Artemis
Veď práve preto, nemôžeme tvrdiť, že deti čo nie sú dojčené, že budú mať krivé zuby, a tie čo dojčíme že bude záruka že budú mať rovné zuby a bez kazov.
Toto tu nikto netvrdí... viackrát som napísala presne to, čo si teraz napísala Ty...
Štúdie na prehistorických lebkách hovoria jasne - ľudia tých dôb nemali problém s postavením zubov, tvarom zubných oblúkov a nemali takmer žiadne, ak vôbec nejaké zubné kazy. Keď si dáš tú prácu, že si pozrieš prezentácie Briana Palmera, bude Ti viac jasné, prečo na túto skutočnosť ako dôležitý faktor vplývalo dojčenie a je zrejmé, že takto isto vplýva na vývoj tváre dojčenie aj pri dnešných deťoch. A prečo čokoľvek iné prináša riziká v tejto oblasti. A je dobré o nich vedieť, ak zvažujem napr. predčasné odstavenie dieťaťa.
Vejula
a ešte to som chcela že chapem že LP musia mať aj taketo argumenty, už mi to vysvotlovala tušim že klemka? niesom si ista, ked som nechapala, načo sa zaoberaju stale nejakymi skutočnosťami prečo dojčiť.... Mi to prišlo ako keby sa niekto zaoberal tym prečo radšej deti plodiť prirodzene ako isť na IVF... Vieš že je to človeku vlastne tak isto prirodzene aj plodiť aj rodiť aj dojčiť.... Ale už som dostala vysvetlenie, a viem že vtedy som asi svojim prispevkom aj niekoho trocha urazila, čo ma mrzelo, lebo som to tak nemyslela.. Ale to je ta nevyhoda virtualnej debaty...
Ďakujem, je to bohužiaľ tak. Potrebujeme argumenty na dokazovanie toho, prečo niečo normálne a fyziologické má pokračovať, mali by sme sa cítiť rovnako trápne, ako keby sme chceli niekomu vysvetliť, prečo je lepšie otehotnieť prirodzeným spôsobom, než umelým oplodnením... Ale - dlhodobé dojčenie skutočne u nás nie je norma, o tom sa naozaj nedá sporiť. Artemis -normou rozumieme správanie, ktoré je bežné v spoločnosti - v prípade dlhodobého dojčenia by to znamenalo, že takmer každá matka dlhodobo dojčí a čokoľvek iné je vnímané ako minimálne zvláštne. Takto sa dnes cítia práve dlhodobo dojčiace matky, nie naopak. A argumenty pre dlhodobé dojčenie potrebujú aj matky, ktoré by rady dojčili ďalej, ale myslia si, že nemôžu, lebo napr. musia podstúpiť nejakú liečbu, pri ktorej by ich dieťa pri dojčení prijímalo stopové, zanedbateľné množstvá nejakého lieku a takáto matka potrebuje počuť skutočne ucelenú informáciu, aby dokázala pochopiť, že riziko užívania lieku popri dojčení je v jej prípade (tak ako to v drvivej väčšine prípadov je) omnoho menšie, ako riziká spojené s predčasným odstavením. Rovnako silné argumenty potrebujú mamičky, ktoré po určitom období dojčenia dohnal nejaký problém s dojčením a napr. potrebujú po roku dojčenia riešiť zníženú tvorbu mlieka alebo kandidózu, hoci aj po troch rokoch dojčenia - je mimoriadne ťažké presvedčiť mnohé tieto mamičky a najmä ich okolie, že za dojčenie sa oplatí zabojovať. A potom je osobitná kategória - mamičky, ktoré práve norma spoločnosti presvedčila, že s dojčením po roku - roku a pol, či dvoch rokoch, už "s tým" treba niečo robiť. Pravidelne, aj dnes, dostávam takéto emaily od mamičiek - a nie je jednoduché odpísať matke, ktorá sa po napr. 18. mesiacoch dojčenia na mňa obráti, že potrebuje skončiť s dojčením a čo má robiť - jednak ako poradkyňa pri dojčení o tomto nemám žiadne informácie, ktoré by som jej odborne mohla poskytnúť a tak jej neviem a nemôžem poradiť ako urobiť samotné predčasné odstavenie (čo sa mnohokrát nechápe a vníma sa to ako extrémizmus poradenstva laktačných poradkýň) a jednak -ona už je v podstate rozhodnutá, chce odstaviť, ak začnem argumentovať, prečo dojčiť, budem zase v pozícii extrémistky. Pritom - rozhodla sa táto matka skutočne informovane? Je si vedomá toho, že "závislosť" na dojčení je v tomto veku normálnym prejavom ukotvenia dojčenia? Že ide o normálný a v podstate želaný prejav toho, že dieťa je dojčené na požiadanie a matka mu dojčením citlivo napĺňa jeho potreby? Väčšina matiek nemá ani poňatia, ako vlastne má dojčenie staršieho dieťaťa vyzerať a samozrejme, že je ťažké si urobiť o niečom obraz, keď nič podobné vo svojom okolí nevidím. Obavy matky, že to je niečo, čo nie je v poriadku, že to bude len a len horšie, že niečo pokazila, sú úplne normálne, bohužiaľ, sú len odrazom normy, ktorou nie je dlhodobé dojčenie. Ale ako to vysvetliť takejto matke? Je si vedomá rizík, ktoré toto rozhodnutie prináša (viď táto diskusia, a to je tých argumentov ešte viac)? Pochybujem... a tak sa vlastne rozhoduje neinformovane a potom niektoré tieto mamičky svoje rozhodnutie ľutujú, keď sa dozvedia, že to v skutočnosti mohlo vyzerať aj inak (a ich trauma potom niekedy vyzerá ako útočné obhajovanie svojho rozhodnutia) alebo sa snažia obhajovať svoje rozhodnutie tvrdeniami, ako ich dieťa zrazu ostalo úžasne samostatné, spokojné, prestalo byť uplakané, umrnčané a napr. konečne zaspí samo či prespí samo celú noc (to, že je to len jeden z prejavov núteného odpútania sa dieťaťa od matky netušia...).
Súhlasím s tým, čo hovoríš. Nič to však nemení na tom, čo hovorím ja - pre zdravé zuby človek potrebuje mať dostatočne veľký priestor pre ich správne usporiadanie a dobrý zhryz. Toto je niečo, čo sa vytvorí bez ohľadu na to, či je človek predurčený žiť 30 rokov alebo 70 rokov a je to niečo, čo na zdravie zubov vplýva omnoho skôr, než pred 30. narodeninami. Na vývoj týchto vecí podľa Briana Palmera zásadne vplýva správny spôsob prehĺtania a satia, ktorý sa deje počas dojčenia a akékoľvek odchýlky od týchto normálnych pohybov svalov, ktoré môžu byť spôsobené zásahmi, s ktorými evolúcia človeka nepracovala (umelé náhrady prsníka a krátkodobé dojčenie), ovplyvňovali zdravie chrupu a tým aj zdravie jedinca.
pekne napísané
