od shira » 20 Aug 2011, 08:41
kinsi, ja zase vôbec nie som nadšená z toho, keď nič okrem "serióznej medicíny založenej na dôkazoch" nemá miesto. pritom verím, že je množstvo iných ciest.. ale to je na dlhé polemiky..
bože ja ked toto počujem, že nechať dieťa plakať, nezobrať na ruky, aby nebolo rozmaznané, normálne ma nadvihuje zo stoličky. dieťa je tiež človek, ktorý má svoje pocity a potreby a vyjadruje ich tak ako vie. samozrejme že príde do veku, že bude skúšať kam až sa dá zájsť, ale je na nás, čo máme rozum, aby sme to videli a usmernili správne. dieťa má predsa právo mať strach, má právo byť hanblivé, a skryť sa za mamu. je to jen dôkazom toho, že verí, že mama mu pomôže a ochrániho ho. nemôžme byť predsa všetci hrrr a určite sa osobnosť človeka nedá pozitívnym spôsobom ovplyvniť tak, že ho už dojčenskom veku "učíme samostatnosti" tým, že si nevšímame jeho komunikáciu.
následky v spoločnosti sú neblahé. psychické poruchy-depresie, závislosti, neschopnosť komunikovať, hranie sa na niečo, falošnosť, pretvárka... na dennom poriadku sa stretávame s tým, že musíme byť za každú cenu usmiati, príjemní, komuikatívni, flexibilní. ale nie vo svojom vnútri, to nech každý skryje čo najhlbšie, hlavne aby navonok bolo všetko v poriadku. a nielen človek ako taký sa má tváriť navonok v poriadku, ale aj rodina, spoločnosť. a vo vnútri dusíme od detstva všetko zlé, negatívne, lebo tak sme naučení a nevieme s tým pracovať. čím hlbšie sa to zatlačí, nevyťahuje, nerieši, nerozpráva sa o tom čo nás trápi,tým lepšie, až kým oklameme aj sami seba, že je všetko ako má byť. potom sa to určite niekedy prevalí von a otočí sa proti človeku, alebo napríklad ventiluje agresivitou. áno, nech je človek usmiaty, vyrovnaný, spokojný, šťastný ale nech to vychádza z jeho vnútra. pretvárka vyžaduje nesmierne množstvo energie a pritom stačí tak málo...počúvať a komunikovať s najbližšími, pochopiť pocity, vedieť o nich hovoriť (v prvom rade vedieť ich pomenovať- jednoduchými slovami), vedieť prečo ten pocit vznikol a prijať ho. nemusíme mať na každý problém hned riešenie. stačí o ňom vedieť, prečo je tu. malé dieťa vyjadruje svoje pocity priamo, bez obalu, bez ohľadu, či sa nám to práve hodí. matka má byť pre dieťa osoba, ktorá toto akceptuje, rozumie tomu, a ked treba tak pritúli, pomôže. to neznamená, že takéto dieťa bude rozmanané, nevychované, nesamostatné. prečo by sme tieto priame vyjadrenia mali potláčať už od začiatku? neviem si predstaviť, že by som natiahla ruky proti mojmu manželovi a chcela objatie, a on by sa mi otočil chrbtom, moje prosby a potreby ignoroval. alebo by nereagoval na to, že ho volám, že mu niečo hovorím. myslím si, že aj dieťa pochopí skoro súvislosti medzi svojím pocitom, prosbou a odozvou, o tom že pocit môže byť aj negatívny, že niektoré veci robiť je správne a niektoré nesprávne. dôverovať bude len vtedy, ked vie, že je prijatý aj so svojimi negatívami.