Fórum o dojčení

baby, asi ste aj vy mali očas také obdobie "vyhoretia".. cestou z práce sa teším na malého, a v tom si predstavím dojčenie, a zachváti ma taká vlna akoby nechuti.. totiž malý ma víta so strašnou radosťou, beží ku mne, vystrie ručičky proti mne, je to hrozne milé, ale hned ako ho zoberiem, dohrabe sa pod tričko a už je pricucnutý. ja sa nestihnem vyzuť, ísť na wc, umyť ruky, proste nič. prícuc už je na mne. ráno skoro vstáva, už od piatej je pricucnutý aj do 7.30 nonstop. napriek tomu, že som už dávno hore, ledva stíham základnú hygienu. popoludní, ked som s ním, taktiež. nemožem ho vobec normálne pritúliť, objať, dokonca hned ako sa k nemu priblížim, hrabe sa na prsník. ked nie som pri ňom, vobec mu mliečko nechýba. viem, že toto je normálne správanie, len ja som niekedy taká skleslá, že na mne vidí iba prsia, nič iné niekedy ma to už otravuje, nemožem ísť k nemu do vane alebo ho v plavkách zobrať na ruky v tomto veku by som mala ešte ponúkať a ja už teraz odmietam, že nie nie, Tomáško, ešte vydrž, ešte toto a toto musíme, hneď to budeeee

Shira všetko, čo človek robí dennodenne skoro 2 roky, môže vyvolávať pocity, že si chce človek aspoň na chvíľu dať pauzu, plus z médií sa na nás valia obrázky, ktoré naznačujú, že dojčiaca matka si musí dojčenie vždy neskutočne užívať a vychnutnávať, mať pri tom neskutočne romantické zážitky. Dojčenie môže byť aj také, ale niekedy je to "len dojčenie" a matka môže pri dojčení všeličo robiť a niekedy môže mať chuť robiť niečo úplne iné a niekedy má chuť nebyť vôbec matkou a vrátiť sa aspoň na jeden deň do obdobia, kedy matkou nebola a mala svoj život pevnejšie v rukách... Dojčenie v tomto veku už môžeš riadiť zásadou "neponúkať, neodmietať", zvlášť, keď dojčenie vyzerá tak, ako ho popisuješ. Okrem toho, máš právo v ktoromkoľvek období dojčenia ako matka, ak vnímaš niektoré dojčenie, ako niečo, čo Ťa obmedzuje (nestihneš si napr. umyť zuby a už musíš ísť do práce), ho jednoducho odmietnuť. Na druhej strane, veľa z toho, čo vníma matka ako obmedzujúce, sa asi nedá ani lepšie vyjadriť, ako slovami, ktoré si použila Ty sama - "vidí na mne iba prsia - nič viac" - dojčenie pre takéto dieťa je absolútne zhodné s pojmom matka, proste si medzi to môžeš dať rovnítko. Dojčenie je pre neho základ, lebo Ty si pre neho základ. To, že sa chce často dojčiť, je určitá fáza, ktorá sa zase bude striedať s fázami, kedy to nebude také časté, ale ak to aj je takéto časté, je to z hľadiska Vášho vzťahu dôkazom, že je na Teba veľmi naviazaný a že Ťa ako matku veľmi potrebuje. Môže sa Ti zdať nepredstaviteľné, že toto niekedy prestane robiť, ale je to tak, prestane. Váš vzťah prejde do inej úrovne, ale na to, aby sa to stalo, potrebuje veľa Tvojej pomoci, ktorú mu teraz poskytuješ aj dojčením. To, že to robíš, mu pomáha sa dostať do obdobia prirodzeného odstavovania, kde sa postupne bude snažiť mnohé situácie zvládať sám. Je skvelé, že mu zatiaľ pomáhaš takto. Je maličký (a dlho taký nebude).

shira píše: totiž malý ma víta so strašnou radosťou, beží ku mne, vystrie ručičky proti mne, je to hrozne milé, ale hned ako ho zoberiem, dohrabe sa pod tričko a už je pricucnutý.

tak toto uprimne zavidim!!! my sme s tym coraz viac tak, ze maly mimo toho ked chce cici, alebo prebalit, sa s takouto radostou hrabe k starej mame, ku mne nie , som oproti nej nudna...

tina píše:tak toto uprimne zavidim!!! my sme s tym coraz viac tak, ze maly mimo toho ked chce cici, alebo prebalit, sa s takouto radostou hrabe k starej mame, ku mne nie :( , som oproti nej nudna...

no to je bezne ze mamicky su nudne :D aj ja si tak casto pripadam, s druhymi sa ovela viac zabavi,ako so mnou....sme predsa s nimi najviac zo vsetkych...ale urcite by nas nenahradili :love:

mama=dojcenie, potvrdzuje aj latincina.
Mamila v preklade znamena bradavka, Mammals su cicavce no a zaklad tychto slov je predsa ...mama

Boli sme 2 tyzdne v Grecku. Prisavka sa samozrejme prisava stale. Ludia na mna vsade pozerali ako na martanku, ako keby nikdy nevideli dojcit sa dieta. Samozrejme stale ignorujeme ine tekutiny ako moje mlieko. Tak si viete predstavit frekvenciu dojcenia.
Citala som knihu Doba jedova 2. Pisu tam aj zaujimavosti o materskom mlieku. Zevraj nie vsetky zlozky v mm su popisane.

Shira uplne ta chapem. Tiez mi to uz niekedy lezie na nervy. Hlavne moj muz... Napriklad upratujem kuchynu a pride mala, ze chce prso, ale mala 15 minut predtym. Tak poviem razne nie. Ale manzel sa zacne na mna ocapovat, nech jej ihned dam prso. Ku mne sa neprituli, ale cicka jej je dobra...

hahaha... a u nas takto - kym som ja zavalena pracou - pride vybavit cici, ci telesny konfort nielen muz, ale i jeho mama... maly uz zacina byt starou mamou priam posadnuty- travi s nou sice iba asi hodinku denne, ale suvislu, a intenzivnu = za ten cas je zamerana len na neho, ostatne veci stoja, vo vsetkom je mu vyhovene a este aj zazije ohromnu zabavu... takze sa k nej driape, len co ju vidi, pocuje... ja vacsinou musim a chcem robit aj nejaku pracu, a to ho zvacsa az tak nebavi, aj ked sa snazim zapajat ho ako sa len da... takze ja som dobra "iba" ako prsia co krmia, uspavaju, utesuju a zabezpecuju zakladne telesne a dusevne pozadie, co viem ze nieje malo, ale niekedy som z toho vyhorena... alebo smutna, ze sa mi nedari ho viac zaujat tou svojou pracou, zladit to este lepsie,, alebo ze sme este nestihli vybudovat si svoj vysnivany prakticky domov. povodne som si predstavovala, ze pre dieta je najzdravsie, ked sa matkin svet (ci ineho cloveka) netoci okolo neho, ale ze s matkou ci inymi sa spolocne tocia akolo daakej ulohy... a ze najlepsi partner pre hru s dietatom je ine dieta... ak je to spravne, tak su v mojom pripade okrem obcasnych pocitov znechutenia namieste este plus obavy, ci takto nebude rozmaznany, a nebude mat prilis potrebu sa predvadzat a byt stale stredobodom pozornosti, atd...

ak zacne byt castejsie so starkou.. uz vie otvorit dvere a byvame vedla

Tina, presne toto prave riesim aj ja, stale nad tym rozmyslam..., doma sa mala mota mne pod nohy popri tom co robim, zvacsa je celkom spokojna, ale den musi mat spad, stale musim mat nejaku aktivitu, take nejake, ze by som si s nou sadla a hrali by sme sa, nula bodov, dokonca som si vsimla, ze je viac nespokojna ako spokojna, hadze veci, krici, no a k tomu som si precitala tento clanok od J. Liedloff (je to obsiahnute aj v knizke koncept kontinua, ale tu som citala pred rokom, a uz som aj co-to pozabudala): http://www.continuum-concept.org/readin ... ntrol.html
Clanok je po anglicky, ale pointa je v tom, ze deti od nas dospelych ocakavaju, ze im budeme ukazovat nas kazdodenny zivot, a oni sa budu pozerat co a ako robime a postupne sa donho zapajat bez toho, ze by sa nas zivot krutil okolo deti. Ak sa sklzne do takeho toho extremu, ze sa rodic stale snazi dietatu vyhoviet, systemom "tak mi povedz co by si chcel robit?", tak je dieta zmatene, pretoze ono nema riadit nas zivot, nevie co by malo podniknut, nedokaze sa s tym vysporiadat a v tom pripade robi vsakovake blbosti (take tie standardne rozmaznanosti ) v snahe vratit situaciu do spravneho vztahu, kde rodic urcuje smer.

Mna to velmi irituje, ako sa napriklad moja svokra ide okolo malej pretrhnut, stale jej nieco steboce, dviha ju, vsetko jej podava, vsetko jej komentuje, natriasa a mala je zatial z toho natesena. Myslim si, ze ale pride den, kedy to zacne malu zacne rozculovat a bude sa spravat k svokre vseliako, neviem. Moc neovplyvnim ako sa budu ini ludia k malej spravat, zasahujem iba v najnutnejsich pripadoch, ale tiez som z toho casto frustrovana. Vsimla som si, ze mala je uplne najspokojnejsia, ked sa my dospeli rozpravame a nikto si ju moc nevsima a ona sa moze hrat, v idealnom pripade, ked je na blizku este nejake dalsie dieta. Ked sa na nu vsetci pozeraju a rozpravaju sa s nou, tak sa mi zda, ze nevie co s tym..

prečo, mne to príde celkom fajn, takáto pestrosť vplyvov.. ja mám niekedy výčitky, že dieťa je "voľne pohodené" uprostred mojich činností, iba dohliadam, čo robí a zasahujem v rámci bezpečnosti. (ked ma zavolá do pieskoviska, do bazéna a pod. tak idem a pohráme sa..) nie som absolútne pedagogický typ, nevenujem sa dieťaťu napr. ukáž kde máš brucho, kde máš nohu, aký budeš veľký, ako robí kozička mňa to nebaví. takže naše dieťa má všetky zvieratká mú, nerozpráva a všeličo nevie napr. ťapušky robil snáď až 15 mesačný. naproti tomu vie, čo kde máme doma, vie nakŕmiť psa, dať ho na vodítko, vybrať čisté riady aj prádlo, všakovakú techniku pozapínať, vyzná sa v mužových veciach na ryby, trhá burinu, ked pes nakaká ide po lopatu..atď. prístup mojho muža je odlišný, mužský prístup a hry sú celkom iné, ale taktiež sú zahrnuté nejak v rámci chlapských robôt. svokra ked príde, alebo švagriná, sú tu len pre neho, to je fajn, pokoj pre nás, radosť pre malého..podľa mňa to tak má byť, babky sú od toho, aby dovolili viacej

Tia ano, presne na to som myslela, Liedloffova fakt trafila do cierneho podla mna....a som rada ze ma niekto chape
shira, ved aj mne by sa to asi zdalo fajn obohatenie, keby to bolo sem tam... lenze my nebyvame sami a jasne ze mu nehodlam zakazovat starku, aj keby s nou chcel byt vkuse, ved uz dokaze ist aj sam! Je to to iste, ako napriklad so stravou, co sme uz riesili v teme ako regulovat prijem nezdravych jedal... v podstate sme sa zhodli na tom, ze prilezitostne nevadi, ze aj treba aby bola ta skusenost s kadejakymi somarinami na jedenie, podstatne je ze doma je ten spravny priklad...
Byvat so starsou generaciou, to je uz celkom ina kapitola, rodic straca moznost mat vacsinovy vplyv co sa tyka prikladu...a prve tri roky su zasadne ... ono nemusi to byt vzdy naskodu, niekedy lepsim prikladom su iny ako vlastni rodicia a aj to uznavam, ze su casto velka pomoc...len by som si proste velmi priala, aby vyrastol z nasho dietata dobry clovek a menej poznaceny ako ja, a teraz zistujem ze to s muzom mame v rukach ovela menej, ako sme mysleli. (ale mozno len treba zacat otvorene o veciach hovorit, svokra je inak velmi mudra zena)

Sara bude mat v sobotu 2 roky. Vcera vecer nam oznamila, ze chce spinkat vo svojej postielke. Vobec sme sa o tom predtym nebavili. Postel s bocnicou ma v spalni uz asi 2 mesiace, ale uplne ju ignorovala. A zrazu toto...
Zaspavala sice klasicky, cize najprv cicka a potom ju drzal tato za ruku az kym nezaspala. Ale do piatej do rana spala vo svojej postielke. Potom si pytala cicku, tak som ju preniesla k nam.
Pysna som na nu. Uplne sama sa rozhodla.

didulka, ty máš špeci dieťa . náš má postielku síce rád, ale ja ho tam musím dať spiaceho a ihneď po zobudení ho vybrať. mojmu mužovi zaspí aj sám vpostielke, na obed- malý sa tam vypýta, dajú pápá, pusinku, muž ho pohladká.. odíde.. malý sa stočí na bok a spí. ked ja som doma, absolútne nehrozí. ja mám ale obrovskú obavu- malý sa pokúša už po prebudení z postielky dostať von, je otázka času kedy vylepší techniku a bude riziko pádu. tiež sa mi zdá nejaký dlhý..ked sa natiahne, je skoro na celú dĺžku.. kde bude potom spať? zo všade zdrhá, padá a podobne..neviem si to predstaviť.

včera v noci- od 2 do 5.30 som ho držala nonstop posediačky na rukách na prsníku. nespal, pozeral, hladkal ma a usmieval sa s prsom v puse.. som myslela, že ma porazí, potom konečne zaspal. 7.15 bol normálne hore, samozrejme dojčiť, ledva som stihla do roboty na 8.30, to som ho už musela rázne odmietnuť, nezaspal kým som neprišla (14:45) zaspal na prsníku, po prebudení sa dojčil nonstop kým sme nešli večer do mesta, ked sme prišli (21.00) zase do 22: 20 kým znova zaspal. neurobila som dnes nič, ešte aj kým som bola na wc sa mi dral na prsník.. ešteže som v robote.. inak nepretržite iba dojčím.. ach aké romantické obdobie

Shira, davas aj velmi narocnym veciam neskutocny optimicky nadhlad. O co jednoduchsie sa riesia nase obycajne banality .

My sme pred par mesiacmi museli zlozit postielku, lebo sme Saru nasli ako balansuje na okraji. Aj tak spala s nami, do postielky sme ju davali len ked sme to uz vecer psychicky nezvladali.(ked este o pol noci nejavila znamky unavy)
Samozrejme ze sme kupili postel pre velke dieta s bocnicou, ale tu az do tohto tyzdna ignorovala. Dnes po obede sa do nej sama ulozila. Zlata...

Neboj, to je take obdobie. Jeho to prejde. Mne tiez stale visela na cecku a potom nastal zlom. Nie ze by sa teraz nedojcila casto, ale je to iba asi 8 krat za den. hahahahaha

JankaMich píše:Shira, davas aj velmi narocnym veciam neskutocny optimicky nadhlad. O co jednoduchsie sa riesia nase obycajne banality .

vieš čo, no nie vždy mi je do smiechu fakt máme extrémnu fázu, mám problém ho dať dole zo seba, či je deň, či noc... hlavne v noci mi chodí po rozume také všeličo: bože to som dopadla.. čo som to urobila... ked som ho neodstavila do roka, už sa teraz neodstaví... ako budem takto fungovať ešte minimálne rok vyzerá to, ako by to nemalo nikdy skončiť. ani hrať sa s ním nemôžem ani pritúliť, len dojčím stále, chce aby som sedela, vyberá si, ktorý prsník.. ale som rada že nemám nijaké ťažkosti- bolesti, ragády a tak- proste žiadny problém, len je to momentálne otrava. ved snád sa to zase časom nejako obmedzí

Shira a ked ho nejako zabavas? Napriklad kreslenie, stavanie kociek... To nepomaha? U nas to dost zaberalo. Na cecku bola zavesena non-stop, ked sa nudila.

ano, ked ho cielene zabávam, tak to niekedy zaberá. len je otázne, čo je horšie-aktívne sa venovať dieťaťu a nič neporobiť, resp. nemôcť odskočiť, alebo sedieť a dojčiť a taktiež nemôcť nič porobiť, ani odskočiť. momentálne je veľmi mrzutý, aj večerné uspávanie sa pokazilo, čo sme mali doteraz úplne v pohode.. takže pri činnosti nevydrží, pri každej maličkosti, čo sa mu nedarí, hneď zúri a tak či tak sa na mňa vešia. ja nejak nemám sily sa mu venovať nejako preveľmi..(spí zle, zobudí sa, nevie znova zaspať aj 2-3 hodiny) ale stavať kocky zvládam (rúca ich s takou zlosťou, že sú v každom kúte ) ked bolo lepšie počasie a od rána do večera bol vonku, bolo to v tomto smere lepšie.

Ked spominate tu zabavu - ako sa sprava, ked je v spolocnosti vrstovnikov?
Ja ked musela alebo musim byt s malou sama doma, tak to bolo/je tazke. Normalne som sa vzdy snazila "ujst" aspon ku kamaratke s malym dietatom na kavu, alebo si zavolam decka od susedov. SAmozrejme problem nie je, ked su starsie doma.

JankaMich píše:Ked spominate tu zabavu - ako sa sprava, ked je v spolocnosti vrstovnikov?
Ja ked musela alebo musim byt s malou sama doma, tak to bolo/je tazke. Normalne som sa vzdy snazila "ujst" aspon ku kamaratke s malym dietatom na kavu, alebo si zavolam decka od susedov. SAmozrejme problem nie je, ked su starsie doma.

potvrdzujem, deti prirodzene potrebuju spolocnost neustale...dokazu sa aj same vyhrat, ale nie cely den....kedze byvame (zatial) u rodicov, a mam tri sestry s detmi, u nas je o spolocnost postarane furt...

J to pravda, spoločnosť je potrebná, tiež chodím do práce, v noci vstávam furt, po príchode krčí cicať a potom sa ide hrať alebo zaoberať niečim iným alebo najnovšie o 17.00 zaspí a spí do rána/ samozrejme s krátkymi prebudeniami/ do 4.50-5.00. Preto mám pocit, že sa ani nevidíme, ale ani cez víkend nemám pocit, že by na mne vysel, teraz sa napr. krásne vyhrá so štvorročným bratrancovým chlapcom, až sme všetci prekvapení, lebo sa nám prirodzene zdalo, že starší bude mentálne niekde inde, ale....normálne majú autá-celý záchranný systém, takže húkajú autami, vrtuľníkmi, Maťo akože vynáša pacienta a vyšetruje/ toto kukáme furt v Bambuľke a tiež záchranársky vrtuľník na Youtube/ alebo nakladali na fúriky piesok, štrk z besiedky a robili kopky, kŕmia domácu zver,....Maťko nie je typ na puzzle, kreslenie a pod., tiež ma nebaví ho učiť....ja mám furt nervy, keď mám niekoho niečo doučovať,trpezlivosť mi chýba v tomto smere a manželovi tiež, takže vie robiť veci zo života, intelektuálne sa učí sám, no knižky ako-tak čítame, básničky z nich vie naspamäť, napr. hráme pexeso, ale tak , že zoradzuje dva rovnaké obrázky vedľa seba, zatiaľ necvičíme pamäť, ale skôr trpezlivosť, ale podotýkam, že pexeso je ešte od nás a je vesmír, takže niečo,v čom sa učím aj ja, lebo tie obyčajné by mňa nebavili, rýchlo by som s tým sekla...takže deti, deti, deti...

aj ja mam take skusenosti, ze deti, deti, deti... ked sa maly nudi, stale vysi na cicke,, ked je niekto s malymi detmi u nas na navsteve, tak ani neviem, ze ho mam, a aj on je evidentne stastnejsi a ovela lepsie spi, lebo sa cez den tak spravne unavi, naplni... (-u nas zial velmi zriedkave, kedze som v tychto koncinach len kratko a nemam tu znamych )
tiez som ten typ, ze nedokazem/nebavi ma vyucovat = hrat sa s malym takym tym typickym sposobom ze vsetko komentovat a tak...najskor ma to dost trapilo, ze sa neviem prinutit alebo darmo sa prinutim, nejde mi to... ale teraz si myslim ze to je tak dobre, lebo to ani nieje ten najlepsi sposob, radsej sa treba snazit zabezpecit deti na hranie... a moznost pozorovat-zapajat sa do kazdoden.real. zivota...
s tou detskou spolocnostou je to teraz tazke, kedze moderny clovek uz nezije v komunitach, kde by zeny spolu sedeli rozpravali sa a pri tom pripravovali napr. suroviny na obed a deti pohybujuce sa okolo by co to pochytili, odkukali-napodobovali pri svojich hrach, navyse by mali zabezpecene lekcie z jazyka, a precvicovat by ho mohli hlavne medzi sebou svojim detskym sposobom-ze starsi tahaju mladsich, takze by nebolo potrebne na to dospeleho cloveka, ktory by sa mal neustale mentalne davat na inu uroven, co je niekedy fakt tazke, vycerpavajuce a navyse aj nemozne, lebo dospely clovek aj tak pristupuje k dietatu inak ako dieta, viac ustupi...je to proste rozdiel. Chudak hlavne prvorodene deti, su tu sice materske centra, ale matke vsetko doma stoji a predsa je to kvazi svet odtrhnuty od reality.
mne sa zda, ze to na takom decku potom vidno - ked miesto deti malo hlavne dospelych pre hry, alebo ked miesto pozorovania kazdodenneho zivota/prace matky bolo umelo vyucovane... napr. uz len v tom, ze si zvykne, ze svet sa toci okolo neho, co vedie k nezdravemu prezivaniu svojej jedinecnosti, dolezitosti...
a vlastne ked si dieta zvykne byt stredobodom vesmiru, je to ako droga, potom uprednosti toho, kto mu ten pocit dava... a plus v nasom pripade sa k tomu este aj to pridruzuje, ze vsetko co urobi, aj ta najmensia hlupost je uzasna, ovacie, potlesk ...takze zacina mat tendenciu sa predvadzat, akoby bol stale na javisku, stale hodnoteny.... a asi takto nejak vznika aj nezdrava sutazivost a komplexy, ked neskor dietatu svet vonku dost netlieska...
pardom ze som toho tolko popisala .....ale ja fakt mam pocit ze treba(aspon v nasom pripade) urychlene zohnat deti na hranie, a nielen koli vyseniu na cicke

Ahojte, trošku odbočím. niekde som to tu na stránke čítala, ale neviem to teraz nájsť. Bolo to o tom, do akého veku núkať prsník na dojčenie dieťaťu a od kedy nenúkať, ale neodmietať. boli to dva roky?

Norika píše:ahojte, kto chcete, kuknite si tento zaznam....ma to vyse 100 minut ale,takze treba na to vela casu,ale stoji to za to...pridaam to preto sem, lebo sa tam spomina dojcenie.. http://gloria.tv/?media=130787 ) Pan farar Kuffa

chcela som si to pozrieť, napísalo, že video sa nenašlo... nemáte to niekto stiahnuté? ide vám to?
dakujem