Dojcenie a okolie,dojcenie starsieho dieta a pod.

[tamoulik]

Tiez si myslim, ze tehotenstvo aj dojcenie menia niektorym zenach telo...osobne som s mojimi prsiami spokojnejsia teraz ako za "mlada" ale co sa tyka brucha (tiez som porodila dve deti s hmotnostou 3,85kg a 4,38kg) a mam od prvemu porodu pupocnikovy pruh, ktory si ani nemozem dat odoperovat, kedze nemozem od maleho viac ako na par hodin a mam aj diastazu priamych brusnych svalov, takze ak chcem mat niekedy povodne brusko, tak jedine plastika a do toho sa mi nechce...ani financne na to nemame. S vahou som na tom povodne ako Shira, mam vahu, ktoru som naposledy mala ako 18 rocna, aj to len vdaka dojceniu a noseniu.

[Norika]

a mam taku otazku, moze tehotenstvo, resp porod zdeformovat rebra???

mne sestricka skakala pri porode na brucho....a mam pocit,ze mi jedno rebro trci, neviem, ci ste sa s niecim takym stretli, neviem,koho sa na to spytat

[Norika]

ale neviem, ci ste ma pochopili

ja nevravim,ze tehotenstvo nemeni vzhlad, ale ten postoj spolocnosti k tomu.-..
ze pekne je len to, co je neporusene...

ale zamyslite sa...zena je stavana k tomu, jej telo caka, ze raz porodi, ze bude dojcit, a nielen raz, ale za cele plodne obdobie, preco by inak bola plodna az do 45....proste ako nejake biologicke ocakavanie,
niekde som citala, ze dojcenim zena uplne dozrieva.....preto by sa "cudne" malo pozerat na "tie" ktore, nemaju deti nedojcia...
preco niektore zeny su aj po porode fit?? vyzeraju,akokeby nikdy neporodili??
podla mna "priroda" nechce, aby sa z nas po porodoch stali "zohavene obludy", ze stratime krasu....len vsetci sa na to tak divaju,akokeby matky museli davat dan za svoje deti....naozaj neviem,ci je to len nejakym vybocenim pocas tehotenstva, ze zena musi mat strie napr... ze keby vsetko klapalo uplne super, tak je bez estetickych nasledkov....

ja som tiez mlada, a svoje brucho uz nevratim späť, a to mi verte, ze by ste mi ho zrejme nezavideli .... a sama rozmyslam, ci by tak dopadlo, keby maly nebol taky velky....brala som vitaminy pocas tehu a to sa zrejme pripisalo k tomu, ze tak vela pribral....uvvidim, ako to bude pri druhom, ci to je geneticky dane, alebo treba zmenit zivotospravu

[vejula]

Mne sa tvoj postoj pači. A pravdupovediac je mi jedno aky ma postoj spoločnosť k tomu všetkemu. Som rada že patrim k tym šťastnym ženam, ktorych manžel to vnima presne tak ako si to popisala. PResne to mi hovoril, že sa mu teraz pačim taka aka som možno aj viac ako pred tym... A vravi že by nebolo normalne keby to bolo inak.

A len tak mimochcodom, v duchu zavidim kočkam ktore dojčenim chudnu. Ja som mama prave kvôli dojčeniu problem schudnuť. Pred tehu som bola chuda, mala som asi 47 kg. Po porode som sa k tejto vahe nedostala...

[Norika]

Mne sa tvoj postoj pači. A pravdupovediac je mi jedno aky ma postoj spoločnosť k tomu všetkemu. Som rada že patrim k tym šťastnym ženam, ktorych manžel to vnima presne tak ako si to popisala. PResne to mi hovoril, že sa mu teraz pačim taka aka som možno aj viac ako pred tym... A vravi že by nebolo normalne keby to bolo inak.

A len tak mimochcodom, v duchu zavidim kočkam ktore dojčenim chudnu. Ja som mama prave kvôli dojčeniu problem schudnuť. Pred tehu som bola chuda, mala som asi 47 kg. Po porode som sa k tejto vahe nedostala...

ja som mala na zaciatku tehu 46kg...ale viem, ze to bola moja max nizka vaha a vdaka tehu som pribrala 21kg, a teraz som zas na 51 ) , takze viem,ze mne topomohlo dostat sa na prirodzenu zdravu vahu...ale brucho mam furt,akokeby som bbola zas tehotna...

a neviem, moj manzel neviem ci ma taky postoj,to len ja,aby som nemala depku..... treba sa obrnit, aby clovek nemal komplexy

[vejula]

Tak ja neviem, tiež som mala aj 50kg už po porode, ale to som sledovala. PRed tehu som celkovo menej jedla, hlavne sladkosti.. Nikdy mi tak nechutilo jesť ako počas tehu a potom počas dojčenia. Nemam problem zjesť na posedenie velku čokoladu. Ja si myslim že aj dojčenie ma podiel na tom, že mi viac chuti jesť. Tak možno preto sa nemožem dostaťž na povodnu vahu

[TIA]

ale zamyslite sa...zena je stavana k tomu, jej telo caka, ze raz porodi, ze bude dojcit, a nielen raz, ale za cele plodne obdobie, preco by inak bola plodna az do 45....proste ako nejake biologicke ocakavanie,
niekde som citala, ze dojcenim zena uplne dozrieva.....preto by sa "cudne" malo pozerat na "tie" ktore, nemaju deti nedojcia...
preco niektore zeny su aj po porode fit?? vyzeraju,akokeby nikdy neporodili??
podla mna "priroda" nechce, aby sa z nas po porodoch stali "zohavene obludy", ze stratime krasu....len vsetci sa na to tak divaju,akokeby matky museli davat dan za svoje deti....naozaj neviem,ci je to len nejakym vybocenim pocas tehotenstva, ze zena musi mat strie napr... ze keby vsetko klapalo uplne super, tak je bez estetickych nasledkov....

Niekde som tu na fore citala, ked ste sa bavili o tom ci dojcenie meni vyzor prsnikov a bola tam aj ta fotka africkej mamicky, ktora dojci a jej prsniky by podla nasich spolocenskych noriem teda boli "znicene dojcenim" . Tusim sa ta diskusia uzavrela, ze prsia sa menia v tehotenstve ale dlzka dojcenia na ne nema vplyv, a kedze my patrime medzi spolocnost, kde sa nosia podprsenky...

Suhlasim s Norikou, je to vec spolocenskej normy, co je pekne a co nie. A ked uz sa zamyslame. Ma zena nosit podprsenku? Tak to pre nu priroda vymyslela? Alebo by prsia mali vyzerat tak ako u tej africkej mamicky? Je to pre ne prirodzene a tak to telo ocakava?

Ja mam tiez navyse par kilo, ktore mi ostali po porode, ale nevadi mi to. Ja som bola prilis chuda a teraz aj s tym bruskom sa citim tak akurat. Teda, vlastne nikdy v zivote som sa necitila tak dobre . Pred tehotenstvom aj pocas neho ma stale bolieval chrbat, casto aj hlava. Teraz nosim cely den ten moj maly naklad a nic ma neboli, zvlastne..

[JankaMich]

Moc siroka tema, ale suhlasim s Norikou, i to s tymi embryami (je to dlhu duchovnu debatu, nikomu vsak neberiem jeho nazor, lebo by to cele musel najprv pochopit). V 15tich rokoch by som sa vsak asi sama sebe smiala takemuto nazoru. Mne to trvalo 3 deti, kym som krok po kroku toto vsetko pochopila. I to, ze je to cele zazrak, a nie je to o ludskych schopnostiach.

Ja som rada, ze som sa vdaka mojim detickam mohla stat zenou, tou naozajstnou, ku ktorej nepatria prsia a postava 18tky (i ked hadam zasa tak zle to zasa nie je ). Ked vidim velmi dobre vyzerajucu rovesnicku, avsak bez deti a stale hladajucu toho praveho, nie je mi vobec luto, ze ma lepsiu postavu ako ja. Je to uplne naopak, mne je luto jej, ze je vlastne stale hnana instiktom, ktory ju nuti hladat si otca pre svoje deti (ale bohuzial si to interpretuje inak).

Co sa tyka zmenej postavy, tehotenstva a dojcenia. Jedno je iste - vdaka tomu ze dojcime a nepouzivame UM, setrime vela peniazkov, ktore kto chce, moze investovat i do plastiky a este mu ostane

[shira]

Co sa tyka zmenej postavy, tehotenstva a dojcenia. Jedno je iste - vdaka tomu ze dojcime a nepouzivame UM, setrime vela peniazkov, ktore kto chce, moze investovat i do plastiky a este mu ostane

si zabila
dobre, aj tak sa dá ja to neberiem cez peniaze, ale pravda
ja mám zase také presvedčenie, že Boh je nad všetkým. aj nad antikoncepciou, nad ľudskými schopnosťami, vedomosťami, nad zachraňovaním 600gramových novorodencov aj nad umelým oplodnením. nad chorobami, katastrofami, úspechmi vedy. my sme tu mravce, čo sa hráme, Boh je riadne nad vecou. to je len také moje ponímanie. je to na nekonečné filozofovanie bez záveru. viera je dobrá v tom, že dáva slobodu a silu, že neobmedzuje. Nemala by. každý si zaplatíme svoj účet.

[vejula]

shira je aj taka teoria že dedičny hriech ktore si nesieme z generacie na generaciu je vlastne to naše poznanie. Neviem niesom teolog. Ale vlastne ako prvy ludia odtrhli zo stromu poznania - chceli sa vyrovnať Bohu, ako ich diabol navadzal, že boh nechce aby jedli z toho stromu, lebo by boli taky isty ako Boh. Nakoniec sa nechali zvabiť touto predstavou, odtrhli a zistili že su nahy ale to asi poznaš . A možno to je ten dedičny hriech, ako sa chceme stale vyrovnavať bohu, to naše poznanie... NEviem, to len že som minule nad tym tak rozmyšlala, že akoby sme tym zjedenim toho jablka zo stromu poznania, prestali dôverovať Bohu a začali sa viac spoliehať na vlastne sily možnosti a schopnosti.... To je ale asi dosť mimo temu. tak sa ospravedlnujem

[JankaMich]

Super pesnicka pre vsetky dojciace mamicky, aby vedeli, starostlivost o dojciatko nie je vzdy jednoducha, pricom najviac pomaha vzajomna podpora a zachovanie optimistickeho nadhladu:

http://tivi.cas.sk/video/1209665/laktac ... rskej.html

[Norika]

Ahojte, konecne som nasla podpornu skupinu aj u nas...stretka su raz do mesiaca, tak dufamze tento sa podari...

[tamoulik]

Norika, napis viac, kto a kde ju robi?

[Norika]

Norika, napis viac, kto a kde ju robi?

poradkyna Hanka Ogurčáková v MC Dietka v Spišskej Novej Vsi...najbližšie je 16.4. o 10 00 hod, den vopred sa treba nahlasit

[didulka]

Zaujimalo by ma, ako casto dojcite deti. Ja mam 20-mesacnu dceru a vydatne dojcim 8 krat denne plus nocne dojcenia plus nejake tie cucky, ked si vypyta, alebo sa udrie a spadne. Niekedy ju odmietam dojcit, lebo by som cely den len predojcila. Nahlce sa a o 20 minut pyta zase. Vlastne ju dojcim castejsie ako ked bola novorodenec.

[Klemka]

Didulka, na toto dostaneš odvšadiaľ inú odpoveď a nič nie je "správne" alebo "normálne". Normálne je, ak dieťa vie využívať aj iné funkcie dojčenia ako len výživovú, ale tú frekvenciu, s akou dojčenie potrebuje, si určuje po ukotvení dojčenia (a to väčšinou okolo 18. mesiaca života prichádza a prejavuje sa väčšinou práve takým častým dojčením, ako popisuješ (slová, dojčím v 2. rokoch častejšie, ako keď malo 2 mesiace používa mnoho mamičiek na charakteristiku toho, čo práve zažívajú). Niektoré deti sa v tomto veku dojčia takto často (osobná skúsenosť presne taká istá, plus sa takéto obdobie intenzívneho dojčenia objavovalo v určitých vlnách aj neskôr), poznám dieťa, ktoré sa dojčilo 4,5 roka a od 2. rokov už len v noci a pritom bolo dojčené na požiadanie... ťažko povedať, čo je normálne. V tomto veku by si mohla začať uplatňovať pravidlo "neponúkať a neodmietať". To Ťa nesklame.

[didulka]

Ja uz neponukam nejaky ten mesiac vobec. Pride za mnou a povie: Este posim cicku.
Trosku si ma utesila, ze nie som jedina tak casto dojciaca take velke dieta.
Niekedy sa mi to zda az moc.

[luludi]

didulka - u nas je to niekedy 15x a aj viac za den.. tiez neponukam, maly pride ku mne, potisne ma do kresla, vylezie na mna, vytiahne si cicik a

[Klemka]

Didulka, zdá sa to veľa, ale len preto, že máš málo možností pohybovať sa medzi dlhodobo dojčiacimi matkami, bohužiaľ. Aj preto sa tak teším, že mi chodia maminy na podporné skupiny dojčiacich matiek

[carodejnica]

Ja si teraz s odstupom času nepamätám, koľko sa dojčila moja dcéra, keď mala 20 mesiacov, ale spomínam na nemocnicu, keď mala 23. Boli sme tam týždeň s obojstranným hnisavým zápalom stredného ucha a prvé dni s horúčkami. Vôbec jej tam nechutilo jesť (ani som sa nečudovala, ta nemocničná strava bola na figu), dojčenie ma zachránilo, jednak to bol "ukľudňovák" po vyšetreniach (keď som videla, aké fígle sú schopné robiť v nemocnici nedojčiace mamičky aby ukľudnili, či uspali dieťa - od natriasania, cez spievanie, až po hojdanie v autosedačke ! a ja som len ležala, dojčila, vegetila a čítala) a jednak to bola pre ňu strava, ona bola ten týždeň vpodstate na materskom mlieku (sem tam som ju ukecala na jogurt, rožok, alebo Brumíka , určite sme sa dojčili každé 3 - 4 hodiny. Neviem, čo by som robila, keby nebolo dojčenie. Potom sme si domov doniesli črevnú virózu a to bola tri dni na výlučnom dojčení, až mala zlatožltú voňavú praženicu (rozumej stolicu) ako novorodenec...
Takže dlhodobé dojčenie nad zlato !!!

Zhruba, keď mala dva roky som začala praktizovať "neponúkať, neodmietnuť" a postupne to plynule ustávalo, keď som otehotnela, tak akoby na to zareagovala tým, že si vyžadovala častejšie dojčenie, ale začalo mi byť dojčenie troška dosť nepríjemné, tak som - priznám - začala cez deň aj odmietať (našťastie jej stačilo odpútať pozornosť hrou, takže to bolo bez plaču, keby som zbadala nejaký náznak toho, že to zle znáša, tak by som od odmietania určite upustila), až sme sa dopracovali na úroveň, že dojčím len večer na zaspanie (cez deň doma už dávno nespáva, teraz začala v škôlke spávať, ale to asi keď vidí druhé deti) a to vždy len z jedného prsníka, ktoré striedam (takže sa k jednému dostane raz za 48 hodín, celkom zaujímavé, ale asi tam ešte niečo vytiahne), ale sranda je, že toto večerné dojčenie si vyslovene vyžaduje. Som skúšala pár krát všelijaké finty, že už nemám, pokazilo sa a čo keby sme dnes išli spať bez mliečka, ale nie - vyslovene trvá na tom, že chce mliečko, a pomaly sa priam rozplýva od šťastia (keby mala chvostík ako havo, tak si ho ide vykrútiť taká asociácia ma napadla), normálne mi schmatne ten prsník, hladká ma, úplne je celá bez seba. Je to strašne milé...

No dnes som sa smiala, som si išla ľahnúť na chvíľu (no proste ako tehuľa, furt potrebujem oddychovať), tak prišla ku mne, vyhrnula si tričko a že mi ide dať mliečko, tak som sa akože tvárila, že mňam aké dobré.. no zlatá bola, babula moja.

[shira]

no, veru my sme asi vo fáze ukotvovania dojčenia, ja ponúkam ("zneužívam" dojčenie aby som si na chvíľu sadla, oddýchla, pozrela niečo v tv a tak..proste ked sa mi nechce neustále za ním behať) sám si pýta samozrejme ked je unavený, mrzutý a z rôznych iných príčin.. takže dohromady je to po mojom príchode z práce nespočetné množstvo dojčení určite nie ako u novorodenca, ked papal cca po 2-3 hodinách. trojhodinovú pauzu v dojčení veru nemávame, okrem prípadov ked sme niekde vonku niečím zaujatí alebo v noci spíme..

[carodejnica]

shira, presne to aj ja poznám (myslím to "zneužívanie" dojčenia), ako fakt ja som to od začiatku brala ako jedinečnú (a často jedinú) možnosť oddýchnuť si, prečítať knihu, pozrieť telku a podobne.

Ale ty máš ešte asi aj malé dieťa na techniku "neponúkať, neodmietnuť", ja som to začala praktizovať, asi keď mala Naďa 2 roky a 3 mesiace. Skôr nie, lebo keď mala dva roky, nastúpila som do práce a ona k opatrovateľke, takže to by nebola vhodná doba, dojčenie som vtedy brala ako niečo, čo je pomôže vyrovnať sa s tým, že nie sme spolu, a myslím, že to fungovalo... Ono to treba možno aj "vycítiť" tú vhodnú dobu. Ona zhruba v tom období 2 roky a 3 mesiace prešla dosť významný míľnik - v priebehu doslova pár týždňov začala rozprávať - teda myslím, skladať slová a vety, komunikovať, rozprávať sa so mnou - a vykašľala sa na plienky.... tým, že sme začali spolu aj významnejšie komunikovať - akoby nabrala väčšiu istotu v živote, nazvala by som to, že už nepotrebovala prsník na to, aby mi niečo oznámila (strach, bolesť, osamelosť), vedela to vyjadriť slovami.. teda aspoň takto som si to ja vydedukovala, že by to mohlo byť tým..

[kinsi]

Didulka, ja sa pridávam do skupiny, čo dojčí tiež "stále". U nás je to také menlivé - sú dni , keď sa dojčíme aj 15x denne + v noci a potom sú dni, ked má aj 4hodiny prestávku (ale to je výnimka). Malá v podstate využije každú príležitosť, keď sedím, cici sa dožaduje hlavne v aute, i keď tam je to určite i z dovodu, že zistila, že je to ideálny sposob, ako sa dostať zo sedačky a prerušiť jazdu, keď šoférujem a už sa jej nechce sedieť. No a v noci, musí sa pricucnúť pri každom maličkom precitnutí, ale zase hneď spí dalej, čiže to nie je až taká otrava.

[didulka]

Dojcenia cez noc ani nepocitam, uz ich ani nevnimam. Len ked ma kuse, tak sa preberiem.
Najhorsie je to cez den, ked napriklad musim nieco robit. Vtedy sa nadojci a po 10 minutach pyta zase a doslova sa hneva, ked jej nedam. Viem, ze si tam vynucuje moju pozornost, ale je to narocne. Aj ja musim obcas nieco urobit.

Vcera bola u nas svokra a poznamenala, ze uz by aj stacilo s tym dojcenim. Manzel zacal na nu strasne kricat. Tak som sa tesila.

[kinsi]

To poznám Ani Kristi sa nedá veľmi odmietnuť cici. Inak sa dá s ňou vačšinou dohodnúť skoro na všetkom (zobrať hračku, prerušiť nejakú činnosť), ale dojčenie sa veru posúvať nedá, pri ňom trvá na okamžitom splnení požiadavky.