Stránka 1 z 4

Prirodzené odstavenie - vaše príbehy a skúsenosti

Neprečítaný príspevokNapísal: 19 Jún 2011, 22:45
od carodejnica
Ahojte, k tejto téme ma inšpiroval jankin preklad článku od profesorky Dettwyller...
http://babatocko.blogspot.com/2011/06/p ... venie.html

Z neho citujem:
V spoločnostiach, kde je deťom dovolené dojčiť sa "tak dlho, ako chcú", sa tieto zvyčajne samé odstavia bez hádok a plaču vo veku 3-4 rokov.

Tak aj ja tak nejak plánujem dojčiť, dokedy bude malá chcieť. Teraz bude mať dva roky, takže to hádam nejaký ten rôčik potiahneme. Aké sú vaše skúsenosti s prirodzeným odstavením? :dojcenie:

Re: Prirodzené odstavenie - vaše príbehy a skúsenosti

Neprečítaný príspevokNapísal: 20 Jún 2011, 11:10
od carodejnica
A čo, nikto neodstavuje?
Mám vzor, moju susedku, tá dojčí svoju dcérku, ktorá bude mať čoskoro 3,5 roka, tak uvidíme. 8-)

Re: Prirodzené odstavenie - vaše príbehy a skúsenosti

Neprečítaný príspevokNapísal: 20 Jún 2011, 13:53
od vejula
no pamatam si ked moja mama odstavovala mojho braška mal 3 roky a teda neznašal to moc dobre, mamina skušala všetko citron na prsia luky to zlyzal a cuckal si dalej. no a nakoniec ked odstavila tak braško uplne prestaval počas dna spavať, lebo on inak nezaspal... tak to asi nebolo uplne že prikladne, ale pre vysvetlenie mamina mala už 44 rokov a už tym kojenim bola zrejme dosť vyčerpana

Re: Prirodzené odstavenie - vaše príbehy a skúsenosti

Neprečítaný príspevokNapísal: 20 Jún 2011, 15:52
od leelo
ja sa praveze snazim neodstavit a kedze som za prirodzene odstavenie, tak v buducnosti asi ani ziadne pribehy nebudem mat. lebo odstavovat jednoducho nebudem. odstavia sa moje deti, ked na to budu zrele.
len pridam poznamku pre citalelov: tieto clanky prekladala nasa skvela Janka, je to vlastne jej blog :)

Re: Prirodzené odstavenie - vaše príbehy a skúsenosti

Neprečítaný príspevokNapísal: 20 Jún 2011, 17:29
od carodejnica
leelo, :lol:
veď práve také príbehy o prirodzenom odstavení očakávam, nie o prelepovaní leukoplastom, či potieraní horčicou, to je mimo ... páči sa mi napríklad príbeh Katky Glavovej tuná http://dojcenie.wordpress.com/2010/01/2 ... e-babatka/

"Spomínam si na svoju vtedy 26 mesačnú dcérku: už dlhší čas sme sa o dojčení rozprávali, hovorili sme si, že mliečko sa už stráca. Spolu sme sa pri dojčení smiali, ona si pocuckávala. Posledný krát uprostred dojčenia sme si opäť hovorili, že prsíčko sa pokazilo, mliečka je málo. Zrazu sa prsníka pustila a nikdy viac si ho nevzala. Bez jedinej slzičky. Od toho dňa prespala v postieľke súvisle celú noc, možno prvých pár nocí len s krátkou prestávkou na vodičku. Odvtedy dobrovoľne a spokojne spáva vo svojej posteli . Jej braček v ničom nezaostával. Jeho odstavenie bolo minimálne pre mňa predčasné, lebo v 18. mesiacoch zareagoval na pomalší tok mliečka. V mojom brušku ho už čakala ďalšia sestrička. Takisto si však jeden večer ľahol do postieľky bez prsíčka a už sa nikdy na dojčenie neozval."

V článku sa mi páči aj zásada prirodzeného odstavovania.

"Preto platí pravidlo: prvé dva roky dojčiť na požiadanie, prsník ponúkať. Až potom prichádza obdobie, kedy môžeme v súlade so záujmami dieťatka postupne prejsť do fázy odstavovania : dojčiť na požiadanie – prsník neponúkať, ale ani neodmietať. Teda bábätku prsník dáme, keď si ho popýta – nebránime mu dojčiť sa. No zároveň mu prsník neponúkame. Bábätko si bude pýtať prsník čoraz menej, až sa jedného dňa odstaví samé. Možno to bude v 2.5 roku, možno v 4 rokoch. 2-4 roky sa udávajú ako obdobie, počas ktorého sa dieťatko spontánne odstaví. "

Vejula, skúsenosť tvojej maminy, je práve o tom, že bráško nebol zrejme na "odstavenie" zrelý, preto bojoval, ale možno to naozaj už mamina nezvládala, aj také s stáva.. 3 roky podľa mňa super, aj tak dobre potiahla.. :goodjob:

Re: Prirodzené odstavenie - vaše príbehy a skúsenosti

Neprečítaný príspevokNapísal: 20 Jún 2011, 17:52
od leelo
ano, katkine slova poznam naspamat. moj syn zareagoval na tok mliecka v 19 mesiacoch, ale zmenila som taktiku a prestal sa na prsniky hnevat. mne pripada neskutocne malicky, nezrely na odstavenie. no, uvidime, co prinesie zivot dalej...
mna by tiez zaujimali pristupy mamiciek a aj mamicko-poradkyn. klemka este dojci, jankamich mozno bude mat nieco k teme aj ludka iste ;)

Re: Prirodzené odstavenie - vaše príbehy a skúsenosti

Neprečítaný príspevokNapísal: 20 Jún 2011, 21:43
od carodejnica
leelo, každopádne držím palčeky na tandem :goodjob: 8-) a hádam si nás tu mamičko-poradkyne všimnú :lol:

Re: Prirodzené odstavenie - vaše príbehy a skúsenosti

Neprečítaný príspevokNapísal: 21 Jún 2011, 00:09
od JankaMich
Asi prikladom velmi nebudem, o vyzname a vobec dlhodobom dojceni som sa dozvedela az na kurze, ked tretia mala vtedy cca 1rok. Tie starsie som odstavila ja v cca 27 mesiacoch - prvu preto, lebo hrozil potrat (v 8tt) a gyndak to odporucal. Odstavenie aj tak nepomohlo, a dnes uz viem aj preco - toto rozhodne nie je dovod na odstavenie. Prilis tragicky som to nebrala, vsak tak dlho dojcil malokto v okoli. To az spatne si uvedomujem, ze by som lahsie stravila obdobie po - dojcenie ma predsa uzasne pozitivne hormony a asi by nebolo nutne brat malej nosne mandle, lebo chodila vtedy do jasli, bola zima a pocas jari nachytala kopec bacilov. Pri druhej to bolo moje rozhodnutie spojene s presunom do velkej postele ku starsej sestre, jednoducho sa mi zdala uz dost velka a ved uz predsa moze aj normalne mlieko (nechcela som ju krmit UM). Zasa az spatne viem, ze som nemusela vecer kopec casu travit pri nej na posteli - jednoducho by bola este u nas v spalni a vecer by ju rychlo dojcenie uspalo. A to este tie starsie spali zvacsa v postielke (celkom pri mojej posteli so spustenou bocnicou). A najstarsia (teraz ma 9 rokov) nemala prvy polrok ani nosic, potom taky ten turisticky na chrbat.
S kamoskou mame podobne stare deti, tiez ma tri a spolocne sme skonstatovali, ze velka skoda, ze nas nemal kto vtedy povzbudit, aby sme dojcili az kym sa same neodstavia. O niecom takom som ani nevedela, jednoducho som to brala, ze fajn dojcit aspon dva roky a potom mama odstavuje. Tak si to teraz vsetko vychutnavame (aj s kamoskou), malu mam pri sebe v posteli a myslienka na odstavenie sa mi zda divna. A ta stredna (a niekedy aj velka) tiez mnohokrat pride k nam do spalne a zaujme prazdny priestor v postielke - konecne viem, ze je to jednoduchsie ako sa ju snazit uspat v detskej izbe.

Re: Prirodzené odstavenie - vaše príbehy a skúsenosti

Neprečítaný príspevokNapísal: 21 Jún 2011, 16:34
od tamoulik
Mne tiez az dodatocne bolo luto, ked som starsieho odstavila nasilu uz v 17 mesiacoch, lebo som chcela otehotniet a nemala som ovulaciu a podpora okolia ziadna, ani od pediatricky, vsetci len, aby som prestala...kurz som si spravila az neskor. Neskor sa uz chytit nechcel. A dovtedy zdrave dieta, ktore pediatricka nikdy okrem poradni nevidela, zacalo k nej chodit ako na klavir...Mladsieho odstavovat v ziadnom pripade nebudem...nech cucka roky...

Re: Prirodzené odstavenie - vaše príbehy a skúsenosti

Neprečítaný príspevokNapísal: 25 Jún 2011, 15:20
od vejula
kočky inak čo si myslite o tom ked mi niektore mamičky povedia že sa ich dieťa same prirodzene odstavilo v 9 mesiacoch???? može to byť? ja fakt neviem čo si mam o tom myslieť a ako na toto zareagovať... osobne mi to pride ako nezmysel, ale zas pravda je že ani ja som nezožrala mudrosť sveta... čo si o tom myslite vy?

minule zas pisala jedna kočka že prveho syna krasne kojila že si to nenormalne uživala dlho ho kojila a ked čakala druhe tak sa nevedela dočkať kojenia, a jej druhy syn jej mliečko vobec nechcel, hneval sa pri prsniku. čim to može byť... s kojenim zrejme skusenosti už mala a velmi dobre po prvom synovi tak nechapem či može niektore dieťa proste odmietať prsnik len tak lebo proste nechce mm...

prepačte ak som mimo temy len som nevedela kde sa mam toto spytať a tak ma to vcelku zaujima

Re: Prirodzené odstavenie - vaše príbehy a skúsenosti

Neprečítaný príspevokNapísal: 25 Jún 2011, 15:56
od Klemka
Ahojte, žienky, ja tieto dni toto fórum vôbec nestíham :x
Ale pridávam sa k skupinke dlhodobo dojčiacich mamičiek, mala som v živote to šťastie, že som sa dostala k príprave konferencií s dr. Jackom Newmanom v čase, keď som ešte matka nebola a nevedela som o dojčení v podstate nič. Prezentácie dr. Newmana na mňa hlboko zapôsobili a poradkyňou som sa stala najmä kvôli pocitu, že toto si jednoducho nemôžem nechať pre seba (ktorý sa potom potvrdil aj pri praktických pozorovaniach toho, ako jeho teoretické informácie skutočne aj v praxi úžasne fungujú). A jednou z oblastí, ktorá ma nadchla, bolo aj dlhodobé dojčenie.
Dojčenie vnímam ako dôležitú súčasť budovania naviazania matky na dieťa a naopak a ako niečo, čo prináša dieťaťu niečo omnoho viac, než len výživu. Ďalšie poznatky, ktoré som o dlhodobom dojčení časom nadobudla, ma priviedli k presvedčeniu, že dojčenie je mimoriadne dôležité nielen pre novorodenca alebo ročné dieťa, ale aj pre 2-ročné, 3-ročné alebo pokojne aj staršie dieťa.
Môj syn má 3,5 roka a je stále dojčený a tak, ako to vidím teraz, mám pocit, že ešte minimálne rok nám to vydrží. Je pre mňa úžasné sledovať, ako postupne situácie, ktoré kedysi riešil všetky dojčením, začína skúšať riešiť sám a postupne vykračuje na cestu k samostatnosti. O tom pre mňa dlhodobé dojčenie je najviac, že predstavuje akúsi záchrannú sieť, do ktorej môže dieťa spadnúť, ak sa mu niečo nevydarí a má v nej istotu, bezpečie.
Pre mňa osobne dlhodobé dojčenie je mimoriadne pohodlná záležitosť - keď je dieťa choré, nemusím sa trápiť, že mi nezaspí, že bude odmietať jedlo či pitie, dojčenie ho upokojí, uspí, zasýti, napojí... a mne prináša v tých ťažkých chvíľach, kedy sa o dieťa bojím, istotu, že robím, čo môžem a že sa vďaka tomu čoskoro dostane. Dojčenie mi pomáha zvládať náročné situácie, kedy je dieťa unavené, predráždené, hladné či inak nespokojné a chytí amok, pri ktorom sa s ním nedá normálne baviť. Aj pre to nemám potrebu dojčenie ukončovať predčasne.
V dlhodobom dojčení mi veľmi pomáha aj to, že v okolí mám pomerne dosť príkladov (vrana k vrane sadá) detí, ktoré sa dojčili 3,5-5,5 rokov a videla som, ako prebieha prirodzené odstavenie, aj ako prebieha dojčenie v staršom detskom veku.
Odstavenie by podľa môjho súkromného názoru malo prebiehať po dohode matky s dieťaťom, v čase, kedy je na to dieťa pripravené. Odstavenie by malo byť niečo, na čo je dieťa hrdé, čo dosiahlo samo, po svojom vlastnom rozhodnutí, na ktoré je právom hrdé. Malo by byť šťastné, že sa odstavilo. To sa dosť líši od toho, čo vidíme väčšinou okolo seba pri deťoch, ktoré sa už dostanú za tú našu bežnú slovenskú hranicu a matky sa ich snažia odstaviť práve v čase, kedy sa u týchto detí dojčenie konečne ukotvilo, ustanovilo (čo nastáva po 18. mesiaci života väčšinou) a v tomto veku je mimoriadne ťažké dieťa odstaviť, je na to potrebné použiť rôzne klamstvá a finty (mlieko sa pokazilo, horčiču či ocot na bradavky, alebo matka musí odísť na pár dní úplne preč).
Myslím, že o dlhodobom dojčení sa skutočne veľa nevie a to matky, ktoré by to aj chceli vyskúšať, zneisťuje. Napr. frekvencia dojčenia - mnohé mamičky majú predstavu, že dieťa, ktoré je staršie sa už bude dojčiť čoraz menej a menej, určite menej ako novorodenec (čo nemusí byť nutne pravda a väčšinou ani nie je) a pod. Preto si myslím, že aj pre tieto mamičky je dôležitá účasť v podporných skupinách dojčiacich matiek pod vedením certifikovanej poradkyne pri dojčení, kde dostanú správne informácie o tom, ako dlhodobé dojčenie a prirodzené odstavenie prebiehajú.

Vejula - prirodzené odstavenie nastáva najskôr po 2,5 roku života. Čokoľvek pred tým prirodzené odstavenie nie je, hoci sa možno udeje aj "proti vôli matky" a dieťa sa javí, že o dojčenie postupne prestáva javiť záujem, odstavenie je také super, bez boja. Situácia, kedy sa dieťa odstaví, napr. v 9. mesiacoch sa veľmi nelíši od situácie, kedy začne odmietať prsník napr. 3-mesačné dieťa, ktorého matke sa následkom zásahov do dojčenia postupne znižuje tvorba mlieka a dieťa začne postupne prsník odmietať. Aj mnohé 9-mesačné deti sa odstavujú presne z toho istého dôvodu - dojčia sa výlučne 6 mesiacov a potom sa začnú klasicky slovensky prikrmovať - od začiatku veľkými množstvami príkrmov, ktorými sa nahrádzajú dojčenia a tým sa znižuje tvorba mlieka. Dva mesiace niekedy úplne stačia na to, aby sme nahradili takmer všetky dojčenia cez deň, dieťa sa dojčí napr. ráno a večer a trochu v noci, tvorba mlieka sa výrazne zníži a nedostatočná tvorba mlieka môže spôsobiť, že dieťa začne prsník odmietať. Presne tak, ako to urobí 3-mesačné alebo aj 3-týždňové dieťa, ktoré nezískava z prsníka dostatok mlieka. Rozdiel je v tom, ako takéto nedojčenie vnímame. Prirodzené odstavenie to ale nie je ani v jednom z týchto situácií a pracovať na dojčení sa dá aj v 9. mesiaci, aj kedykoľvek neskôr, ak sa nejaký problém objaví.

Re: Prirodzené odstavenie - vaše príbehy a skúsenosti

Neprečítaný príspevokNapísal: 25 Jún 2011, 17:10
od Norika
neviem, ci sa to mozem opytat tu...
boli robene nejake studie, alebo vedeli by ste mi povedat, aky vplyv ma dojcenie na neskorsie obdobie, ked je dieta v puberte?? co sa tyka vztahu matky a dietata?
ci toto obdobie, ked budem maleho dojcit co najdlhsie, by pomohlo, aby mi v buducnosti nerebeloval, nepil po diskotekach , netrucoval....?? ved viete ako to myslim...

Re: Prirodzené odstavenie - vaše príbehy a skúsenosti

Neprečítaný príspevokNapísal: 25 Jún 2011, 17:24
od kinsi
Asi už dosť odbočím od témy, ale mohla by som sa Ťa Klemka opýtať, či je podľa teba možné prirodzené, dlhodobé dojčenie aj ak matka chodí do práce (povedzme 9-10 hodín) je preč od dieťaťa?

Re: Prirodzené odstavenie - vaše príbehy a skúsenosti

Neprečítaný príspevokNapísal: 25 Jún 2011, 18:09
od Klemka
Kinsi, ja som rada, že robím poradkyňu na Slovensku, kde väčšina mamičiek takúto otázku rieši až po 3. roku života dieťaťa, kde je to úplne bez akýchkoľvek problémov zlúčiteľné s dlhodobým dojčením, dieťa sa skrátka dojčí ráno a potom až keď matka príde z práce. Mnoho mamičiek takto v pohode funguje a dojčenie im práve pomáha zvládať novú životnú situáciu a odlúčenie matky od dieťaťa.
Neviem nakoľko je zlúčiteľná s dojčením takáto dlhá odluka od dieťaťa napr. povedzme po 3. mesiacoch po pôrode, hoci vymyslieť sa môže dať všeličo a aj v zahraničí, kde ženy neostávajú po pôrode tak dlho doma, sa dojčí dlhodobo. Aj v tomto fóre máme dojčiace pracujúce mamičky, ktoré dojčia aj naďalej, myslím, že tá diskusia, ktorá sa tomuto venuje, je veľmi zaujímavá.
Norika, viem o štúdii, ktorá hodnotila deti v 5. roku života a dlhodobo dojčené deti v rôznych sociálnych parametroch "vychádzali" lepšie. Nehľadala som cielene takéto štúdie, neviem, ale celá teória o vzťahovej väzbe a osamostatňovaní sa v čase, kedy je na to dieťa pripravené atď (je to fakt široká téma) je myslím založená na tom, že je to práve investícia do budúcna v zmysle lepšej socializácie dieťaťa.

Re: Prirodzené odstavenie - vaše príbehy a skúsenosti

Neprečítaný príspevokNapísal: 25 Jún 2011, 21:17
od carodejnica
kinsi, dcéra má presne dnes 2 roky, ja sa chystám od 1. júla do práce, a plánujem dlhodobo dojčiť, takže sem určite prispejem so svojou skúsenosťou, ja dojčím hlavne na zaspatie, a na zobudenie, takže fakt, že na 8 hodín (prácu mám za rohom) odídem z domu na tom nič nezmení... :) Nadojčím ráno a potom - podľa potreby po návrate z práce, a teším sa na to, lebo určite jej to pomôže prekonať stres z toho, že nebudeme spolu (našťastie dcérka nejde do jaslí, ale k opatrovateľke - kamoške, s ktorou sa už niekoľko mesiacov intenzívne stretávame a bola tam už aj na "skusoch").

Re: Prirodzené odstavenie - vaše príbehy a skúsenosti

Neprečítaný príspevokNapísal: 04 Júl 2011, 17:26
od etnicka
Ahojte, Zoranko ma prave 2 roky a 3 mesiace, takze sa da povedat, ze dlhodobo dojcim :) a odstavenie necham na nom. Akurat dnes, ked som lezala na deke v zahrade a kojila som ho, som rozmyslala, ze ake to bude, ked uz ho kojit nebudem a ani si to neviem predstavit :). Inak ja som jedna z tych, co uz pracuju, mimo domu som 9 hodin a dojcenie nam ide vyborne. Viac o tom pisem v teme pracujucich mamin.

Re: Prirodzené odstavenie - vaše príbehy a skúsenosti

Neprečítaný príspevokNapísal: 06 Júl 2011, 01:04
od janka
Ja by som tiez rada dlho dojcila a nechala odstavenie na Misku. No asi to trochu zavisi od toho, ako sa dojcenie bude vyvijat. Zatial to neriesim. Keby sa Miska dojcila rano, vecer a v noci, tak nech sa dojci ako dlho chce. No teraz to vyzera tak, ze ked si cez den dve hodiny nespomenie na prsnik, tak je to uz maly zazrak, ci sme doma, ci sme vonku. To si neviem predstavit, ze ak sa bude takto dojcit este rok, tak ze ako to zvladnem, ked budem mat uz ist do prace a ona do skolky. Ak sa to dojcenie v tom veku stale nebude redukovat, asi to zacnem nejak obmedzovat, co je uz vlastne odstavovanie, ci nie? Vraj u dvojrocnych deti je tak caste dojcenie normalne. Ale je to normalne aj u dvaapolrocnych ci trojrocnych? Dost by ma to zaujimalo. Je to sice este dlha doba dovtedy, no i tak by som rada vedela, co mozem ocakavat.

Re: Prirodzené odstavenie - vaše príbehy a skúsenosti

Neprečítaný príspevokNapísal: 06 Júl 2011, 09:04
od Klemka
Jani, môžem si dovoliť osobnú otázočku?, ktorú si inak netrúfnem položiť, ale Ty si taká prodojčiaca, tak to snáď nebudeš brať ako útok na seba, lebo to tak skutočne nemyslím - len ma úprimne zaujíma, dojčíš už nejaký ten piatok, čo Ti konkrétne vadí na častejšom dojčení?
Tvoja dcérka je práve teraz v období, kedy sa jej ustanovuje dojčenie, potom sa už Ty ako matka o dojčenie nemusíš starať, dcérka si to už "ustráži". Je veľmi typické, že sa takéto dieťa dojčí veľmi často, omnoho častejšie, než sa predpokladá, pokojne častejšie, než keď bola novorodencom. Je však ešte stále dosť malá (myslím veľkosťou, teda "spratná"), takže sa dá pokojne vložiť na dojčenie do vaku či šatky a dojčiť vonku za pochodu, takže netreba niekde sedieť a kojiť a kojiť, a doma takisto, buď pri tom robiť, čo potrebuješ, alebo si konečne trochu vystrieť nohy a odpočinúť si, kým sa dieťa dojčí. Sú samozrejme chvíle, kedy potreba dieťaťa dojčiť sa, nepadne vhod a mali sme iné predstavy, ale tak je to snáď s každou jednou vecou, ktorá sa týka starostlivosti o dieťa...
Dieťa, ktoré ešte nemá ani dva roky, sa ešte neodstavuje, naopak, dojčenie sa uňho ukotvuje. A aj potom sa ešte bude dojčiť dlhé mesiace pred tým, než sa začne postupne, pomaly, v priebehu zase niekoľkých mesiacov, odstavovať. Počas toho obdobia sa bude dojčiť menej, keď bude skúšať fungovať bez dojčenia, ale budú tam zase obdobia, kedy sa vráti kúsok na tej ceste späť a časté dojčenie bude zase normálne, aby nabralo dieťa odvahu to zase skúsiť bez neho.
Ak Ti pomôže osobná skúsenosť, je úplne jedno, ako sa teraz malá často dojčí, vôbec si z toho netreba robiť ťažkú hlavu ani robiť nejaké preventívne opatrenia už teraz. Ak pôjdeš do práce či ona do škôlky, môže to prežívať ťažko, ale nie preto, že sa dojčí, ale preto, že separácia dieťaťa od matky v čase, kedy na to ono nie je pripravené, jednoducho je a vždy bude stresom. Dieťa môže v tom čase, keď sa konečne zase zvítate, visieť na prsníku, ale nie preto, že si niečo zanedbala, ale preto, že tam čerpá istotu. Takže sa môže stať, že po zmene režimu sa bude v čase, keď bude s Tebou, chcieť dojčiť často, ale v čase, keď spolu nebudete, sa jednoducho dojčiť nebude. Osobne - čo sa častosti dojčenia týka, môj 3,5-ročný syn prechádza fázami, kedy sa dojčí málokedy, napr. teraz sa kojíme ráno, na obed a večer, niekedy keď nespí na prsníku, ani na obed a samozrejme v noci, inokedy, najmä ak je škaredé počasie a sme viac vnútri, sa kojíme aj každú hodinu a dlhú dobu. Keď doobeda pracujem, nie je so mnou a na mňa, či dojčenie si ani nespomenie.

Re: Prirodzené odstavenie - vaše príbehy a skúsenosti

Neprečítaný príspevokNapísal: 06 Júl 2011, 09:52
od didulka
Nedavno mi jedna zena povedala, ze svoje dieta nebude dlho dojcit, lebo podla Freuda pri dlhodobom dojceni dochadza u dietata k psychickym zmenam a z takych deti su potom sado-masochisti atd, atd. Velmi ma to sokovalo. Zevraj uz aj male dieta si je vedome svojej sexuality a pri dojceni sa im narusuje vnimanie sexuality. A zevraj dalsou nevyhodou je uchylny vztah k matke, ktory sa dojcenim buduje. A cim dlhsie zena dojci, tym je uchylnost vacsia. Asi to velmi nepatri do tejto temy, ale zaujimal by ma vas nazor.
Mne sa to zda velmi prehnane, zostala som to tych jej slovach ako obarena.

Re: Prirodzené odstavenie - vaše príbehy a skúsenosti

Neprečítaný príspevokNapísal: 06 Júl 2011, 09:57
od akdarka
v kulturach kde sa dlhodobo dojci sa podla mojich vedomosti taketo uchylky/odklony od normalu nevyskytuju (alebo sa nedokumentuju?) - ti ludia vacsinou ziju s respektom voci prostrediu, ludom okolo seba...

Re: Prirodzené odstavenie - vaše príbehy a skúsenosti

Neprečítaný príspevokNapísal: 06 Júl 2011, 10:24
od Klemka
Didulka, pokiaľ viem, Freuda už neberú vážne ani psychológovia 8-)

Re: Prirodzené odstavenie - vaše príbehy a skúsenosti

Neprečítaný príspevokNapísal: 06 Júl 2011, 10:30
od didulka
Klemka :-D To som jej mala povedat... :-D

Re: Prirodzené odstavenie - vaše príbehy a skúsenosti

Neprečítaný príspevokNapísal: 06 Júl 2011, 20:49
od Norika
zienky,som rada, ze ste rozbehli aj tuto debatu...fakt....lebo aspon viem,co mam v buducnosti ocakavat...lebo jedine, kde som sa ja stretla s dlhodobym dojcenim je prezentacia z kurzu pre poradkyne....ale tam je len napisane, ako dlho prebieha "aktivne" dojcenie, ktore riadi matka. a potom to, ktore uz samotne dieta...kym by sme sa dostali do toho veku, urcite by som zistila viac info...
ale len vam chcem povedat, ze ste pre mna opporou a zivym prikladom....lebo z okolia nemam ziaden poriadny...malinky ma zatial 9 mesiacov, a blizkej rodine neprekaza dojcenie, zrejme ho este vnimaju ako babatko, tak ako ja...aj ked som si uz vypocula, ze mi teraz ked je väčši bere viac zivin, a ze budem slaba a vycerpana a bla bla, a nevysvetli im to.....ale "dalekejsia" rodina, strykovia a tety, ktori boli na navsteve, uz na mna cudne kukali, ked som im povedala, ze stale kojim.,....hodili na mna taky pohlad, akokeby som robila nieco nenormalne, az zle....

ale bojim sa ostatnych reakcii, ked uz bude maly starsi... lebo napr, moja blizka rodina moc neuznava nosenie, uz preto na mna krivo kukaju... ale na co sa trapit niecim, co je este strasne daleko....

ja len, ze vam dakujem, ze je toto forum.......

Re: Prirodzené odstavenie - vaše príbehy a skúsenosti

Neprečítaný príspevokNapísal: 06 Júl 2011, 21:37
od luciole
Norika, neviem, či ťa to povzbudí, ale každopádne nie si sama, komu to rodina znepríjemňuje "múdrymi" rečami a divnými pohľadmi. Ja tiež bojujem úplne od začiatku za všetko - za dojčenie na požiadanie, za nosenie, za slobodné žužlanie si ručičiek, keď ich malá objavila namiesto cumla..no proste za všetko. A to nie so vzdialenou, ale najbližšou rodinou. Mala si vidieť moju mamu, aké hysterické scény mi tu robila hneď na prvej návšteve, keď prišla pozrieť maličkú po príchode z pôrodnice. Ziapala tu na mňa, ako som otrokom vlastného decka a ako robím všetko zle...je to ťažké, ale vieme, že robíme pre naše deti najlepšie, čo vieme, tak vydržíme, no nie? ;)

Re: Prirodzené odstavenie - vaše príbehy a skúsenosti

Neprečítaný príspevokNapísal: 06 Júl 2011, 21:46
od didulka
Norika rodina si zvykne. Na mna si zvykli. Vcera som dojcila u nasich na terase a zeny z rodiny na mna pozerali. Jedna z nich sa opytala, ako mozem vydrzat tu bolest. Podla nej dojcenie boli... :-D
Som im povedala, ze este nejaky ten rocik, mozno dva dojcit budem. Tak mi na to povedali, ze som sibnuta. Tak som, no a co.
Uz som sa naucila ignorovat aj tie sproste reci o tom, preco malej nedam pribinacik, marina keks, trosku osoleneho a okoreneneho vyvaru atd atd.