Dokedy dojcit?

[matea]

Nazvala som tuto temu vseobecne, kazdopadne ja by som sa chcela poradit s jednou konkretnou vecou:

Syncek ma 11 mesiacov, bol plne kojeny do 6.5 mesiaca, odvtedy uspesne prikrmujeme, velmi velmi mu chuti jest a myslim, ze takmer vsetko. Posledne tyzdne mam taky pocit, ze v priebehu dna si sam na mlieko takmer ani nespomenie, ked je nervozny alebo nejaky rozruseny tak mu sama ponuknem, ale ak ma program, vela sa napapa (zeleninka, maso, ovocie, rozne), tak je spokojny a nepyta mliecko. Koji sa pravidelne pred spanim, cize hlavne vecer, niekedy aj cez den, ale ak sme vonku tak nie, lebo zaspi v kociku alebo v aute.

Rozmyslam, ci je to dobre, lebo v plane som mala kojit dlho, ale neviem, ci bude mat maly chut. Ked mu ponuknem sama cez den, tak si samozrejme da, trosku pocucka, pohra sa, trosku vypije, ale nezda sa mi, ze nejako vela. V noci ho mame pri sebe, pred spanim pije mliecko, aj pocas noci.

Este rozmyslam, ci mu nedavat pit menej vody, hlavne ked pri obeed mu davam pit s poharika, niekedy ked je teplo aj v priebehu dna, ale nie je toho az tak vela ...

Aky je vas nazor? Mam mu ponukat viac mliecko alebo tomu nechat volny priebeh a uvidi sa, ako sa maly rozhodne? Srdecna vdaka

[Klemka]

Matea, napíšem viac neskôr, zatiaľ si dovolím dať len suchý odkaz na môj jeden článok http://dojcenie.wordpress.com/2011/07/0 ... ganizacia/
a konkrétne tieto vety: Do približne 2. roku života je totiž úlohou matky aktívne ponúkať dojčenie. Až po 2. roku života môžeme povedať, že dieťa má ukotvené ako dojčenie, tak prijímanie tuhej stravy. Potom už v dojčení platí zásada „neponúkať, neodmietať“ a nemusíme sa báť predčasného odstavenia dieťaťa. Ak pred touto hranicou dojčenie obmedzujeme alebo ho dieťaťu neponúkame v čase, kedy je napr. príliš zamestnané hrou, môže sa stať, že sa dieťa odstaví predčasne.

[didulka]

Nie som laktacna poradkyna, napisem ti ako matka, co si o tom myslim...
Sara je velmi dobry jedak a nie je ziadna prisavka, ktora je cely den zavesena na mojich nohach. Tiez zacala mat nezaujem o prsnik, poriadne sa nalogala tak 2 krat za den, inak len par krat potiahla a nechcela. Potom som si tu kadeco precitala a napadlo ma, ci mam naozaj dost mlieka. Zacala som brat homeopatika na mlieko, pila som senovku a kadejake caje. Zrazu uz to nebolo len take potahovanie bradavky cez den, ale normalne mi zacala ceckat. Bolo pocut, ako prehlta.
Skus namiesto vody davat prsnik a stale stale ponukat. A vyskusaj nieco na zvysenie laktacie. Ja som tiez tvrdila, ze mam mlieka dost a nakoniec v tom bol problem.
A zacali sme spolu hravat taku hru na valanie sa. Valame sa po perinach, ja hore bez a pocas tejto hry sa mi vzdy prisaje a taha odusu.

[shira]

Klemka, mne z toho vyplýva, že bud odstavím dieťa predčasne a menej bolestne, alebo, ak sa mu už dojčenie ukotví, tj. bude si to riadiť samo, už ho neodstavím nijako, iba mi zostane čakať do prirodzeného odstavenia, čo môže byť aj do 4 rokov. lebo keby som ho chcela odstaviť medzitým, to by bolo asi hrozné ale asi to zbytočne riešim teraz

[Klemka]

Matea, ešte doplnok:
Jedným z rizík prílišných množstiev príkrmov je, že sa dieťa začne dojčiť menej. Preto je v podstate na matke, aby ustrážila dojčenie, ktoré by malo zostať približne v rovnakom systéme ako počas výlučného dojčenia - dieťa by malo na prsníku aj piť, veľa času tráviť satím naprázdno a malo by využívať rôzne funkcie dojčenia - zaspávať aj na prsníku, upokojovať sa dojčením, atď. Niekedy, keď dieťa papá príliš veľa príkrmov a k tomu matka necháva dojčenie na ňom, tak sa frekvencia dojčenia zníži a dieťa sa postupne prestane na prsník pýtať úplne, zvlášť, ak aj iné funkcie dojčenia nie sú využívané (nahrádza ich cumlík, plyšák na spanie, kočík atď.).
Preto mi je ťažko posúdiť, ako je to u Vás. Vyzerá to, že synček využíva rôzne funkcie dojčenia, môžeš skúsiť prsník ponúkať častejšie a prípadne príkrmy podávať tak, nech ich papá sám, ak do dieťaťa aktívne jedlo tlačíme, zje viac, než by zjedlo samé. Materské mlieko by v tomto veku malo byť naďalej hlavným zdrojom potravy a tekutín. Ak to tak nie je, je možné, že medzičasom už na menší výdaj mlieka zareagovala aj mliekotvorba a možno bude dobré to celé prejsť s poradkyňou pri dojčení, ktorá bude vedieť posúdiť, či sú dojčenia dostatočne výdatné a či prípadne nie je vhodné častejším ponúkaním prsníka, stláčaním prsníka pri satí naprázdno a prípadne aj nejakými podpornými prostriedkami vrátiť tvorbu mlieka na vyššiu úroveň.

[Klemka]

Shira, veľmi logická úvaha!
Jediné s čím nesúhlasím je to, že zdanlivo dobrovoľné odstavenie dieťaťa v období, kedy ešte nie je dojčenie ukotvené, je "menej bolestné". Javí sa to tak, pretože dieťa postupne akoby na dojčenie zabudlo, matke sa postupne znižuje tvorba mlieka, dieťa sa prestane dojčiť, matka nemá problémy so zastavením laktácie, prebehne to bez bolesti, psychickej či fyzickej - navonok.
Dieťa, ktoré má ukotvené dojčenie, je skutočne veľmi ťažké odstaviť násilne. Je to preto, že je zvyknuté využívať rôzne funkcie dojčenia, ktorými mu matka pomáha zvládať životné situácie a zrazu mu túto pomoc odopiera. Aj preto to mnohé matky riešia klamstvom - mlieko sa pokazilo, natierajú bradavky octom, horčicou, alebo útekom - nechajú dieťa na víkend starým rodičom, manželovi atď. Na týchto deťoch je výborne vidieť, nakoľko je dojčenie pre dieťa skutočne dôležité, čo prežíva dieťa, ktoré dojčenie nedobrovoľne stráca v čase, kedy ho ešte potrebuje. Dieťa, ktoré sa odstavuje "samo", predčasne sa jednoducho medzičasom muselo naučiť, že je potreby neuspokojuje dojčenie (matka), ale napr. satie náhrady prsníka (cumlík), hojdanie v kočíku, prítomnosť náhrady matky (plyšová hračka, plienka, iná vec, ktorú dieťa potrebuje všade so sebou). Takéto dieťa môže byť paradoxne veľmi "dobré" - keď je s matkou, je veselé, usmiate, spokojné, keď matka odchádza, nerobí scény, vydrží aj s iným človekom, keď matka príde, teší sa a je ďalej spokojné. Dojčené deti naproti tomu často bývajú v prítomnosti matky umrnčanejšie, "zlé". Je to aj preto, že dojčenie posilňuje naviazanie dieťaťa na matku, ich vzťah, komunikáciu medzi nimi. Takéto dieťa si je isté svojou matkou a dovolí si pri nej ventilovať svoje pocity bez strachu, čo príde. Vie, že matka je tu preňho, že mu pomôže, ak to bude potrebovať. Dieťa, ktoré sa odstavuje "samo", má iné spôsoby riešenia problémov ale to nemusí byť ani lepšie, ani menej bolestné.
Je tiež dobré vedieť, že dlhodobé dojčenie je rovnako dôležité ako dojčenie malého bábätka. A tiež to, že matka je so správnymi informáciami a podporou schopná dojčiť dlhodobo. Preto sa nemusí báť prekročiť hranicu prirodzeného odstavenia (cca 2,5 roka). Dlhodobé dojčenie uľahčuje matke starostlivosť o dieťa, prispieva k zdraviu matky, aj dieťaťa. Dojčiaca matka sa kvôli dojčeniu nemusí ničoho zriekať, môže jesť a piť, čo chce (vrátane spoločenskej konzumácie alkoholu), môže užívať drvivú väčšinu liekov, podstúpiť rôzne lekárske vyšetrenia a ošetrenia, môže sa vrátiť do práce, jej dieťa môže dojčené a navštevovať škôlku, matka môže dojčiť a otehotnieť, dojčiť v tehotenstve a pokračovať v tandemovom dojčení staršieho dieťaťa a nového bábätka či bábätiek. A ak sa dá takto dlhodobo dojčiť, načo rozmýšľať, kedy je lepšie dieťa odstaviť?

[shira]

lebo sa toho bojím. je to presne to, o čom sa hovorí, ani ja nie som zvyknutá, že takto dlho je vhodné dojčiť. ja som taktiež patrila k ľudom, ktorí si myslia, že "dojčí sa" rok, potom sa postupne odstavuje. mám strach z toho, že nebudem môcť byť celé 3-4roky dennodenne s dieťaťom. chcela by som ešte ďalšie dieťa a bez nastavenia "hormonálneho profilu" a podpornej liečby neotehotniem. mám už aj pomerne dosť rokov. Násilne odstavovať dieťa klamaním nebudem. Moje dieťa nevie použiť cumel a nemá vo zvyku zaspávať s plyšákom ani plienočkou. Na prsníku trávi aj nenutritívnym saním tolko času, kolko chce. viem, že už teraz využíva všetky funkcie dojčenia, ktoré využívať má. Neviem si predstaviť, ked sa začnem venovať práci naplno, kedy budem stíhať takto dojčiť. Nahrádzať mu dojčenie v noci nie je pre mňa dlhodobo schodným riešením. Ak budem sama cítiť, že to nezvládam, budem musieť skončiť. preto ma to trápi. neviem si to predstaviť, že príde ten deň

[Klemka]

Shira, preto WHO dodáva pre priebeh dojčenia "tak ako to matke a dieťaťu vyhovuje". Každý máme svoje vlastné problémy a životné situácie a Ty si musíš sama rozmyslieť, čo sú Tvoje priority a ako toto ďalej riešiť. Podľa mňa je dôležité, aby matka neodstavovala dieťa kvôli nesprávnym informáciám alebo mýtom. Takisto podľa mňa často matky robia rozhodnutie odstaviť dieťa preto, že už majú toho všetkého dosť, plné zuby, lenže odstavia a ono tam to dieťa stále je a stále matku potrebuje, odstavením sa človek nezabaví všetkých povinností a mnohé veci sa budú musieť riešiť inak, možno náročnejšie, aj toto treba zvážiť. Ak ale napr. Ty zistíš, že nevládzeš takto ďalej, po zvážení všetkých za a proti máš predsa právo sa rozhodnúť a nikto Ti nemá právo nič vyčítať. Myslím, že by Ti mohlo pomôcť aj vidieť nejaké dlhodobo dojčené deti, aby si mala predstavu, ako to vlastne vyzerá, pretože ono to dojčenie je potom dosť iné, než máte napr. teraz. Pri dlhodobom dojčení nemusíš byť s dieťaťom non-stop, ani každý deň, máme tu aj poradkyne, ktoré s dlhodobým dojčením pracujú (Etnicka), dokonca chodili aj na služobné cesty (JankaMich), myslím, že ste sa o týchto veciach aj bavili v téme o pracujúcich dojčiacich mamičkách. Popýtaj sa čo Ťa zaujíma, pozisťuj sa a potom sa rozhodni. Či už tak alebo onak. Nie je jedno správne a univerzálne riešenie.

[kinsi]

Ja to bohužiaľ vidím dosť podobne ako Shira. Tiež si to celé neviem predstaviť a obávam sa , že to nepojde zladiť prácu a dojčenie. Ale "preventívne" odstavovať skor by som nerada, skor to nechám tak a uvidí sa. Ale veľmi sa toho obávam. Inak tiež som ešte nevidela vo svojom okolí nejaké vačšie dieťatko, ktoré by sa dojčilo (len raz v MC asi 2,5 ročné dievčatko a teda v tej dobe (moja mala 4 mesiace) my to prišlo veľmi divné).
Asi sa na Teba prídem, Klemka, kuknúť

[miriam]

Klemka, napisala si to krasne. Ale tiez chapem Aj Shiru. Moj syn momentalne tiez vyuziva hadam vsetky funkcie dojcenia.Este nema ani rok a ked si zmysli, vyhrnie mi tricko, zaskeri sa od radosti, ked zbada bradavku a pricucne sa. Ale tiez mam strach, ako to zvladnem, ked ich bude dojcit dvoch, ake to bude cez den, ci aj nieco porobim, alebo len dojcit budem..a hlavne, co bude v noci...Cez den mi nevadi, ked sa maly pricucne kedykolvek, ale v noci som uz tak vycerpana, ze ma tazsia noc dokaze uz aj nervovo rozladit..Za cele tehotenstvo som si neoddychla, ako sa blizi termin porodu, uz aj sama od seba toho malo naspim a ked ma do toho maly dudle o dusu, je mi do placu...Su noci, ked sa napije 3-4 krat, to je parada, ale viac je takych, kedy sa preberie aj kazdych 40 minut..Mrzi ma, ze to tak tazko v noci znasam a som stastna, ze aspon rano, ked sa rozvidni a pride novy den, to vidim aj ja pozitivnejsie a citim sa lepsie.

[janka]

Tak u nas bolo dojcenie ukotvene uz asi vo veku 1 rok. Odvtedy sama ani neponukam, nemam kedy, Miska si tolko pyta... Ked som manzelovi nedavno vravela, ze v tomto veku by sa malo nielen dojcit, ked si dieta zapyta, ale pomedzi to aj aktivne ponukat, tak sa strasne rozosmial, ze to si teda v nasom pripade vobec nevie predstavit. Do dvoch rokov chybaju tri mesiace a na skore odstavenie to nevyzera napriek tomu, ze sama neponukam.

Ale tiez si neviem predstavit, ako sa to bude zvladat, ak sa Miska bude dojcit este napriklad dva roky. Napriek tomu, ze je to taka prisavka, som zase tehotna. Neviem si predstavit, ako to bude, ked babo bude prisate, co moze trvat dlho, a Miska si bude pytat, ze chce tiez a bude chciet striedat prsniky, ako to teraz robieva... A co ked jedno bude treba uspavat a druhe bude chciet tiez pit, a co ked sa budu v noci budit naraz, ako ich mam naraz uspavat... a kedy budem jest a kedy budem spat a kedy budem dychat... Neviem, no ved dako bude, este sa nestalo, ze by nijak nebolo, vsakze...

[janka]

a, vidim, ze miriam ma kratko predbehla, s rovnakymi obavami a pocitmi. Tusim mam najvyssi cas presunut sa do temy o dojceni v tehotenstve a o tandemovom dojceni.

[carodejnica]

Neviem si predstaviť, ked sa začnem venovať práci naplno, kedy budem stíhať takto dojčiť.

Ja to bohužiaľ vidím dosť podobne ako Shira. Tiež si to celé neviem predstaviť a obávam sa , že to nepojde zladiť prácu a dojčenie.

Dievčatá, pridám skúsenosť šťastnej dojčiacej a pracujúcej mamičky. Vrelo odporúčam takúto kombináciu. Také veľké dieťa ako moje (2 roky, 2 mesiace) vydrží v pohode tých 8 hodín a viac bez mliečka. Keď sa stretneme a prídem domov, dojčenie je náš "uvítací" rituál (niekedy vynechávam, keď vidím, že je ok), potom dojčím večer a ráno, sem tam v noci. Podvedome cítim, že je to tak správne, že tá pomyselná virtuálna pupočná šnúra je stále medzi nami a navyše jej dojčenie pomáha prekonávať nástrahy odlúčenia - to je mimoriadne dôležitý aspekt, že aj ona cíti, že je stále moja. Neviem, opisujem to tak citovo, ale neviem to inak vysvetliť. Skrátka veľmi si to obe vychutnávame.

[shira]

čarodejnica, tak ako to máš, je to úplne úžasné a toto je moja ideálna predstava. či sa stane realitou, som zvedavá môže a nemusí.
klemka, presne preto som na tomto fóre, potrebujem čo najviac info o tom, čo asi môžem čakať, ako to môže vyzerať. zbieram info od mamičiek, čo dojčili cca 3 roky, všetky boli nesmierne nadšené ked som sa ich na to pýtala a všetky zhodne tvrdili, že to bola krásna súčasť materstva. že sa dá ísť na služobnú cestu alebo odísť na viac hodín z domu, to tiež potrebujem vedieť.. sú to pre mňa neprebádané svety... každopádne, ako hovorím, neviem si ani predstaviť, že by som mala odstaviť dieťa, to by sme sa všetci nadobro zbláznili. okrem očkovania, pádov a autosedačky nepoznáme takmer vôbec plač
janka, blahoželám..mojím tajným snom by bolo prejsť to nejako plynule- ďalšie tehotenstvo a súčasne dojčenie aj ked možno utópia, ale snažíme sa aj tak.. ale úplne chápem tvoje pocity, zdieľam ich.. je to o tom, že nevieme ako bude, čo bude.. moja lp sa len usmeje a povie mi, neboj, poriešiš to potom "za pochodu" dodáva mi veľa pozitívnej energie.

[Klemka]

Carodejnica, veľmi pekný citový opis, myslím, že by bolo fajn o tomto napísať blog, ako to funguje, nech majú ľudia predstavu, pretože toto je tiež taká málo známa téma a ľudia to skutočne nemajú kde v okolí vidieť.

[Klemka]

Janka, blahoželám k bábätku!!!

Asi sa na Teba prídem, Klemka, kuknúť

Kinsi, si vítaná.
Tento piatok mám v Trnave podpornú skupinu dojčiacich matiek, kde príde mamička s dlhodobo dojčeným 3-ročným dieťaťom, ktoré tandemovo dojčí so 6-mesačným bábätkom, bezplienkovaným. Myslím, že je najlepšie vidieť takéto situácie naživo a osobne, človek si najlepšie zodpovie otázky, ktoré má, ako vlastne tá matka dokáže fungovať a ako to v praxi vyzerá. A vždy je to aj tak vo vlastnom živote iné... Janka, Miriam, verím, že aj Vy nájdete spôsoby, ktoré budú schodné pre Vás aj pre Vaše rodinky. Budem rada, keď sa tu s nimi podelíte s ostatnými.

[kinsi]

Klemka ďakujem, rada by som prišla, ale ste veľmi ďaleko (200km).
Janka, pripájam sa ku gratulácii. Ja si zatiaľ druhé bábo netrúfam. Držím Ti prsty nech Vám výjde ten tandem.

[didulka]

Klemka citam citam a zistujem, ze robim vsetko zle.
Musim dufat, ze napriek vsetkemu sa moja dcera nerozhodne sama odstavit. To by ma velmi mrzelo.

[Klemka]

Didulka prečo? Čo robíš zle?

[Klemka]

Kinsi Ty si odkiaľ? Ak zo Slovenska, viem Ťa odkázať na nejakú dobrú poradkyňu v Tvojom okolí, ktorá robí podpornú skupinu a prípadne má dlhodobo dojčené dieťa, aby si získala lepšiu predstavu. Keď už teda kvôli mne tých 200 km neprecestuješ :p

[didulka]

Sara zje obrovske mnozstva prikrmov. Ked sme mali prvy strajk, tak som sa kadekde pytala, co mam s tym robit, ci jej davat tolko kolko chce alebo jej mam davat radsej menej... Vsetci tvrdili, ze jej mam davat, kolko zje. Uz davam 5 jedal denne okolo 200 gramov porcia, 250ml kasa s vodou, atd.
Nespava s nami, mame na to dovod. Ma svojho Pipa, koalu, s ktorou zaspava, tuli sa k nej.
Cuca palec, hlavne pri zaspavani. Co som sa natrapila, zbavit ju toho. Zaspava, cuca palec, zoberiem si ju, strkam jej prso, hladkam ju nim, davam prec palec, prihovaram sa a ona ani za svet. Ona ten palec chce a chce. Nie moje prso. Len ju tym rozculujem, potom place, muz na mna krici, ze ju mam nechat na pokoji....
Nenosime sa. Na to mam tiez svoj dovod. Mm ma chronicke bolesti chrbta a Sara predpoklad na to iste, takze to mame zakazane. Na druhej strane si neviem ani predstavit nosit ju. Staci, ze ju chvilku drzim na rukach a je cela mokra.
V kociku je maximalne spokojna.
Cize vsetko uplne zle...
Musim len dufat, ze napriek tomu vsetkemu nestrati zaujem o prso.

[miriam]

Janka, aj ja blahozelam, drzim palce a budem sa tesit, ked sa podelis o dojmy a skusenosti v sekcii o tandemovom dojceni Hlavou sa mi prehanaju presne take iste myslienky, ake opisujes, ale ja to mam uz pomerne za kratko na zivo, tak potom dam vediet, ake to naozaj je.. Na dnes ma ohromne potesilo, ze ma konecne na poradni s malym pediatricka nenahovarala odstavit..Len sa pousmiala, ked som jej povedala, ze maly je stale dojceny a spytala sa, co bude dalej..A ja len tak, akoby sa nechumelilo- no nic, budem ich kojit oboch

[shira]

baby som teda zvedavá na vás, ako budete pokračovať
ja riešim možno zbytočné veci, čo ako bude neskôr..možno preto, že mám nejaký vnútorný rozpor, že manžel na materskej ma nemôže plnohodnotne nahradiť, pretože dojčím a ja sa zase malému nemôžem plnohodnotne venovať, lebo som živiteľ rodiny. niekedy, hlavne ked som unavená, vyčerpaná, nesiem to ťažko, že mám robiť aj to aj to aj všetko možné iné...pomôže, ked čítam príspevky mamičiek, ktoré dojčia, chodia do práce, stíhajú radiť a pomáhať iným mamičkám, majú viac detí a angažujú sa všade možne... klobúk dole aspoň vidím, že ked si to človek nejako zadelí (hlavne utrasie v hlave), dá sa to skĺbiť

[matea]

dakujem vam z celeho srdca za kopec odpovedi, idem sa do nich pustit

[carodejnica]

Carodejnica, veľmi pekný citový opis, myslím, že by bolo fajn o tomto napísať blog, ako to funguje, nech majú ľudia predstavu, pretože toto je tiež taká málo známa téma a ľudia to skutočne nemajú kde v okolí vidieť.

Ďakujem. Hej rozmýšľam nad tým. Vidím, že dojčenie staršieho dieťaťa je v našich končinách cesta do neznáma a bolo by fajn to čo najviac propagovať a hovoriť o tom, že je to norma. Tak netvrdím, že je to vždy ideálne, ale klady vysoko prevyšujú občasné zápory (ach ako by som ju dala rada aspoň na pár dní na prázdniny k babke - tá sa nevie dočkať, ale veď aj to raz príde a mladé mamičky sme len raz). Len si musím nájsť čas na písanie, teraz keď chodím do práce je ho nejak pomenej.