Fórum o dojčení

No pravda je ozaj taka, ze keby ste vedeli s cim vsetkym sa stretavame pocas praxe s mamickami, otvarali by ste oci. Staci ak si precitate zvieraci portal.....a takto zmysla vacsina mamiciek. Na to sa musime dovzdelavat.
Suhlasim s Klemkou co tu pisala, vplyv na zubky ma to ako sa "stravujeme a co a akym stylom jeme a pijeme". Pravdou ostava, ze deti v minulosti nemali tak pokazene zubky ako maju deti teraz, kedze v strave je vela modifikovaneho, vela Eciek, sama sacharoza. Co pred 100-200 rokmi tolko nebolo....je zaujimave, ze zo vsetkych cicavcov u nas, je najsignifikantnejsi vyskyt zubneho kazu. Zvierata, nemaju taky vysoky vyskyt zubneho kazu.

no, psovitým môžme len závidieť, 42 zubov, medzerovitý chrup, ihlanovitý tvar zubov.. ideálne pre samočistenie, v chrupe ani poriadne nemajú také miesto, kde by sa ukladali zvyšky potravy. myslím, že všetky mäsožravce to majú takto. napriek tomu majú domáce zvieratá občas kaz, paradentózu- ale to je tým "sofistikovaným" kŕmením domácich zvierat.

Vejula

Inak čo sa tyka toho odstavenia, minule mi jedna kočka pisala že odstavila synčeka ked mal niečo vyše roka lebo mala strašne vela zapalov prsnika, neviem tušim spominala 15 krat a že v rodine maju rakoviny prsnikov. A preto jej odporučila znama nech odstavi, lebo pri zapale sa oslabí to tkanivo a skôr sa tam može chytiť ta rakovina. Mne to prišlo celkom logicke. čo si o tom mysliš ty?

Strašne veľa zápalov prsníka po prvé väčšinou nie sú zápaly v pravom zmysle slova a po druhé to znamená v prvom rade nejaký problém, ktorý treba riešiť a bolo ho treba riešiť už v začiatkoch, kedy ešte príčina (väčšinou infekcia bradaviek) je pomerne dobre riešiteľná a infekcia postihuje len bradavky, ak sa to nerieši, pri niektorých matkách sa infekcia sťahuje do prsníka, kde spôsobuje opakované zablokované mliekovody (čo nie je zápal, takže tkanivo nie je pravidelne vystavované zápalu) - aj tie sa dajú riešiť, ale komplikovanejšie.
Bohužiaľ toto je tiež pomerne klasický prípad, kedy matka má problém s dojčením, ale netuší, že ho má (zápaly prsníka a bolesti sa prezentujú ako normálna súčasť dojčenia) a po roku dojčenia má pocit, že to už nemá zmysel riešiť, pretože nemá predstavu o tom, aké riziká prináša predčasné odstavenie...

vdaka za odpoved klemka. Som zas o niečom udrejšia. A chcem sa spytať nemôže byť teda skutočne nejaky geneticky predpoklad časteho zapalu prsnikov? JE to vždy len o nejakej neriešenej pričine ktoru možno odstraniť?

Vejula, fúú, toto Ti neviem povedať, genetická príčina pre zápal vyvolaný nejakým infekčným patogénom - jedine snáď genetická porucha imunity, pre zápal neinfekčného pôvodu netuším, viem si ako možno genetický základ pre tieto problémy predstaviť nejaký abnormálny tvar niektorého mliekovody, ktorý by spôsoboval jeho opakované blokovania (a to - zase - nie je zápal), ale aj to by sa mohlo dať riešiť napr. vibráciami elektrickej zubnej kefky, keď by sa stav začínal zhoršovať... ale toto všetko sú len moje dohady osobné.

klemka, nevieš náhodou, ako sa na dlhodobé dojčenie pozerajú psychológovia? na spánkové tréningy a podobne? alebo aj tam sú protichodné názory?

klemka vdaka za odpoved. Ja len že to dievča mi povedalo že u nich v rodine je ta rakovina prsnika rozširena a teda že ta jedna znama tiež mala tie zapaly a potom sa to do toho oslabeneho tkaniva dalo... No je to asi ťažko takto na dialku zhodnotiť

shira, tak ja som minule rozpravala s jednou kočkou čo vyštudovala psychologiu a ma syna asi rok a pol a už žužlal dudel a že už nedojči. A ked som sa spytala prečo povedala že z psychologickeho hladiska je najlepšie dieťa odstaviť v tom roku, že sa u neho nevybuduje ta zavislosť, či čo tam točila. Ale ked som sa spytala či jej nevadi že jej syn je zavisli na cumliku, tak na to mi už nič rozumne nepovedala

Na ten cumlik je taka pekna rada od Newmana - lepsie ked matka nahradi cumlik ako ked cumlik nahradi matku.

Co sa tyka rakoviny prsnika, tam existuju jasne studie, ktore dokazuju zvysenie rizika pri nedojceni. Tusim pri dojceni 7 rokov sa blizi riziko k nule.
Osobne si myslim, ze pri tej tvojej kamaratke moze dojcenie len pomoct. Lebo ak su tie mliekovody problematicke, tak su problematicke aj bez dojcenia. To, ci sa riziko znizi na nulu neviem, ale dojcenim by sa to riziko malo znizit. Mimochodom, ako boli na tom s dojcenim jej pribuzne, co mali rakovinu?

Este nieco k teme podla Newmanovho protokolu: http://www.mamila.sk/pre-matky/pomoc-pr ... le-dojcis/

klemka, nevieš náhodou, ako sa na dlhodobé dojčenie pozerajú psychológovia? na spánkové tréningy a podobne? alebo aj tam sú protichodné názory?

Shira, je to podobné ako v iných oblastiach zdravotníctva - mnohé odporúčané postupy v skutočnosti nekorešpondujú so súčasným stavom poznatkov v odbornej literatúre a mnohí odborníci šíria rôzne mýty a prípadne svoje osobné názory a skúsenosti... Spánkové tréningy mnohí odborníci priamo propagujú Ale minule ma potešilo, že v otrasnom mamičkovskom časopise som našla v rámci prílohy o tom, ako dieťa naučiť spať a zaspávať samo aj maličké okienko s vyjadrením psychologičky, ktorá upozorňovala na riziká tejto metódy. Nič to však nezmenilo na tom, že ďalších pár strán sa venovalo podrobne tomu, ako dieťa zlomiť a nechať vyplakať a ako sa už po 6. mesiaci nemá/nesmie dojčiť...

klemka, to, že podľa súčasnej ankety, ktorú vyplňali anonymne učitelia na školách,vyplynulo, že 28000 detí u nás je problémových, čo sa týka správania, im nič nehovorí? že niečo asi nebude s deťmi v poriadku? ja verím v zmenu k lepšiemu..ked som sa narodila, nebol ani rooming-in, novorodenci boli celkom oddelení na svojom oddelení- postupne aj toto prestalo. o tom, že dôležitá je väzba matka-dieťa, už nikto nepochybuje. preto vznikli aj profesionálne rodiny, kam umiestňujú bábatká, aby sa vyvinul ich sociálny kontakt, väzba na "matku". snád sa pohneme dalej aj v tomto smere, že sa bude prikladať väčší význam stresu a negatívnym zážitkom v najmladšom veku a vplyvu takýchto zážitkov na osobnosť v budúcnosti.

shira, tiez verim v zmenu k lepsiemu. vcera som bola s malym medzi detmi asi 3hodiny - niektore male deti (necele 2 roky) boli doslova agresivne, jeden zacal vrieskat na mojho az sa moj drobec rozplakal. a matku toho chlapca ani nehlo a ani ked doslova vytrhaval inemu dietatu flasku s vodou - vzdy to "zachranovala" ta druha matka. ked uz moc ziapal tak mu mama dala horalku...ale vraj "kazda matka vie co je pre jej dieta najlepsie" - o tomto vyroku fakt pochybujem. ine dievca okolo 1 a 1/2 roka sacalo mojho z odrazadla. ale nie ze doslo a jemne ho stuchalo ale pomaly z rozbehu ho chcela sotit...moj maly len nechapavo pozeral - az mi ho bolo luto. a este sa akoze tvar aby ta matka nevidela co si o nej myslis a jedna pani (pre mna osoba, ktoru si fakt vazim vo sfere vychovy deti) mi po tomto predpoludni hovori, ze mam uzasne pokojne, kludne dieta - ja jej hovorim, ze "satka, dojcenie atd..." a dodala som, ze kazdy aj tak povie, ze to je len "povaha dietata" - ona na to s usmevom: "to nie je o povahe"...pozna vela deti a sposob vychovy rodicov a vie krasne porovnavat. a nadherne vraj vidno ake su "nosene" deti kludne, spokojne, rozvazne trebars aj v porovnani s kocikovymi, nenosenymi surodencami (ked prve dieta nechceli "naucit na ruky" a druhe satkovali...) som OT ale musela som sa niekde rozpisat

akdarka píše:...ale vraj "kazda matka vie co je pre jej dieta najlepsie"

no, toto považujem za najrozšírenejší omyl z kobylieho fóra čistý alibizmus
mne sa zdá, že reakcia matky na volanie dieťaťa je úplne kľúčová. táto reakcia všetko formuje, celé jeho dalšie správanie. či matka reaguje vždy nejakým spôsobom, alebo len ked jej to vyhovuje, alebo len ked má náladu..alebo vobec nereaguje, nepočúva, robí všetko podľa seba, nerešpektuje dieťa nijako. podľa toho aj dieťa formuje svoje prejavy. samozrejme asi príde do veku, kde skúša hranice a trpezlivosť. ale mať v sebe agresivitu, deštrukčné sklony, chuť ubližovať nie je podľa mňa prirodzené.

akdarka, to je take povzbudenie, nieco take som si potrebovala precitat

akdarka kukam že mala ma rok a 3 mesiace. No mojho v tom veku tiež ostatne detičky oberali o hračky a on sa nevedel braniť nikdy nič zle nikomu nespravil ani si nevedel svoje pravo vydobijať. A posledne dni ho normalne nespoznavam. KEd ma nejaku knižku a bere mu ju ine dieťa tak si ju drži a kriči nieeee nieeeee, alebo ked mu minule zhodil nejaky chlapec komin čo postavil začal hromžiť a kričať. Uplne som oči vyvalila, lebo dovtedy som bola nešťastna že bvude taky utianutý a že si s nim všetci budu robiť čo chcu. Ale normalne sa v tom kolektive tak oťukava, že už si vôbec nenecha do svojho niekoho rypať

No moj starsi si asi do 2rokov nechal tiez vzdy vsetko zobrat a potom utekal radsej s placom ku mne a ja ze budem mat akeho bojka a placka. Teraz hracku drzi a nepusti, ale napriklad som ho este nikdy nevidela druheho udriet alebo pouzit silu, max trochu postrcit a som s tym spokojna. Iba maleho vie pekne zhodit na zem, ked mu berie hracky alebo zapara

Moja dcéra tiež bola do veku 4 rokov tichučké a nekonfliktné dieťa, vyhýbala sa hádkam s deťmi a ťahaniciam, desila sa fyzických útokov ostatných detí, nechápala, že jej berú hračky alebo ju nepustia, či sú bezohľadné... Ja osobne si myslím, že je to o kombinácii inteligencie a vrodeného charakteru, jednoducho verím tomu, že ani výchovou sa hlavné črty osobnosti nedokážu úplne potlačiť. Hlupáci a odroni sa prejavia nie v dospelosti, ale už od detstva

Druhá kategória sú deti ktoré majú už skúsenosť so súrodencami vs. jedináčikovia. Tam to tiež pekne vidno, jedináčikovia sa nevedia tak v kolektíve od začiatku presadzovať, vedia vyrobiť konflikty alebo na druhej strane byť zakríknutí (chýba im prax ) To nie je o inteligencii a charaktere, ani o výchove, je to o nedostatku príležitostí naučiť sa sociálnym kontaktom v rámci detskej spoločnosti rovnakého veku.

Pokiaľ ide o zasahovanie rodičov do hier a spoločnosti detí, tak ja osobne som nikdy nezasahovala do iných detí, na pieskovisku na ihrisku a podobne som usmerňovala len vlastné dieťa. Rovnako som jej nepomáhala riešiť jej konflikty, nechávala som ju a pozorovala situáciu. Iba ak bola vyložene ohrozená som zasiahla, ale to väčšinou nebolo treba, ona sama intuitívne vedela že treba sa stiahnuť.

Inak verte, boli to krušné chvíle pozorovať iné matky čo svojim ratolestiam dovolia, ako ich vôbec nenapadlo zasiahnuť, keď ich deti išli obmedzovať a škodiť druhým deťom. Ale zásada je - nemiešať sa im do toho, radšej ísť preč (hoci špeciálne mňa to stálo mnohé sebapremáhanie).

tak tak, vždy to tvrdím, ako mi pamäť slúži od škôlkárskych čias..tí, čo boli už vtedy hnusoby, aj nimi zostali

Otazka je preco su niektore deti agresivnejsie ako ine. Ano, urcite je to aj o charaktere, ale podla mna v prvom rade o vztahovej vychove. POkial sa dietatu nedostava pozornosti od vlastnej mamy ci otca, od malicka sa snazi ho "osamostatnovat" a zbytocne ho nerozmaznavat, tak sa to urcite prejavi. Take dieta jednoducho ma radsej negativnu pozornost ako ziadnu pozornost.
Bohuzial taky priklad mala dcerka i v skolke - inak sikovny chlapcek, ale neustale robi ostatnym zle. Moju dcerku mal najradsej (teraz uz nie su spolu), ona je taka super nekonfliktna mila povaha (raz darmo stredne dieta, nosene i dojcene ). A aj ona ho mala velmi rada - ale - aj ona sa nanho stazovala, ze ju udrie alebo inak urobi zle a dokonca ani nechcela kvoli nemu ist niekedy do skolky. Raz som to videla na vlastne oci na rodicovskom - jednoducho stale sa okolo nej motal a zaparanim si vynucoval pozornost.
A pointa - chlapca mama opustila ako babatko, zije s otcom a starymi rodicmi. Chlapcek ako stvoreny na liecbu podla Konceptu kontinua - s niekym blizkym spat spolu v posteli a veeelmi vela lasky, namiesto staleho napominania. A som smutna, ze inak pekny a sikovny chlapcek to nema zrejme do buducna lahke...

no, a sme doma..dnes mi mama volala, medzi rečou aj, že už by som mala pomaly odstaviť, lebo malý už má rok a potom budem s tým mať veľké problémy a bude ma to iba obťažovať. no a samozrejme, už by nemal v noci jesť a má spať celú noc lebo ešte aj doktorka v tv tak hovorila!

joj shira, len sa nenechaj zdeptat, ja byvam u rodicov, a napocuvam sa toho furt....
stale po mne nasi kricia napr, ze mu mam kupit poriadne papucky, ze mozem byt stastna,ze este nie je chory,kedze nosi len ponozky...a dnes otec , ze by sa mu zisla vlastna postielka....lebo dnes som bola u zubarky, a maly aj s mojim otcom boli so mnou v ambulancii,lebo maly spustil v cakarni rev,ked som isla dnu objednali ma znova, a ze nabuduce ho mam dat spat a tak prist :-/ tak teraz neviem,ci im to vadilo,ze tam bol .....mila doktorka to je....a aj moj otec uznal,ze na postielku ho nenaucim,ked uz je nauceny pri nas, a ani to nemam v plane....


len zienky,zaujimalo by ma, ako to teda riesite vy, ked potrebujete ist k lekarovi, manzela mate v praci,kde mate vtedy deti??

tu je odpoved na zubky, koho zaujima nech si to precita
http://www.mamila.sk/objects/forum/comment.php?id=221

No keď moje dieťa ešte nechodilo do škôlky a musela som ísť k lekárovi, tak samozrejme som ju brávala so sebou. Žiadny problém.

Norika... chápem ťa.. aj ja to mám ťažšie s mojimi rodičmi. Hlavne s mamou.
Minule sme tam boli tak sa ma pýtala či malý pije čaj, že mu mám dať lebo je smädný. Tak som jej vysvetlila, že žiaden nemám.. a načo čaj keď má mlieko.
Tak ona mi na to vysvetlila, že ale veď musí byť smädný... a, že z mlieka sa nenapije.
No a potom ma ešte poučila, že kebyže mu dám čaju, ako ona mojej sestre keď bola malá tak by malý už rozprával (mama, baba, tata) a bol by oveľa viac šikovnejší a ešte rýchlejšie by rástol. No a potom mi vysvetlila, že preto sestrin malý začal rozprávať až keď nastupil do školky, lebo ho iba (22 mesiacov) kojila a čaj mu nedávala. A to je následok.
Aké z toho vyplýva ponaučenie milé deti... hehe
Že čaj (podľa mojej mamy) je zázračný nápoj, ktorý je lepší ako výživový doplnok, rozväzuje deťom jazyky a zázrane po ňom vyrastú.... a ešte aby som nezabudla nadobudnú vyššie IQ.

Norika musíš vydržať... kým si u rodičov.. a potom keď budete vo svojom plesneš dverami a máš od všetkých pokoj.

ale to je vo hviedzach.....mimo nasej galaxie dokonca

ale vidam aspon to,ze sa im paci to dojcenie....mam tri sestry,ktore dojcili max tri mesiace, a teraz ked vidia dojcit skoto 15m dieta, tak kukaju na nas ako na nieco krasne...dnes sestra ze to treba odfotit, zeaky je maly podareny,ked sa vie po stojacky nakojit