o to,ako trpela dcérka,keď cítila ten stres,čo ja.Plakávala dlho do noci ( mala v kuse koliky..)a odmietala aj prsník.Mala som ale oprávnený stres,mojej 80roč.svokre pri narodení malej preplo a doslova sme o ňu bojovali - aj fyzicky - hocikedy mi ju vzala a tvrdo si presadzovala,že bude pri nej a o všetkom rozhodovala a okrem toho mi robila pravidelné scény.Nakoniec som vyhrala ja,ale ona nám zaprisahávala,že dcérku neskôr naučí proti mne.začala som chodiť k matke a Karinka je na nepoznanie kľudná...u manžela som nevybojovala,aby sme odišli...ale pred ním si aspoň ako tak dáva pozor - skôr sa bojím,či malú nepoznačí ten strach,ktorí poznala,ale vtedy som ju aspoň mávala stále na rukách....preto mi aj veru dosť záleží na tom,aby manžel mal rovnaké názory pri starostlivosti o malú....
Ale nestarám sa,o tom,čo si myslí manžel,keď sa malá začne pýtať na ruky a pri tom sa aj žaluje,vezmem ju na ruky...zatiaľ nie je zásadne proti a pôjdeme si kúpiť aj nosič na chrbát,lebo nás už dosť bolia chrbtice ....ďakujem Leelo,aj Klemka

ahojte, chcem sa spytat, da sa naucit uz take velke babo ako moje 1,5 roka na nosenie? nebol doteraz noseny v ziadnom nosici, ale aj ked sme vonku na prechadzke, dost casto sa pyta na ruky a tak ho potom nosim, zvazujem kupu nosica, len neviem, ci sa mu tam bude pacit... a este, ktory odporucate pre starsie deticky?

Deti miluju nosenie, oni ho dokonca vyvojovo potrebuju.
V tomto veku uz urcite nieco praktickejsie ako satku. Aby sa to dalo rychlo zbalit, hodit do batoha ci do auta. Pozri ergo nosice - Manduca, MaiTai... Je to vlastne siroka latka, co sa upevni okolo bedier a potom sa upevni este popruhmi. Siroka musi byt preto, aby dieta sedelo pekne nasiroko. Dobry bedorvy pas zasa umozni lahke nosenie i na chrbte. Medzi tebou a dietatom by uz nemala byt ziaden iny kus latky, tak je dietatko co najblizsie pri tebe a zaroven najlepsie rozklada hmotnost svojho tela, aby sa dobre nosilo.

JankaMich ved prave, ze je to prakticke a nezabera vela miesta, moj manzel totiz pred par mesiacmi kupil turisticky nosic, ze bude maleho nosit po horach, zatial ani raz nebol vyuzity, myslim, ze ty si niekde pisala, ze turisticky je nanic, chcem ho predat a kupit nejaky ergonomicky a snad sa maly bude v nom rad nosit a ked nie, tak vyuzijem pri dalsom dietatku v buducnosti.