Moja dcéra tiež bola do veku 4 rokov tichučké a nekonfliktné dieťa, vyhýbala sa hádkam s deťmi a ťahaniciam, desila sa fyzických útokov ostatných detí, nechápala, že jej berú hračky alebo ju nepustia, či sú bezohľadné... Ja osobne si myslím, že je to o kombinácii inteligencie a vrodeného charakteru, jednoducho verím tomu, že ani výchovou sa hlavné črty osobnosti nedokážu úplne potlačiť. Hlupáci a odroni sa prejavia nie v dospelosti, ale už od detstva
Druhá kategória sú deti ktoré majú už skúsenosť so súrodencami vs. jedináčikovia. Tam to tiež pekne vidno, jedináčikovia sa nevedia tak v kolektíve od začiatku presadzovať, vedia vyrobiť konflikty alebo na druhej strane byť zakríknutí (chýba im prax
) To nie je o inteligencii a charaktere, ani o výchove, je to o nedostatku príležitostí naučiť sa sociálnym kontaktom v rámci detskej spoločnosti rovnakého veku.
Pokiaľ ide o zasahovanie rodičov do hier a spoločnosti detí, tak ja osobne som nikdy nezasahovala do iných detí, na pieskovisku na ihrisku a podobne som usmerňovala len vlastné dieťa. Rovnako som jej nepomáhala riešiť jej konflikty, nechávala som ju a pozorovala situáciu. Iba ak bola vyložene ohrozená som zasiahla, ale to väčšinou nebolo treba, ona sama intuitívne vedela že treba sa stiahnuť.
Inak verte, boli to krušné chvíle pozorovať iné matky čo svojim ratolestiam dovolia, ako ich vôbec nenapadlo zasiahnuť, keď ich deti išli obmedzovať a škodiť druhým deťom. Ale zásada je - nemiešať sa im do toho, radšej ísť preč (hoci špeciálne mňa to stálo mnohé sebapremáhanie).