Ved prave, ten prirodzeny proces prenosu informacii od starsej generacie mi velmi chyba. Rozumiem si s maminou v podstate dobre a ona malu zboznuje. Vidim na nej, ze mi chce hrozne pomoct a vsetko to mysli dobre, o to horsie sa mi odmieta. Bojim sa, ze keby som jej isla vysvetlovat napriklad ake dolezite je nosenie babatka, ze aby som to nepodala ako vycitku voci nej, a ze by jej to nakoniec bolo luto, ze to pri nas nerobila (lebo im sa to vtedy zakazovalo), nechcem ju zranit, aj ked zacinam mat pocit, ze je to nevyhnutne. Aj tak si to raz asi sama uvedomi..
Co sa tyka manzela, prijal vsetko tak nejak bez komentara - spanie v spolocnej posteli, stale dojcenie, ziaden kociarik, ziaden cumlik... ale asi si to tak uplne nepredstavoval, teda, ved ani ja nie
. O dojceni som si myslela, ze sa ma pol roka, tak ze po pol roku pojde na matersku muz
. Teraz vidim aka som bola nepripravena, velmi ma mrzi, ze som si nezistovala viac o dojceni a ostatnych veciach. Ja som sa preorientovala rychlo, len na nom vidim, ze je este vo faze "spracovavania", tak snad mu to len dlhsie trva. A tomu nepomahaju svokrine rady.. . A to som zvedava co bude ked budeme dlhodobo dojciace
..
Lenkaa, hroza, ked pocujem take ako "plakanie este nikoho nezabilo" az mi mraz beha po chrbte, a este to pocut od vlastneho rodica.. . No, radsej naozaj nenechavat osamote..