Katkaml, o vyčerpávaní z dojčenia sa hovorieva. Nedá sa poprieť, že mnohé matky sa cítia vyčerpané. Otázka je, čo konkrétne vyčerpáva? Fakt, že telo vyrába materské mlieko? Na výrobu mlieka nepotrebuje mnoho kalórií navyše. Matka má počas tehotenstva a dojčenia zmenený metabolizmus využívania živín z potravy a preto nepotrebuje žiadne špeciálne vitamíny či doplnky výživy čisto z titulu toho, že dojčí. Čo sa týka samotného dojčenia - vyčerpáva fakt, že matka pri dojčení drží dieťa a ono sa dojčí? Dojčenie pomáha dieťa uspať, po precitnutí ho znova dostať do spánku, prežiť situácie, kedy je dieťa nervózne alebo vyčerpané starostlivosťou, ktorá zaberá rýchlo a nevyžaduje si extra fyzickú a psychickú námahu zo strany matky.
Dojčenie súvisí s jedným dôležitým faktom - na to, aby bolo koho dojčiť, musí byť zo ženy matka. Materstvo je náročné. Dieťa potrebuje celodennú a celonočnú starostlivosť, matka preberá mnohé funkcie, ktoré počas evolučnej histórie ľudského druhu nerobievala - napr. rolu zabávača dieťaťa, ktorú odjakživa preberali iné deti z okolia. Skladať legové kocky x hodín denne nie je činnosť hodná dospelého človeka. Matka sa k tomu stará o domácnosť, varí a má častokrát aj iné povinnosti. Nie je to jednoduché. Chvíľ, kedy matka len tak sedí a nič nerobí, je málo. Spánku je menej, ako keď človek nemá dieťa. Samozrejme, že sa môžeš cítiť vyčerpaná. Čo sa týka dojčenia - toto sú oblasti, s ktorými sa najčastejšie stretávam pri poradenstve, keď sa rozprávam s mamičkami:
1. pri dojčení sa chce matke spať
Dojčenie spôsobuje vylučovanie látok, ktoré matku uspávajú. Mnohé matky sa pri dojčení alebo po dojčení cítia zrelé na spanie. Najmä ak máš nejaký spánkový deficit ako taký, môžeš toto cítiť a vnímať. Je to podobné, ako keď čítaš dieťaťu knihu poobede a zatvárajú sa Ti oči a príde neodolateľná chuť spať, hoci, keď si dobre vyspatá, tak Ťa to neuspí. To sa dá ale zmierniť, ak sa zameriaš na to, aby si dospala, čo Ti chýba.
2. dojčenie matky nebaví, nudí, často cítia pocity, ktoré majú pocit, že nemajú ako ventilovať, pretože ak povedia niekde mimo, napr. že im vadí, keď má dieťa deň, že chce byť na prsníku každú polhodinu, dostanú automatickú radu - prečo v tom teda pokračuješ???
Dojčenie ako také býva často prezentované úžasnými romantickými pocitmi pri každom priložení. Dojčenie také nie je. Dojčenie je skrátka normálna súčasť starostlivosti o dieťa. Starostlivosť o dieťa nie je vždy milá, zlatá a príjemná. Hoci človek to dieťa ľúbi z celého srdca. Občas je matka unavená, vyčerpaná, občas túži robiť niečo sama pre seba a dieťa pýtajúce sa na prsník jej v tom čase nepríde "vhod". Každá činnosť, ktorú človek robí 2,5 roka, časom omrzí a človek nevníma každé jedno dojčenie ako úžasné a neuveriteľné.
Myslím, že okrem toho by si si mala sama zodpovedať otázky, čo konkrétne Ti pripadá na dojčení unavujúce. Napr. v oblasti nočného precitania. Dieťa sa precitne a potrebuje sa dojčiť. Matka môže mať pocit, že robiť toto 5x za noc nie je príjemné. Otázka je - pomohlo by niečo iné? Dieťa sa bude budiť naďalej - ono sa totiž vôbec nebudí na dojčenie - budí sa preto, že prechádza z jednej spánkovej fázy do druhej a proste potrebuje pomoc rodiča s opätovným zaspatím. Takže ak nebudeš dojčiť, potom čo? Nosiť ho? Spievať mu? Hojdať ho? Kráčať s ním na rukách po byte kým znova nezaspí? Alebo ho nechať vyplakať a dať mu tak najavo, že jeho potreba pomôcť s nočným precitaním, nie je hodná uspokojenia? A takto si myslím, že ak si prejdeš aj iné situácie, zistíš, že dojčenie je pre ich riešenie väčšinou najjednoduchším riešením - udrie sa? Dáš ho na prsník a po chvíli je ticho. Nedáš mu prsník? Budeš ho aj tak musieť utešovať a väčšinou bude plakať dlhšie a starostlivosť o túto oblasť bude náročnejšia...
Pýtaš sa, ako postupovať pri dojčení staršieho dieťaťa. V prvom rade nič neočakávať. Prirodzené odstavenie nenastáva predpovedateľným spôsobom. Sú deti, ktoré sa postupne prisávajú menej. Väčšina detí sa odstavuje v takých akoby "vlnách" - dojčia sa veľmi často, menej často, zase sa vrátia k častému dojčeniu atď. Kľudne sa môže dieťa v pondelok dojčiť každú chvíľu a v utorok povie, že už má dosť. Je ťažké povedať, čo kedy a ako sa stane. Jediné, čo sa dá povedať s určitosťou (a dokiaľ to človek nezažije, akosi tomu odmieta uveriť
) je, že sa to dieťa raz odstaví. Samo, bez nátlaku, bez toho, aby sme mu to dokolečka pred tým vysvetľovali a pripravovali ho na to. Urobí to. Dovtedy sa pri dojčení staršieho dieťaťa riadime zásadou "neponúkať, neodmietať".
Dojčiť 7 rokov znamená dojčiť do hornej hranice odstavenia. Spodná hranica odstavenia je 2,5 roka. Nepoznám žiadne dieťa, ktoré sa v rámci prirodzeného odstavenia odstavilo už v 2,5 rokoch. Spodná hranica znamená, že väčšina detí sa v tejto hranici ešte neodstaví. Výnimočne áno. Rovnaké je to s hornou hranicou - výnimočne sa deti dojčia do 7. rokov. Výnimky sa nájdu. Ja osobne žiadnu takú výnimku nepoznám. Väčšina detí sa dojčí 3-4 roky.