od Klemka » 05 Jún 2011, 18:58
Andrea360, na toto Ti bohužiaľ jednoznačný návod nikto nedá, rozhodne na toto neexistuje žiadny odporúčaný protokol z hľadiska poradenstva pri dojčení, takže to, čo napíšem, sú moje súkromné úvahy a názory... Z hľadiska poradenstva pri dojčení chcem len povedať, že prsník je skutočne pri vypätých situáciách vhodné riešenie, reguluje nezvládnuteľné pocity a bolesť, ktorú dieťa prežíva a zároveň mu dáva pocit, že napriek tomu, že sa nespráva vhodne, nepotláčame jeho, ako dieťa, ale nepáči sa nám to správanie, teda nie dieťa ako človek. Nie je to odmietanie univerzálne, čo je pre dieťa nesmierne dôležité. Aj z tohto dôvodu je dlhodobé dojčenie skvelé a veľmi pomáha aj matke ľahšie zvládať starostlivosť o dieťa v nepríjemných situáciách. Pri takýchto malých deťoch ešte výborne zaberá aj odvedenie pozornosti - ukázať niečo nové, zaujímavé... rýchlo potom zabudnú, prečo sa hnevali.
Čo Ti k tomu môžem povedať z hľadiska vedeckých poznatkov, ktoré sú v tejto problematike už známe, je, že na manipulatívne a vydieracie myslenie človek potrebuje funkčný glutamátový systém čelových lalokov v mozgu, ktorý Tvoje bábätko ešte stále nepoužíva tak ako staršíe dieťa a dospelý. Skrátene - nemá čím vydobíjať si, ak plače, plače úprimne. A z hľadiska dieťaťa aj celkom pochopiteľne - jeho vnímanie času nie je rovnaké, ako pri dospelých, ona nemá prečo rozumieť tomu, že má "brať ohľad na matku, aby dojedla" a pod. Samozrejme, že môže byť problém jej životné predstavy skĺbiť s Vašimi a môžu vzniknúť nešťastné situácie, ktoré sa nebudú dať jednoducho riešiť.
Na jej plač sa dá pozrieť aj trošku z iného uhla pohľadu. Nie ako na: "chcem ísť von, a chcem ísť von hneď, nepočkám ani chvíľu, neberiem na vás ohľad", ale dá sa v tom počuť aj toto: "vonku je toľko úžasných vecí, chcem ich vidieť, pretože budem raz veľká a potrebujem sa už teraz učiť, ako to vo svete chodí, aby som tam dobre vedela prežiť".
Čo by som ja videla ako možnosť, ale treba vyskúšať, ako to pôjde v praxi - jednak, uspôsobiť byt tak, aby v jej dosahu neboli veci, na ktorých Vám záleží a nejaké očividné nebezpečenstvá a potom ju nechať, nech si chodí doma kde chce a ako chce, deti si na seba vedia dávať pozor, ak sa nespoliehajú, že ich má neustále na očiach starostlivý rodič a k tomu - naučiť sa robiť so šatkou a viazať dieťa na chrbát, alebo používať iný nosič na chrbát - Manducu, African Baby Carrier, iste sú aj iné, tieto poznám osobne, aby si mohla pohodlnejšie pracovať. A dieťa nech si vyberie - buď sa môže hrať tak, že bude objavovať byt samo, alebo ak potrebuje blízkosť matky, bude s ňou v tesnom kontakte, v nosiči, buď spať, alebo sa dojčiť, alebo sledovať, čo ona robí. A keď sa dá, ísť von, kde je taká šťastná.
Toto je taká ideálna predstava, je mi jasné, že reálne to nepôjde takto jednoducho. Ak Ťa to poteší, tato nesmierna fascinácia bytím vonku bola aj pri mojom vlastnom dieťati a časom prešla, von chodil rád, ale už to nebolo také, že pri náznaku návratu domov spustil neskutočný plač a neustále ukazoval znak "von" "ešte".
Ešte mi napadlo, poskytnúť dieťaťu maximálne naplnenie potreby byť vonku, skrátka mu túto potrebu naplniť až po okraj - napr. ísť na celý deň niekam k niekomu, kto má záhradu a nech sa tam dieťa vyšantí ako potrebuje, alebo s ním byť pár dní vonku fakt každú voľnú chvíľu a nechať ju tam robiť, čo potrebuje, možno ju to rýchlejšie omrzí... ale to je len taká súkromná úvaha.