31.5. sa mi narodil synček Matej, cisárskym rezom kvôli endokrinologickej indikácii (mojej) kontkrétne mikroprolaktinóm na hypofýze a s tým spojené diagnózy ktoré sa vyskytli až počas tehotenstva : hypokorticizmus, hypotyreóza, diabetes insipidus.
V nemocnici mi malého dali prisať až po vyše 24-hod. a aj to sa nikto nepozrel na mna ako to robím, som prvorodička. Vôbec celkovo v nemocnici nikto nemal záujem o to, ako čo robíme a či to robíme dobre. mlieko som v nemocnici stále akosi nemala a už som z toho bola v depresiách poriadnych. Lenže to som si iba myslela že mliečko nemám, mala som, len som o tom nevedela, lebo malý sa dobre nevedel prisať takže odo mňa ani nepapal. Domov som už ale po 5. dňoch išla s plnými bolestivými prsníkmi.
Po príchode domov som si prsníky odstriekala (lebo ani to mi v nemocke nepovedali že mám robiť) a bol to úžasný pocit ľahkosti z tých prázdnych prsníkov. Horšie bolo to, že prsníky sa mi jednoducho už nenaliali. Samozrejme, nemali prečo keď malý z nich jesť nevedel, nebol dopyt-nebola ponuka. Po dvoch dňoch doma v depkách že som stratila mlieko som kontaktovala laktačnú poradkyňu z nášho okolia, ktorá bola veľmi milá a ochotná. Ukázala mi asymtreické prisatie aj polohu a podarilo sa nám úspešne malého prisať a aj trochu pocuckal môjho mliečka, ktoré mi tam ešte zostalo, ale bolo ho žalostne málo. Laktačná mi odporučila senovku a benedikt, ktorú som si zakúpila, môžem povedať, že produkcia sa mi určite zvýšila ale nie dostatočne. Malý sa prisáva dobre, aj počujem ako prehlta a vidím ako sa mu hýbe bradička. Keby som mala mliečka dosť určite by zvládol napať sa zo mňa, ale takto ho musím ešt edokrmovať cievkou na prsníku UM. a to aj 50-60 ml skoro pri každom krmení. Už som skúšala mu aj nedať dokrm, ale plienočky mal žalostne suché a ja som nerobila nič iné, iba ho nosila na rukách, lebo od hladu stále papal. Bol na prsníku aj 3-4 hodiny nonstop, ale evidentne nemal čo papať, trošku cucol a aj keď som robila techniku stláčania prsníka, vôbec na to nereagoval, akoby boli prsia úplne prázdne. Pil zasa až keď bola pauza medzi dojčeniami aspon 2 hodinky. Poradte prosím, čo robiť aby sa mi mlieko zvýšilo. Costi užívať nemôžem, lebo ako kontraindikácia tam je uvedený prolaktinóm na hypofýze a ten ja mám, takže to musím vylúčiť.
Ešte aby som dodala, viem že treba prikladať na prsník čo najčastejšie, ale jednoducho ja celý deň nerobím nič iné ako ho mám zaveseného na prse.
A ešte prosím, ako znižovať dokrm UM, lebo laktačná chce aby sme to urobili razom, z jedného dňa na druhý, ale myslím že u nás to nieje možné. Keď ho doobeda napríklad nedokrmujem, tak si privodím len to že poobede mu musím dať o to viac, lebo stále plače, cmúľa si palčeky a aj všetko čo sa mu len trošku podobá na bradavku, keď nájde moju kľúčnu kosť, aj tú mi žužle. Je mi ho hrozne ľúto, nechcem, aby som ho trápila hladom v týchto horúčavách. Dá sa to znižovať nejako efektívne aj postupne? napríklad po týždni o 10 ml UM menej na každom dokrmení? alebo niečo podobné? prosím poradte...chcem sa toho UM zbaviť, ale takto drasticky to asi nepojde, dakujem.
Som už zúfalá, už ma napádajú aj myšlienky ako skončím zasa na fľaši ako ked sme prišli z pôrodnice, lebo už ozaj nevládzem.
. 
Možno keby som vedela viac, nemám teraz takéto problémy. Snívam o tom, aké by to bolo, keby som mala toho mlieka dosť. Malý je riadny papkáč a krásne sa prisáva (aj napriek pokazenému prisaniu vďaka fľaške v nemocnici) - laktačná povedala že to je na fotku, ako je pekne prisatý a aj tak drží. 
.
