od Klemka » 06 Apr 2011, 20:24
Charlie, vidíš sama, že to nad čím rozmýšľaš, sú veľmi závažné veci, ktoré by bolo potrebné riešiť. Ak máš pocit, že dojčenie pri návšteve poradkyne vyzeralo inak, ako bežne vyzerá, prípadne, že by bolo fajn, keby s Tebou pobudla nejakú dlhšiu dobu - napr. celé doobedie, aby videla ako spolu fungujete, stálo by za to ju pozvať znova a na dlhšiu dobu.
Rozumiem Tvojej potrebe nájsť v tom celom akýsi systém, nejaký kód podľa ktorého sa riadiť. Je to logické, chceš mať nejaké jasné body, podľa ktorých sa dá orientovať a tak zabezpečiť svojmu dieťatku lepší život, aby nemuselo toľko plakať. Je veľmi frustrujúce mať konečne svoje vytúžené bábätko, pre ktoré sme toľko veľa schopné obetovať a želáme si, aby bolo šťastné a spokojné a denne byť konfrontovaná so situáciami, kedy naše bábätko plače a je nespokojné a my nevieme prečo a nevieme mu pomôcť. V takej situácii je v našej spoločnosti veľa mamičiek a mnohé siahajú po rôznych riešeniach, ktoré nie sú vhodné a ani ony samé by ich nevolili, keby neboli natoľko zúfalé.
Prechod na umelé mlieko síce poskytne jasný ukazovateľ, že dieťa pije a že vypije svoju obvyklú dávku - ale toto isté sa dá predsa zabezpečiť aj pri dojčení. Síce nebudeš mať údaj o objeme vypitého mlieka, ale pri pozorovaní dojčenia môžeš odpozorovať, kedy malá pije a kedy saje naprázdno, toto Ti iste ukazovala aj poradkyňa osobne a takisto by Ti mala ukázať, čo možno považovať z hľadiska príjmu mlieka za výdatné dojčenie. A dostatočný príjem mliečka sa prejaví aj vo vylučovaní a priberaní, mala by si mať predstavu o tom, či má dcérka dostatočne pocikané plienky, či kaká tak, ako bežne kakáva a priberanie by malo kopírovať krivku percentilového grafu - v tom percentile, v ktorom sa Tvoja dcérka ocitla - toto by mal zhodnotiť detský lekár.
Čo Ti ale neposkytne ani odmerka na fľaši s umelým mliekom ani schopnosť posúdiť, či sú dojčenia celkovo za 24 hodín dostatočne výdatné, je istota, že ak bude dcérka napapaná, bude automaticky spokojná. Takto to skrátka nefunguje. Ťažko posúdiť z útržkov informácií na fóre, ale napr. píšeš tieto veci:
1. Ona pije tak 7 minut (raz som to stopla) a potom sa odpoji a chvilu je kludna a potom zacne plakat (alebo sa uz odpoji s placom), ked ju chcem dat opat prisat, tak uz sa nechce prisat, tak ju prehodim na druhy prsnik. Tam niekedy saje, alebo uz sa nechce prisat ani tam. Na druhom prsniku sa potom opakuje to iste.
2. posledny tyzden a pol pije tak 6-8 minut a potom sa odpoji a bud chvilu pokojne lezi a potom zacne plakat, alebo sa uz odpaja s placom. Ked si prsnik stlacim, este mi z neho strieka mlieko. Ked sa ju snazim dat opat prisat, tak robi len rychle pohyby a potom sa znova odpoji a place. Neskor sa rozplace tak, ze uz sa vobec nechce prisat.
Čo popisuješ? Dieťa sa dobre výdatne napilo, potom začne byť nervózne, ak sa prisaje na prsník, po chvíli je zase nespokojné, plače, už sa odmieta prisať. Takéto malé bábätko potrebuje veľakrát za deň spinkať, pričom spánok neprebieha spôsobom, ktorý nám tu diktuje kult umelej výživy - bábätko sa napapá, spokojne zaspí a spí 2-3 hodinky a potom sa zobudí a zase sa napapá - takto dojčené dieťa málokedy funguje. Väčšinou sa dojčí často, niekedy potrebuje jeden prsník, inokedy prsníky strieda, pri dojčení podriemkava, občas zaspí na pol hodinku, potom sa zase budí, dojčí sa, podriemka, alebo sa úplne zobudí - nič nie je presne nalinkované a hlavne dojčené dieťa nespáva dlhé časové úseky, typické sú kratšie a časté spánky, často v plytkej spánkovej fáze, kedy sa ľahko precitne (napr. keď sa snažíme ho položiť z prsníka dole a dať do postieľky). Tak ako to popisuješ Ty by som si trúfla tipnúť, že toto robí bábätko, ktoré sa dobre nadojčilo a potom pomaly zaspáva, ale nepodarí sa mu zaspať. Postupne je nervóznejšie a nervóznejšie, lebo je unavené a nedokáže zaspať. Ak sa mu to nepodarí, prisaje sa, ale zase to nefunguje, veľmi sa rozplače, je ťažké ho utíšiť. Toto nie je dôkaz, že dieťa je hladné, alebo že dojčenie nefunguje. Deti potrebujú pomoc rodiča so zaspatím a uspatím, ak sa v spánku precitnú. Často ich uspí satie naprázdno na prsníku, keďže jednou z funkcií dojčenia je uspať dieťa, ale ak to nezaberie (a hlavne popoludní a večer je pre bábätko čoraz ťažšie jednoducho zaspať), je dobré skúšať niečo iné - nosiť (a samozrejme, že na rukách sa to už s ťažkým, 3-mesačným dieťaťom realizuje čoraz horšie), hojdať, spievať, chodiť, robiť čokoľvek monotónne. Preto sme Ti tu mnohé odporúčali šatku alebo iný nosič, pretože je najjednoduchšie dieťa dojčiť už v šatke a popri dojčení robiť niečo, čo matka potrebuje spraviť a dieťa pri jej pohyboch zaspí často aj bez akejkoľvek snahy zo strany matky.
Fyzický kontakt s dieťatkom v čo najväčšej možnej miere je veľmi dôležitý aj preto, že matke, ktorá potrebuje nájsť nejaký systém, ako fungovať s dieťaťom, ponúka možnosť prebudiť inštinktívnu starostlivosť o dieťa, pri ktorej nepotrebujeme žiadne čísla či iné záchytné body - orientujeme sa podľa dieťaťa. Matka, ktorá je v intenzívnom fyzickom kontakte s dieťaťom a umožní sa jej silné naviazanie sa na dieťa, ho postupne spoznáva, rozumie jeho prejavom a potrebám. Nie je Tvoja chyba, že momentálne máš pocit, že svojmu dieťaťu nerozumieš. Nie je to ani dôkaz, že si zlá matka a že Ti to nejde. Vstup do života v našej spoločnosti je charakteristický tým, že matke sa neumožní starať sa o svoje dieťa inštinktívne od narodenia - separácia začína už na pôrodnej sále a odpútanie potom pokračuje na šestonedelí a doma v tom matka pokračuje, pretože čo sa naučí v prvých dňoch, aplikuje aj doma a navyše je v tom masívne podporovaná spoločnosťou, kde je normou dieťa kŕmené fľašou. Je skutočne ťažké potom svojmu dieťaťu rozumieť a uspokojovať jeho potreby inštinktívne. Dobrá správa je, že obnovanie intenzívneho telesného kontaktu, ideálne v čo najväčšej možnej miere v kontakte koža na kožu, byť so svojim bábätkom cez deň aj v noci v tesnej blízkosti, vedie behom krátkeho času k obnovaniu inštinktov a schopnosti porozumieť svojmu dieťaťu.