Nazvala som tuto temu dojcenie a nie "prikrmovanie" s cievkou, pretoze to v podstate presne vystihuje nasu situaciu. Pisem hlavne kvoli podpore, lebo mavam chvilky, ked sa citim ako uplny exot, ze takto dojcime
V prvom rade by som chcela vediet, ci som naozaj jedina, alebo je takychto pripadov viac... a ako to zvladli a dokedy pokracovali, alebo je to moja chyba, ze sme takto skoncili? Hanka ma 14 mesiacov a stale prikrmujem cievkou.
S cievkou sme zacali prikrmovat, ked mala zhruba tri mesiace, zacala totiz strajkovat, na prso nechcela ani kuknut a ak sa prisala, vydrzala maximalne kym jej islo mliecko cez cievku. Odvtedy spi len v satke koza na kozu, kupeme sa spolu, spime spolu, stale sa nosime, ale strajk neustupoval. Takze ja som si musela zacat odsavat a dopadli sme tak, ze stale odsavam cca 3-4 razy denne a potom jej to odsate mliecko dam cez cievku. UM uz od nejakeho 5 mesiaca nedostava a len to moje odsate. Skusala som sa uz cievky zbavit, davat moje mliecko v prikrmoch, ale kedze nie je velky jedak, casto to dopadlo, tak, ze som cely prikrm z materskeho mlieka vyhodila a kedze u nas je to vzacne, bolo mi to luto. Okrem toho aj ked takto vypije asi len 2dcl mliecka denne, predsa len sa to odrazi na plienkach. Ak cievku nedostane, su menej precikane, takze v tom nasom divnom dojceni stale pokracujeme.
Teraz nam strajk konecne ustupil (posledny mesiac, dva), dojcime sa asi 3-4 razy denne (s cievkou) vacsinou na zaspatie alebo po zobudeni, vtedy ju to bavi a pomedzi to obcas podudka, alebo sa prisaje na ukludnenie, aj ked to netrva dlhsie ako par sekund, ale po nasom dlhom strajku je to zavratny uspech.
Problem je, ze ked nema cievku, tak na prsniku vobec nepije a mne sa mlieko vobec nespusta, Pocujem ju pit len v noci a aj to trva kratko, mozno 10 glgov a hned sa pusti a spinka dalej. Viem, ze problem mame s prisatim, otvara malu pusu, ale pocas strajku sa to upravovat nedalo, bola som stastna, ked sa vobec nejako prisala a teraz nech sa snazim ako chcem, tak ju viac neotvori. Vyplazujem na nu stale jazyk, otvaram velke usta, ale ona sa potvorka len na mne sula a chyta mi jazyk prstami, ale nevyplazi ten svoj ani za svet.
Nechcem aby to vyzeralo, ze sa stazujem, ja som stastna, ze sa vobec nejako dojcime, ale niekedy ma chyti panika ako teraz, ze dokedy budeme takto pokracovat a hlavne, da sa to este nejako zmenit, alebo mam uz len cakat a nechat to na Hanku? Mam pocit, ze uz tu cievku az tak nepotrebuje (len obcas vidim, ze si ju pyta, ale to je malokedy). Len sa bojim, ze ked si prestanem odsavat, tak uz ziadne mlieko nebudem mat a jej bude aj ta troska, co mam teraz, chybat....
V kazdom pripade som odhodlana pokracovat, aj ked takto, len by som chcela vediet, co si o tom myslia poradkyne.