Shira, veľmi logická úvaha!
Jediné s čím nesúhlasím je to, že zdanlivo dobrovoľné odstavenie dieťaťa v období, kedy ešte nie je dojčenie ukotvené, je "menej bolestné". Javí sa to tak, pretože dieťa postupne akoby na dojčenie zabudlo, matke sa postupne znižuje tvorba mlieka, dieťa sa prestane dojčiť, matka nemá problémy so zastavením laktácie, prebehne to bez bolesti, psychickej či fyzickej -
navonok.
Dieťa, ktoré má ukotvené dojčenie, je skutočne veľmi ťažké odstaviť násilne. Je to preto, že je zvyknuté využívať rôzne funkcie dojčenia, ktorými mu matka pomáha zvládať životné situácie a zrazu mu túto pomoc odopiera. Aj preto to mnohé matky riešia klamstvom - mlieko sa pokazilo, natierajú bradavky octom, horčicou, alebo útekom - nechajú dieťa na víkend starým rodičom, manželovi atď. Na týchto deťoch je výborne vidieť, nakoľko je dojčenie pre dieťa skutočne dôležité, čo prežíva dieťa, ktoré dojčenie nedobrovoľne stráca v čase, kedy ho ešte potrebuje. Dieťa, ktoré sa odstavuje "samo", predčasne sa jednoducho medzičasom muselo naučiť, že je potreby neuspokojuje dojčenie (matka), ale napr. satie náhrady prsníka (cumlík), hojdanie v kočíku, prítomnosť náhrady matky (plyšová hračka, plienka, iná vec, ktorú dieťa potrebuje všade so sebou). Takéto dieťa môže byť paradoxne veľmi "dobré" - keď je s matkou, je veselé, usmiate, spokojné, keď matka odchádza, nerobí scény, vydrží aj s iným človekom, keď matka príde, teší sa a je ďalej spokojné. Dojčené deti naproti tomu často bývajú v prítomnosti matky umrnčanejšie, "zlé". Je to aj preto, že dojčenie posilňuje naviazanie dieťaťa na matku, ich vzťah, komunikáciu medzi nimi. Takéto dieťa si je isté svojou matkou a dovolí si pri nej ventilovať svoje pocity bez strachu, čo príde. Vie, že matka je tu preňho, že mu pomôže, ak to bude potrebovať. Dieťa, ktoré sa odstavuje "samo", má iné spôsoby riešenia problémov ale to nemusí byť ani lepšie, ani menej bolestné.
Je tiež dobré vedieť, že dlhodobé dojčenie je rovnako dôležité ako dojčenie malého bábätka. A tiež to, že matka je so správnymi informáciami a podporou schopná dojčiť dlhodobo. Preto sa nemusí báť prekročiť hranicu prirodzeného odstavenia (cca 2,5 roka). Dlhodobé dojčenie uľahčuje matke starostlivosť o dieťa, prispieva k zdraviu matky, aj dieťaťa. Dojčiaca matka sa kvôli dojčeniu nemusí ničoho zriekať, môže jesť a piť, čo chce (vrátane spoločenskej konzumácie alkoholu), môže užívať drvivú väčšinu liekov, podstúpiť rôzne lekárske vyšetrenia a ošetrenia, môže sa vrátiť do práce, jej dieťa môže dojčené a navštevovať škôlku, matka môže dojčiť a otehotnieť, dojčiť v tehotenstve a pokračovať v tandemovom dojčení staršieho dieťaťa a nového bábätka či bábätiek. A ak sa dá takto dlhodobo dojčiť, načo rozmýšľať, kedy je lepšie dieťa odstaviť?